Až 300 miliárd eur európskych úspor odchádza do zahraničia, predovšetkým do USA,“ vyhlásila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „V EÚ je 33 triliónov eur v súkromných úsporách. Musíme nájsť spôsob, ako ich využiť,“ vyjadril sa predseda Európskej rady Charles Michel.

Bývalý taliansky premiér Enrico Letta v najnovšej správe, ktorú si objednala Európska rada, nazvanej „Oveľa viac ako trh“, v apríli 2024 spresnil, že z týchto 33 triliónov je až 34,1% na bežných účtoch sporiteľov a že toto bohatstvo sa v plnom rozsahu nepoužíva na plnenie strategických potrieb únie. Naopak, ročne európske zdroje podporujú americkú ekonomiku a amerických „asset managers“. To poukazuje „na signifikantnú neefektívnosť vo využívaní európskych úspor“. Keby sa tieto úspory presmerovali do európskych ekonomík, mohli by podstatne pomôcť pri dosahovaní strategických cieľov členských štátov, pokračuje riport.

Obrať o úspory v DSS-kách?

Letta ďalej rozvádza, že prostriedky, ktoré sa nevyužívajú doma, t.j. v členských štátoch EÚ, sú úspory na bežných účtoch v bankách, úspory na účtoch inštitucionálnych investorov – hlavne penzijných fondov, ale i poisťovní.

Nepripomínajú tieto formulácie citované zo 147-stranovej Lettovej správy vyjadrenia Roberta Fica o tom, že vládna koalícia chce použiť na stavbu ciest a železníc peniaze z druhého piliera a z bankových účtov ľudí? Aké sú reakcie opozičných politikov? Organizovanie protestných zhromaždení s podtitulom: Ruky preč od druhého piliera. Podľa slovenských opozičných politikov tak aj von der Leyenová, Michel a Letta chcú európskych občanov obrať o ich úspory a budúce dôchodky – lebo veď to isté chce urobiť Fico.

Je žalostné pozorovať, ako sa aj racionálne zámery chcú hádzať cez palubu len preto, kto ich navrhol. A platí to nielen pre opozíciu, ale i pre vládnu koalíciu.

V štúdii Spravodlivé, inovatívne a trvalo udržateľné Slovensko sme v roku 2023 navrhovali využitie zdrojov z DSS použiť na investície do infraštruktúry (železnice, diaľnice, OZE, apod.), ale aj na výstavbu nájomných a sociálnych bytov. Ak sa napríklad bude dopravná infraštruktúra adaptovať na klimatické zmeny, bude to zmysluplnejšie použitie usporených prostriedkov ako investovanie do akcií cudzích korporácií. Kľúčové teda nie je, či použiť, ale na čo použiť nasporené zdroje. V štruktúre aktív zahraničných penzijných fondov a poisťovní sú dlhodobejšie investície nielen do finančných, no i nefinančných aktív: do infraštruktúry, bytovej výstavby, ale i do start-upov a rizikovejších spoločností, do ktorých banky zvyčajne neinvestujú.

Pripomínam, že nepôjde o nič iné ako o PPP projekty, t.j. o formu súkromno-verejného partnerstva. Touto formou bola postavená R1 a motoristi preto nešli protestovať na námestia. Nikto nenútil súkromnú spoločnosť podieľať sa na výstavbe R1. Keby projekt nebol výhodný pre každého z jeho účastníkov, nerealizoval by sa.

Uvítali by sme, keby už existovali detailnejšie pravidlá pre takúto formu súkromno- verejného partnerstva na európskej úrovni. Žiaľ, v EÚ všetko trvá dlhšie, ako by malo. A je veľká škoda, že sa diskusia o využívaní usporených prostriedkov ani na domácej, ani na európskej úrovni neotvorila oveľa skôr.

Diskusia u nás sa dominantne týka iba toho, ako zabezpečiť v DSS čo najväčší výnos, ktorý je v porovnaní s najefektívnejšími penzijnými fondmi v zahraničí, žiaľ, oveľa menší, a ako garantovať, aby nedošlo v DSS k mimoriadnym stratám. Napriek tomu starostlivosť politikov a širokej verejnosti nehovoriac je v tomto smere viac ako nedostatočná.

Diskusia o štruktúre aktív z hľadiska ich prínosu pre reálnu ekonomiku však doteraz absentovala úplne. Páčilo sa mi, keď Ivan Švejna priznal, že v Čile pri diaľnici zazrel nápis hovoriaci, že bola financovaná z penzijných fondov. V údajne rozbehnutých rokovaniach s poisťovňami o tom, ako s ich pomocou financovať nájomné byty, treba pokračovať – bez ohľadu na to, kto tieto rokovania rozbehol.

Obrať o úspory v bankách?

Ponúknuť štátne dlhopisy na predaj fyzickým osobám (mimochodom, nemuseli by to byť iba občania SR), je zatiaľ predbežným návrhom MF SR. Jeden z titulkov v ktorýchsi novinách v reakcii na tento návrh uvádza, že štát chce sporiteľov obrať o úspory v bankách. Neviem, na základe čoho to tvrdí. V iných novinách varuje analytik: Kamenického dlhopisy? Nekúpil by som ich, štát nie je spoľahlivý. Pravdu povediac, analytika, ktorý má menšiu dôveru v štát pri kúpe niekoľkých štátnych dlhopisov v porovnaní s investormi na trhu, ktorí počas každej aukcie nakúpia štátne dlhopisy za stovky miliónov eur, nemožno brať vážne.

Ak štát nastaví podmienky tak, že budú výhodné pre každého, pre štát i pre malého investora, transakcia sa môže uskutočniť. Podotýkam, že štát by mohol predaj zvýhodniť nulovým zdanením výnosu, ktorý je v bankách formou zrážkovej dane od daňovej reformy 2004 zdaňovaný až 19 % sadzbou dane. A bola by to i forma konkurencie voči bankám poskytujúcim nízke úroky na termínovaných vkladoch.

Je žalostné pozorovať, ako sa aj racionálne zámery chcú hádzať cez palubu len preto, kto ich navrhol. A platí to nielen pre opozíciu, ale i pre vládnu koalíciu.

Je žalostné pozorovať, ako sa aj racionálne zámery chcú hádzať cez palubu len preto, kto ich navrhol. A platí to nielen pre opozíciu, ale i pre vládnu koalíciu.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk