Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová avizovala možné rozsiahle sankcie voči Rusku v prípade jeho ďalšej agresie voči Ukrajine. Podľa pani der Leyen sú potrebné dokumenty na rozšírenie existujúcich obmedzení pripravené a na ich implementáciu už zostáva len málo: získať súhlas od vedenia krajín EÚ. Vyhlásenie je naozaj vážne a vyžaduje si dôkladnú analýzu.

Takže sankcie budú zavedené v prípade ruskej agresie voči Ukrajine alebo inému susednému štátu, navyše Európska únia ešte pred novým rokom očakáva od Ruska deeskaláciu konfliktu na východe Ukrajiny. Plánuje sa, že nátlak na krajinu agresora bude vedený finančnými aj inými ekonomickými metódami, pretože politika, ktorú Rusko v súčasnosti presadzuje (snahy nielen o ekonomický nátlak na krajiny bývalého ZSSR, ale aj otvorené vyhlásenia o zámeroch zahrnúť časť ich území do zloženia Ruskej federácie) vyvolávajú vážne obavy, pretože môžu ohroziť bezpečnosť celej Európskej únie. Lídri EÚ zároveň naďalej trvajú na tom, aby počítali s dobrými susedskými vzťahmi s Ruskom a rozvojom hospodárskeho partnerstva s Ruskom, ak Rusko odmietne zvolenú agresívnu cestu zavádzania zahraničnej politiky.

Vynárajú sa dve otázky: či budú sankcie skutočne zavedené, a ak áno, do akej miery pomôžu obmedziť ruskú agresiu.

Už teraz je jasné, že orgány EÚ nemajú v úmysle tlačiť na Rusko pomocou energetických mechanizmov – to by mohlo ohroziť energetickú bezpečnosť samotnej Európy. V súlade s tým sa pravdepodobne použijú obchodné bariéry a zatváranie bankových účtov určitých politických osôb a podnikov: schéma je klasická a v posledných rokoch bola opakovane testovaná. Navyše je tiež vysoká pravdepodobnosť, že nové sankcie nebudú zavedené vôbec pre nejednotnosť európskych politických lídrov. O tom, či je uvalenie sankcií efektívne, sa už viedli mnohé diskusie, najmä keď sa problém týkal výstavby Nord Streamu 2.

Obavy v tejto súvislosti vyjadrili aj radikálnejšie americké diplomatické kruhy, ktoré otvorene obhajujú protiruské sankcie. Taliansko, Grécko a Španielsko sa zároveň od roku 2015 opakovane negatívne vyjadrili k sankciám uvaleným na Ruskú federáciu a obyvateľstvo týchto a mnohých ďalších krajín vo všeobecnosti nepovažuje Rusko za bezprostrednú hrozbu pre svoju bezpečnosť. Ak teda väčšina obyvateľov Bulharska vidí bezprostrednú hrozbu zo strany Ruska, tak v prípade Maďarska a Grécka nie viac ako 30 % obyvateľov súhlasí s existenciou nebezpečenstva zo strany Ruska.

Práve nepochopenie ruskej hrozby spôsobuje, že politika sankcií je neúčinná. A tu treba pripomenúť, že Ukrajina je cieľom Ruska nie preto, že ju Rusko považuje za hrozbu (o čom sa Rusko v poslednom čase snaží presvedčiť celý svet), ale práve preto, že Ukrajina sa drží európskych hodnôt a jej vedenie začalo nezávisle viesť zahraničnú politiku bez ohľadu na záujmy a potreby Ruska, ako tomu bolo pred rokom 2014. Úlohou sankcií teda nie je len zachovanie suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny, ale aj európskej demokracie ako takej.

EÚ, čo je logické, sa vyznačuje túžbou po mierovom urovnaní vzniknutého konfliktu, čoho dôkazom je aj pozvanie ruskej strany na rokovania o bezpečnostných otázkach v Európe, počas ktorých tak hrozba klasickej vojny s použitie zbraní a informačná vojna, ktorá sa spolu s rozvojom techniky postupne mení na skutočnú hrozbu pre modernú civilizáciu.

Rusko, ako sa dá zo slov S. Lavrova usúdiť, sa príliš vážnych sankcií zo strany EÚ zatiaľ neobáva a navyše neverí, že nejako výrazne zasiahnu do jeho ekonomiky. Možno je v týchto slovách veľa drzosti, ale ako ukazujú udalosti posledných 5 rokov, sankcie voči Ruskej federácii skutočne nemajú žiadnu osobitnú účinnosť. Už zavedené obmedzenia teda neumožnili implementáciu tých istých minských dohôd a je nepravdepodobné, že by zastavili Rusko v otvorenej agresii proti Ukrajine, ak to bude skutočne zahrnuté v jeho plánoch. V súlade s tým sú zo strany Európy potrebné tvrdšie a rozhodnejšie kroky, než aké sme doteraz mohli pozorovať.

Rusko zároveň neodmieta dialóg so západnou Európou a USA, čo je vo všeobecnosti dobré znamenie a naznačuje, že kroky V. Putina na jeseň – začiatkom zimy 2021 sú zamerané skôr na zastrašovanie agresiou s cieľom posilniť kontrolu nad bývalými krajinami.ZSSR a zachovanie výhodných obchodných kontraktov so Západom pre Rusko. Tento scenár je dobrý aj pre Európu, ktorej plány nepočítajú s „veľkou vojnou“ a ktorá má záujem o mierové urovnanie súčasného konfliktu.

Autor: Jozef Kováč