Štátnici z celého sveta sa musia rozhodnúť, čo znamená spravodlivý mier na Ukrajine, teraz sa k nemu medzinárodné spoločenstvo začína približovať. Na úvod dvojdňového summitu vo Švajčiarsku to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Delegácie desiatok krajín budú rokovať o jadrovej a potravinovej bezpečnosti a o uväznených či unesených Ukrajincoch.

Kyjev sa na prvom summite svojho druhu snaží ďalej budovať medzinárodnú podporu pre svoj mierový plán, ktorý počíta okrem iného s úplným stiahnutím Rusov z okupovaných častí Ukrajiny. Kým Rusko pokračuje vo viac ako dva roky trvajúcej agresii proti susednej krajine, žiadna zhoda na ucelenom pláne sa na švajčiarskom summite nečaká. Účastníci toto rokovanie prezentujú ako prvý krok v dlhom procese.

„Dnešok je dňom, keď svet začína prinášať spravodlivý mier bližšie,“ vyhlásil Zelenskyj na úvodnom plenárnom rokovaní, ktoré sa v hotelovom komplexe nad Lucernským jazerom začalo v sobotu podvečer. Prehovoril pri tom k zástupcom zhruba 90 krajín z celého sveta. Ukrajinský prezident hovoril o „svetovej väčšine“, ktorá si želá spravodlivý mier, a ponúkol ďalším krajinám, aby sa do procesu zapojili v ďalších fázach.

Zelenskyj sa tiež vyjadril k tomu, prečo na akcii nie je zastúpené Rusko. „Keby Rusko malo záujem o mier, nebola by žiadna vojna. My musíme spolu rozhodnúť, čo spravodlivý mier znamená, „uviedol. „Keď bude na stole akčný plán, prijatý všetkými a zrozumiteľný ľuďom, potom o ňom budú informovaní predstavitelia Ruska,“ dodal.

Švajčiarska prezidentka Viola Amherdová alebo saudskoarabský minister zahraničia Fajsal bin Farhán vo svojich prejavoch podotkli, že akýkoľvek mierový proces s nádejou na úspech musí zahŕňať aj Rusko. Medzi vybranými rečníkmi v pléne bol tiež kenský prezident William Ruto, ktorý dodal, že rovnako ako útok Moskvy na Ukrajinu by bolo neprijateľné zabavovať ruské aktíva zmrazené na Západe.

Na víkendovom summite sú zastúpené krajiny s rôznymi pohľadmi na ruskú agresiu aj vzťahy s Moskvou, vrátane Brazílie, Turecka alebo Indie. Čína sa do akcie nezapojila a vynecháva ju tiež americký prezident Joe Biden, čo priživilo pochybnosti o jej možnom prínose.

Ukrajinský líder nepovedal, či je pripravený viesť rozhovory priamo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ten v piatok oznámil svoje podmienky ukončenia konfliktu. Ukrajinu žiada, aby stiahla vojakov z juhu a východu krajiny a aby sa vzdala ambície vstúpiť do NATO. Kyjev to rýchlo odmietol a západní lídri v reakciách zdôraznili potrebu riešenia zohľadňujúceho požiadavky Ukrajiny.

Spojené štáty zastupuje viceprezidentka Kamala Harrisová, ktorá pred ostatnými účastníkmi ruskú vojnu proti Ukrajine označila aj za útok na medzinárodné pravidlá a normy. „Nežiada rokovania, žiada kapituláciu,“ povedala viceprezidentka USA Harrisová.

Nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že prímerie bez „serióznych rokovaní s plánom postupu k trvalému mieru… by len zlegalizovalo nezákonné uchvátenie územia Ruskom“.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová zdôraznila, že zmrazenie konfliktu na Ukrajine v súčasnej situácii, keď cudzí vojaci okupujú ukrajinské územie, nie je odpoveďou. „Je to recept na budúce útočné vojny,“ varovala na konferencii.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron podčiarkol, že trvalé ukončenie tejto vojny nemôže zahŕňať kapituláciu Kyjeva. „Je tu jeden agresor a jedna obeť,“ povedal lídrom s tým, že je potrebné rozšíriť okruh krajín, ktoré sa zúčastňujú na procese hľadania mierového plánu pre Ukrajinu.

Kyjev bude musieť byť pripravený na „náročný kompromis“, ak chce skončiť vojnu, dodal saudskoarabský minister zahraničných vecí. Rijád je podľa neho odhodlaný pomôcť tento konflikt ukončiť. Saudská Arábia sa považuje za jedného z hlavných kandidátov na zvažovanú ďalšiu konferenciu, ktorá by nadviazala na stretnutie vo Švajčiarsku z tohto víkendu, napísal Reuters.

Rokovania v luxusnom rezorte na kopci Bürgenstock budú rozdelené medzi tri témy. Ide o jadrovú bezpečnosť, potravinovú bezpečnosť a „ľudský rozmer vojny“, čo odkazuje okrem iného na vojnových zajatcov alebo deti unesené z okupovaných oblastí Ukrajiny.

Tieto diskusie sa odohrávajú v takzvaných pracovných skupinách.

Uvedené otázky sú medzi bodmi mierového plánu, ktorý Ukrajina predložila už počas prvého roka vojny. Prvý summit o mieri sa koná až o rok a pol neskôr a to na pozadí pokračujúcich bojov, v ktorých je aktuálne iniciatíva na strane Ruska. Moskva zatiaľ verejne ochotu k diplomatickému kompromisu nedáva.

Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, ktorý je tiež v americkej delegácii, to podľa agentúry Reuters označil za „absolútne absurdnú víziu“. Zároveň komentoval čínsku absenciu ma summite. „Predpokladám, že tu (Číňania) nie sú, pretože ich Putin požiadal, aby nechodili,“ citovala Sullivana reportérka agentúry Bloomberg.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk