V nedeľných voľbách 2. júna si Mexiko zvolilo novú hlavu štátu. Prezidentkou sa stane starostka hlavného mesta Ciudad de México a nástupkyňa Andrésa Manuela Lópeza Obradora z ľavicovej strany Morena Claudia Sheinbaumová Pardo.

S náskokom takmer 30 percent a takmer 60 percent celkových hlasov Sheinbaumová jednoznačne zvíťazila nad svojou konzervatívnou protikandidátkou Xóchitl Gálvezovou, a dokonca prekonala aj víťazstvo svojho predchodcu, ktorý pred šiestimi rokmi získal okolo 53 percent hlasov. Mexiko teda bude pokračovať v politickom smerovaní, ktoré v roku 2011 naštartoval Manuel López Obrador, keď stranu Morena založil.

Sheinbaumová je historicky prvou ženou na poste hlavy štáty Mexika a prvou osobou nehlásiacou sa ku katolíckemu náboženstvu. Jej sefardskí predkovia prišli do Mexika z Bulharska a aškenázski z Litvy. Morena – Movimiento de Regeneración Nacional – alebo Hnutie národnej obrody sa vo federálnych voľbách v roku 2018 na čele koalície Juantos Haremos Historia (Spoločne napíšeme dejiny) po Obradorovom víťazstve stala zásadnou politickou silou Mexika.

Hlavným predvolebným sľubom bolo skoncovať s priepastnými rozdielmi v životnom štýle politických a finančných elít a zvyškom krajiny, v ktorej polovica obyvateľstva žije v chudobe a kriminálnom násilí. Tohtoročné voľby sa dokonca považujú za vôbec najnásilnejšie v dejinách: radikálne sa zvýšili útoky a atentáty na politikov a kandidátov na verejné funkcie. Okrem 38 politických vrážd sa odhaduje asi 17 únosov, 77 atentátov a 131 vydieraní.

Tohtoročné voľby sa dokonca považujú za vôbec najnásilnejšie v dejinách: radikálne sa zvýšili útoky a atentáty na politikov a kandidátov na verejné funkcie. Okrem 38 politických vrážd sa odhaduje asi 17 únosov, 77 atentátov a 131 vydieraní.

Sheinbaumovej pozícia nebude jednoduchá – boj s organizovaným zločinom sa považuje za jeden z najvážnejších problémov a o jej zvolení mnohí píšu ako o referende potvrdzujúcom Obradorovu líniu. Hoci sociálna politika, ktorej dal samotný AMLO (ako je Obrador všeobecne známy) pompézny názov ‚Štvrtá transformácia‘, skutočne pomohla mnohým Mexičanom prekonať hranicu chudoby, podľa kritiky sa proti organizovanému zločinu podnikli len opatrné alebo žiadne kroky.

O Claudii Sheinbaumovej sa hovorí, že je síce pokračovateľkou ľavicovej politiky Manuela Obradora, no pokračovateľkou menej ľudovou, väčšmi vecnou a zameranou na vedu a jej podporu – čo je doména, z ktorej ako fyzička a klimatická vedkyňa pochádza. Že bude pokračovať vo ‚štvrtej transformácii‘, je však skoro nespochybniteľné: na rozdiel od viacerých svojich predchodcov sa od začiatku svojej politickej činnosti vždy zasadzovala o sociálnu spravodlivosť, verejné univerzity a nikdy nebola členkou centristickej a korporativistickej Inštitucionálnej revolučnej strany (PRI), ktorá v Mexiku dominovala 70 rokov.

Zvolenie Sheinbaumovej a kontinuity strany Morena je o to zaujímavejšie, že PRI sa tým podľa niektorých ocitá na hranici zániku. O to viac, že jej kampaň proti Sheinbaumovej ako pokračovateľke Obradora bola založená na klasickom strašení – Mexiko sa podľa PRI stane „novou Venezuelou“, bude „nastolená diktatúra“ a zavládne „komunizmus“.

Jednoznačným volebným víťazstvom získava Morena dve tretiny kresiel v kongrese, čo Sheinbaumovej umožňuje zrealizovať zásadné konštitučné reformy, ktoré ohlásil López Obrador.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk