Slovenskí zamestnávatelia nariekajú nad vysokými sadzbami povinných sociálnych a zdravotných odvodov z miezd a platov zamestnancov. Zdravotné odvody platené firmami od tohto roku stúpli a celkové odvody sú naozaj v rámci krajín OECD nadpriemerné. Pokiaľ u nás firmám povinné odvody zvyšujú pracovné náklady až o 36 %, v Rakúsku je to 27 a v Nemecku 23 %.

V týchto krajinách je pritom odvodové zaťaženie predmetom rovnakej kritiky ako na Slovensku. Podľa rakúskeho vedeckého inštitútu WIFO by zníženie odvodov iba o 1 % prinieslo 11 200 nových pracovných miest. Opačné argumenty však tvrdia, že znížením odvodov by došlo k zhoršeniu financií v zdravotníctve a dôchodkovom systéme. Na ilustráciu treba uviesť, že v Rakúsku seniori dostávajú plných 14 dôchodkov ročne a poistenci z verejného zdravotného poistenia majú zadarmo plomby u zubárov. O takýchto benefitoch nemôžu poistenci na Slovensku ani snívať. Vysoké percentá odvodov nemôžeme posudzovať izolovane. Slovenské vysoké odvody sa totiž logicky počítajú z našich nízkych odmien za prácu. V Rakúsku nemôžu firmy získať zamestnanca pri obsadzovaní voľných pracovných miest na plný úväzok za menej ako 2 100 eur brutto mesačne. Ak k tomu pripočítame ešte dovolenkový a vianočný plat, stojí rakúsku firmu zamestnanec aspoň 2 450 eur mesačne plus odvody. Tie sú však v prípade 13. a 14. platu oveľa nižšie ako z bežného pracovného príjmu. V zásade sú rakúske firmy donútené každému pracovníkovi vyplácať ročne 14 mesačných odmien, pretože v opačnom prípade by na pracovnom trhu ľudí nezískali. Veď kto by si dal ujsť príležitosť získať od firmy peniaze z 13. a 14. platu s veľmi nízkym daňovo-odvodovým zaťažením.

Rakúske firmy musia oveľa hlbšie v porovnaní so Slovenskom siahnuť do vrecka aj pri vyplácaní odmien za prácu v sobotu a v nedeľu, kde sa príplatky počítajú z tarifných miezd, a nie z minimálnych miezd. Naši zamestnávatelia pritom tvrdia, že je pre nich likvidačný už súčasný model príplatkov. Štedré príplatky v Rakúsku sa netýkajú tých zamestnancov, ktorých prevažná časť pracovných zmien podľa pracovnej zmluvy je vykonávaná v nočných hodinách. Noční vrátnici, pekári apod. tak nie sú u našich južných susedov nočnou morou, ktorá by z pohľadu povinných príplatkov likvidovala podnikateľské prostredie.

V absolútnom číselnom vyjadrení pracovné náklady na slovenského zamestnanca sú stále pre firmy atraktívne. Podobne ako väčšinu krajín EÚ nás trápi nedostatok kvalifikovaných zamestnancov na obsadenie pracovných pozícií predovšetkým v priemysle, poľnohospodárstve a službách. Celý systém odvodov by si zaslúžil dôkladnú revíziu a úpravu, ktorá by najmä v poľnohospodárstve a cestovnom ruchu zatraktívnila čisté príjmy pracovníkov.

Niektoré zmeny sa v tejto oblasti pretavili do praxe, aj keď ich efekt ešte nie je výrazný. Recept na problémy s obsadzovaním pracovných miest formou masového náboru zamestnancov z tretích krajín je pomerne krátkozraký. Pracovné príjmy zahraničných zamestnancov v podstatnom objeme nepomáhajú našej ekonomike prostredníctvom spotreby, ktorá generuje väčší výber DPH. Najmä preto, že zahraniční zamestnanci svoje na Slovensku neminuté peniaze posielajú rodinám do zahraničia.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk