Šéf Kremľa s nimi kedysi sedel za jedným stolom. Z niekdajšej Veľkej osmičky je ale dnes Veľká sedmička, a jej lídri na summite G7 v Taliansku chystajú veľké zúčtovanie s Vladimirom Putinom za jeho agresiu proti Ukrajine.

Prezidenti a premiéri najbohatších západných demokracií prišli v 841. deň Putinovej invázie na Ukrajinu do ostro stráženého luxusného apúlijského rezortu Borgo Egnazia, aby sa dohodli, čo spravia so zmrazenými aktívami ruskej centrálnej banky.

Ide o obrovskú sumu 285 miliárd dolárov v zlate a valutách. Tieto zmrazené ruské úspory, ktoré Moskva nestihla stiahnuť zo západných finančných inštitúcií do bezpečia domácich trezorov pred 24. februárom 2022, by mali začať pomáhať Ukrajine v úsilí odraziť agresiu Kremľa.

Šéf Bieleho domu Joe Biden, premiéri Talianska, Nemecka, Británie, Kanady a Japonska a prezident Francúzska za účasti lídrov Európskej únie prišli vo štvrtok na trojdňovú vrcholnú schôdzku, aby prediskutovali nové sankcie voči Rusku a ďalšie aktuálne globálne otázky, vrátane situácie na Blízkom východe. Jedným z hostí summitu je aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Najtvrdším orieškom bolo, akým spôsobom technicky dotiahnuť háklivú operáciu, ktorá by úspory Moskvy prinútila pracovať pre Kyjev.

Na summite sa nehovorí o konfiškácii ruských aktív. Ministri financií G7 už na svojich stretnutiach v máji a začiatkom júna najradikálnejší variant predbežne zavrhli. Námietky voči medzinárodnoprávne spornému scenáru mali európske krajiny, ktoré majú v depozite najväčší podiel v zahraničí zmrazených ruských aktív, čelia preto väčšiemu riziku odvetných krokov Ruska i straty dôvery partnerov z tretích krajín, čo by mohlo spôsobiť odlev kapitálu z eurozóny a oslabiť euro. V krajinách EÚ sa totiž nachádzajú zmrazené ruské aktíva v hodnote až 210 miliárd eur, kým v amerických bankách Rusom „odvisli“ zhruba iba 3 miliardy dolárov, odhaduje CNN.

Päťdesiat miliárd pre Ukrajinu

Washington preto na summit G7 prišiel s priechodnejšou schémou, ako vojnou vyčerpanú Ukrajinu podporiť. Kyjev má dostať úver, ktorý bude umorovaný z výnosov zmrazených ruských aktív. Pôjde síce o necelú pätinu sumy, ktorú by mohla Ukrajina získať po zhabaní Západom zablokovaných ruských úspor, ale aj tak je to pekne okrúhla cifra. V poradí 50. summit priemyselne najvyspelejších demokracií sveta ponúka Ukrajine finančnú injekciu vo výške 50 miliárd dolárov, čo je asi 46,5 miliardy eur.

Peniaze začnú Kyjevu prichádzať už tento rok. Ich použitie nebude nijako obmedzené: Kyjev za ne môže nakupovať zbrane a muníciu, obnovovať vojnou zničenú infraštruktúru a dopĺňať štátny rozpočet. Schéma tejto finančnej operácie sa na prvý pohľad zdá byť jednoduchá. Západné krajiny, bez toho, aby zaťažili svojich daňových poplatníkov, si vezmú úver na medzinárodných trhoch, peniaze odovzdajú Ukrajine, a svoj dlh budú umorovať z výnosov, ktoré generujú zmrazené ruské aktíva. Tie sa odhadujú na asi 3 miliardy dolárov ročne.

Tento tvorivý model však má aj svoje úskalia, ktoré vyjednávači potrebovali na poslednú chvíľu preklenúť. Pár hodín pred summitom G7 ich pre agentúru AFP priblížil zdroj z Elyzejského paláca: „Ak z nejakého dôvodu budú ruské aktíva rozmrazené, alebo výnosy z ruských aktív nebudú stačiť na obsluhu dlhu, potom sa budeme musieť zamyslieť nad tým, ako náklady rozdeliť.“

Európske krajiny mali obavy, aby prípadné výpadky v splátkach nedopadli na plecia tých, čo majú v depozite najviac zmrazených ruských aktív. Napokon sa však podľa agentúry AP vyjednávači dohodli, že garancie sa rozdelia podľa veľkosti ekonomík ručiteľských krajín, čo znamená, že najväčší podiel na seba vezmú USA.

„Som presvedčený, že dohodu o využití zmrazených ruských aktív dosiahneme v nasledujúcich niekoľkých hodinách,“ povedal novinárom predseda Európskej rady Charles Michel po príchode na summit. „Je potrebné, aby mal Kyjev čo najrýchlejšie k dispozícii viac prostriedkov. Ukrajina potrebuje peniaze teraz, financie budú použité na všetko, čo táto krajina potrebuje, vrátane jej obnovy,“ dodal Michel podľa talianskej televízie Skytg24.

Hoci o dosiahnutí rámcovej politickej dohody na summite G7 zúčastnení štátnici nepochybovali, dolaďovanie technických detailov mechanizmu si môže vyžiadať ešte niekoľko týždňov. Podľa agentúry AP sa krajiny G7 dohodli, že Moskve nevrátia kontrolu nad jej majetkom, kým nevyplatí Kyjevu reparácie za škody spôsobené vojnou. Dohoda tiež ponechá otvorené vrátka pre úplnú konfiškáciu ruského majetku zasiahnutého sankciami.

„Presné podrobnosti toho, ako bude pôžička štruktúrovaná, majú definovať ministri financií do konca roka,“ citoval portál Politico dobre informovaný diplomatický zdroj. V pripravovanom texte deklarácie sa je „koniec roka“ vyslovene uvedený ako konečný termín na dokončenie dohody.

Spojené štáty vyvíjali tlak na svojich európskych spojencov, aby sa s dohodou poponáhľali v dôsledku obáv, že potenciálne znovuzvolenie nevypočítateľného republikánskeho exprezidenta Donalda Trumpa za šéfa Bieleho domu o necelých päť mesiacov by mohlo zastaviť západnú podporu Ukrajine.

Stiahnutie úrokov zo zmrazeného zlata a devízových rezerv je hlavnou sankčnou zbraňou, ktorá zostala v arzenáli Západu.

Iné obmedzenia, ktoré od začatia veľkej ruskej invázie Washington, Brusel a ich spojenci zaviedli, už postupne narúšajú ruskú ekonomiku a izolujú ju od západných trhov, peňazí a technológií. Najnovšie, v predvečer summitu G7, k týmto balíkom Washington s Londýnom pridali nové pre Moskvu mimoriadne bolestivé opatrenia. Výrazne rozšírili sankčné zoznamy o stovky fyzických a právnických osôb v Rusku i v iných krajinách, ktoré mu pomáhajú pokračovať vo vojne na Ukrajine a vyhýbať sa západnému embargu. Na čiernu listinu zaradili okrem iných aj Moskovskú burzu, ktorá bola nútená reagovať oznámením, že prestáva obchodovať s devízami v dolároch a eurách. Podľa expertov to v Rusku môže spôsobiť veľké problémy nielen pre exportérov a importérov, ale aj radových občanov.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk