Prezidentský palác si od Zuzany Čaputovej prevzal jej nástupca Peter Pellegrini. Aj keď Čaputová vychádzala z prostredia PS, nebola natoľko politicky aktívnou, ako Pellegrini. Bývalý líder Hlasu je v politike 22 rokov. Začínal v Smere, kde dlhé roky pôsobil a po rozkole so šéfom strany Robertom Ficom odišiel a založil vlastný projekt s názvom Hlas – sociálna demokracia. Aj keď spočiatku nemal ambíciu byť na predsedníckej stoličke a ani kandidovať na prezidenta, za necelé štyri roky dosiahol na obe funkcie. Je prvým, kto za svoju kariéru obsadil všetky tri najvyššie ústavné funkcie. Otvára sa otázka, do akej miery nadstranícky dokáže byť. Podľa odborníkov by mal dokázať vystúpiť z koaličného tieňa. Latka je nastavená vysoko.

Vďaka Pellegrinimu bude mať vládna koalícia prvýkrát k dispozícii všetky tri najvyššie posty. Už v predvolebnej kampani Pellegrini hovoril, že s vládou je potrebné byť v rovnováhe. Politológovia nepredpokladajú, že sa bude voči vláde vymedzovať.

Pellegrini hovoril o rovnováhe s vládou

O tom, aký má byť postoj nového prezidenta k vláde, sa v predvolebnej kampani debatovalo vo veľkom. Kým Ivan Korčok hovoril o protiváhe, Peter Pellegrini zdôrazňoval rovnováhu. Každý z nich síce použil iné slová, no vo finále boli ich výroky podobné. Pellegrini vtedy zdôrazňoval, že aj on by sa ohradil všade tam, kde by vláda konala v rozpore s ústavou a kde by sa „spreneverila svojmu poslaniu, teda aby ľudia žili spokojný a dôstojný život“.

V rozhovore pre Pravdu Pellegrini uviedol, že bude presadzovať spoluprácu, a nie konflikt s vládou. „Chcem byť predovšetkým prezidentom ľudí a robiť všetko preto, aby sa rozvíjali naše regióny a tak sme krok po kroku budovali vnútorne súdržné Slovensko,“ povedal v rámci kampane a zopakoval to aj počas prejavu. Po odchode zo Smeru sa voči Robertovi Ficovi jasne vyhraňoval, v predvolebnej kampani pred predčasnými voľbami však rétoriku zmierňoval, čo ho stálo prepad na tretie miesto.

Z Pellegriniho ako lídra Hlasu sa však napriek tomu stal po voľbách kľúčový hráč. Na jeho rozhodnutí stála a padala podoba akejkoľvek koalície. „Ja nebudem žiadny podržtaška, ani nebudeme my niekomu len akoby výťahom k moci, aby si tu krajinu mohol zase zobrať do rúk a robiť si tu, čo chce. Buď to pôjde aj podľa našich predstáv, alebo taká vláda nevznikne,“ odkázal Ficovi 3. októbra minulého roka po stretnutí s bývalou prezidentkou Zuzanou Čaputovu počas kreovania novej vlády.

Nakoniec na vládu so Smerom a SNS kývol a už vtedy sa v kuloároch povrávalo, že kandidovať bude a do vlády išiel výmenou za podporu v prezidentskej kampani. „Môžem vylúčiť, že by súčasťou tejto dohody bola nejaká dohoda o budúcej kandidatúre na prezidenta SR. Dohoda je uzavretá len na vznik vlády SR,“ povedal. „Mrzí ma, že všade niečo také šumí, tu v centrále nič nešumí,“ hovoril 17. októbra.

Nakoniec sa všetko zmenilo. „Túto tému zvažujem, rozhodnutie ešte nepadlo. Môžem potvrdiť, že som túto tému nevylúčil,“ reagoval na kandidatúru začiatkom novembra. Svoju kandidatúru nakoniec oznámil 19. januára. Ešte predtým jasne povedal, že bude dodržiavať, že prezident nesmie konať v prospech žiadnej strany. Aj preto sa začalo hovoriť o tom, či dokáže byť Pellegrini skutočne nadstranícky prezidentom.

Odišiel z Hlasu, no zostal v jeho štruktúrach

Aj keď ústava neprikazuje prezidentovi vzdať sa členstva v strane, pokiaľ v nejakej je, je to nepísaná tradícia, ktorú zatiaľ dodržali všetci predchádzajúci prezidenti. Po tom, čo Pellegrini oznámil kandidatúru, uviedol, že sa vzdá postu predsedu Hlasu aj členstva v strane, čo neskôr na slávnostnom sneme v Košiciach, kde vedenie strany prebral minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, urobil.

V straníckych štruktúrach však nakoniec v istej forme ostal. Hlas na sneme doplnil stanovy, v ktorých pribudol nový článok – zakladajúci predseda. Ide o mimoriadnu funkciu v strane, udelenú osobe s osobitnými zásluhami o rozvoj strany. Pellegrini podľa tohto doplnku nemusí byť členom strany, má však právo zúčastňovať sa na zasadnutiach všetkých orgánov strany s poradným hlasom či reprezentovať stranu na významných podujatiach. „Prezident nemá byť ani prezidentom opozície, ani prezidentom koalície. Má byť prezidentom ľudí,“ opakoval v predvolebnej kampani Pellegrini. Dokáže byť nadstraníckym?

Bývalý šéf strany Most-Híd Béla Bugár pripomína, že pôjde o prvého prezidenta, ktorý sa otvorene priznal, že ostane v politickej sfére. Zároveň si myslí, že by sa malo voči Ficovi vyhraniť. „To znamená, že aj keď je v strane, tak by v niektorých otázkach, ktoré vyvolávajú napätie, mal vystúpiť aj na adresu vládnej koalície a nielen na adresu opozície,“ povedal pre Pravdu. „Bude to podľa mňa musieť urobiť, ak nechce, aby bol jednoznačne označovaný za koaličného prezidenta. No neočakávam, že bude presne taký istý, ako bol prezident Michal Kováč,“ uviedol.

Priniesť zmier do rozdelenej spoločnosti však podľa Bugára bude veľmi ťažké. „Keby mal nejakú čarovnú palicu, tak áno. Ak sa bude snažiť, povedzme, byť niekde v strede, tak bude čeliť kritike z jednej aj druhej strany. Ak sa prikloní v niektorých prípadoch na jednu stranu, tak tá druhá zaútočí,“ uviedol. Emeritný arcibiskup Róbert Bezák si myslí, že by mal nadviazať na pôsobenie prezidentky Zuzany Čaputovej. „Latka je nastavená vysoko. Myslím, že by to tak malo byť. Je to tak aj v športe, že už nebudeme mať horšie časy alebo horšie mužstvo. Myslím, že budúci prezident sa má z čoho poučiť. Prezidentov bolo viacej, prezidentka bola len jediná. Môže si vybrať všetko to dobré, čo bolo v ich prezidentovaní, a teda aj v jej spôsobe a citlivosti. Mohlo by mu to byť vlastné. Nakoniec, už je to história a treba ju rozvíjať. Dúfam, že na to má,“ uviedol.

Modernejšia verzia Gašparoviča?

Politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík si myslí, že Pellegrini bude vládnej koalícii po ruke. „Na Pellegriniho sa totiž už teraz čaká v prípade návrhu na zrušenie aktuálnej RTVS a vytvorenie novej štátnej televízie. Predpokladám však, že väčšej úcty sa dočká zo strany opozičných strán (s výnimkou Matovičovej eseročky) než koaličných. Tí ho totiž zatiaľ ignorujú a veľmi veľa radosti z jeho úradovania zatiaľ neprejavili,“ uviedol. „Nebude to Michal Kováč, skôr by som ho prirovnal k Ivanovi Gašparovičovi,“ hovorí.

S Pellegrinim ako mladšou a modernejšou verziou Gašparoviča súhlasí aj politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner „V ich politickom príbehu je veľa podobností,“ myslí si. „Bude sa tešiť pozornosti, tváriť sa nezávisle, ale bude to druhý akoby člen Smeru v prezidentskom paláci. Môžeme sa, samozrejme, mýliť, ale ak sa mýlime, bude to pre Slovensko dobrá správa. Je lepšie mať horšie očakávania a potom byť prípadne príjemne prekvapený,“ dodáva Štefančík.

Politológ z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslav Řádek očakáva, že Pellegrini bude mať snahu spájať spoločnosť. „Je to logické vzhľadom na súčasný stav slovenskej spoločnosti a politiky. Súčasne však budú jeho snahy limitované politickým táborom, z ktorého vzišiel a ktorý bude pravdepodobne potrebovať na svoje znovuzvolenie,“ uviedol s tým, že o servilnosti k vláde by zatiaľ nehovoril.

Podľa Juraja Marušiaka, politológa z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV), je rozdiel medzi Pellegrinim a Čaputovou práve v tom, že jeho predchodkyňa nemala zázemie v parlamente. „V žiadnom momente sa nemohla v plnej miere spoliehať na podporu zo strany parlamentnej väčšiny,“ uviedol pre Pravdu a pripomenul napríklad napäté vzťahy so Smerom v rokoch 2019 a 2020, teda v prvej časti jej vládnutia.

Aj vzťahy s hnutím Slovensko, v tom čase OĽaNO, boli skôr negatívne. Vzťah medzi Čaputovou a Matovičom sa zlomil počas druhej vlny covidu a rétorika Matoviča na adresu Čaputovou nebola až tak odlišná od tej Ficovej. „Čo sa týka Petra Pellegriniho, tam je situácia jasná, ako prezident má podporu parlamentnej väčšiny. V podmienkach Slovenska na prijímanie nejakých krokov potrebuje túto parlamentnú väčšinu,“ uviedol politológ SAV.

Pellegrini ako prezident podľa neho zrejme nebude vystupovať ako opozičný aktér voči Ficovej vláde. „Respektíve, nebude politiku parlamentnej väčšiny kritizovať otvorene alebo jej dokonca robiť nejaké prekážky a to aj z toho dôvodu, že bude mať záujem o znovuzvolenie, a to bez podpory strán vládnej koalície možné nebude,“ uviedol.

Čo čaká Pellegriniho prvé dni v úrade?

• Prezident môže vetovať zákony, teda vracať ich do parlamentu na opätovné schválenie s pripomienkami. Takéto veto, najmä ak prezident nemá podporu väčšiny, sú vždy prelomené. Okrem toho môže blokovať vymenovanie rôznych funkcionárov. Pellegrini tak bude mať istú moc nad štvrtou vládou Fica, zatiaľ však neavizoval, že by mal s nejakým vládnym plánom problém.
• Naplno začne úradovať už budúci týždeň.

Pellegrini v pondelok odletí do Bruselu na neformálny summit lídrov EÚ po eurovoľbách. Na rokovaní tak bude zastupovať zotavujúceho sa premiéra Fica. V stredu má ísť do Banskej Bystrice na uvedenie prezidentskej poštovej známky a stretnúť sa s občanmi a 26. júna odletí na prvú oficiálnu zahraničnú cestu do Českej republiky, kde sa stretne s prezidentom Petrom Pavlom.

Čo ešte Pellegriniho čaká?

• Opätovný pokus o zvolanie okrúhleho stola v reakcii na atentát. Prvý pokus nevyšiel, poslanci Smeru a SNS to odmietli.
• Podpísanie zákona, ktorým sa ruší RTVS a vzniká nová verejnoprávna inštitúcia STVR. Nový zákon je aktuálne v parlamente.
• Menovať by mal aj nového šéfa SIS. Prezidentka Zuzana Čaputová Pavla Gašpara nevymenovala, vláda a parlament preto zmenili zákon a menovala ho námestníkom, ktorý má posilnené právomoci. Očakáva sa, že Pellegrini ho vymenuje.
• Menovanie ústavného sudcu a summit NATO o Ukrajine.
• Okrem toho bude menovať nových veľvyslancov a čaká sa aj na to, či udelí amnestie.