Nedávne správy naznačujúce, že čečenský vodca Ramzan Kadyrov je smrteľne chorý, opäť upriamili pozornosť na tento región. Obavy o Kadyrovovo zdravie nielenže signalizujú potenciálne mocenské vákuum, ale tiež zdôrazňujú neistú stabilitu dosiahnutú Putinovými metódami riadenia. Analýza Marka Galeottiho v The Sunday Times sa zaoberá dôsledkami Kadyrovovej ťažkej situácie a osvetľuje širšie výzvy, ktorým čelí Putinov politický aparát.

Od druhej čečenskej vojny (1999 – 2009) sa Putinova stratégia v Čečensku vyznačuje kombináciou represie a protekcie. Kadyrov, kľúčová postava tejto stratégie, si účinne udržiava kontrolu prostredníctvom kombinácie brutality a finančných stimulov. Jeho potenciálny pád však túto krehkú rovnováhu výrazne ohrozuje.

Stabilita Čečenska, ktorá je zabezpečená federálnymi dotáciami a krehkou rovnováhou moci medzi súperiacimi frakciami, visí na vlásku. Otázka nástupníctva je veľmi aktuálna, keďže Kadyrovov syn Achmat sa považuje za príliš mladého na to, aby prevzal vedenie. To ponecháva priestor na súboj medzi rôznymi uchádzačmi vrátane generálmajora Aptiho Alaudinova a Kadyrovovho bratranca Adama Delimchanova.

Perspektíva boja o moc v Čečensku má ďalekosiahle dôsledky. Akékoľvek narušenie existujúceho poriadku by mohlo prerásť do ozbrojeného konfliktu, ktorý by destabilizoval nielen región, ale predstavoval by aj vážnu výzvu pre Putinovu autoritu. Hrozí riziko tretej čečenskej vojny, čo Putina stavia pred hrozivú dilemu.

Putinovu dilemu zhoršuje širší kontext geopolitických výziev vrátane konfliktu na Ukrajine. Potenciálna potreba presmerovať zdroje do Čečenska by mohla oslabiť ruské úsilie na Ukrajine a ohroziť Putinove strategické ciele. Strata Čečenska by navyše nielen poškodila Putinov politický odkaz, ale tiež by mohla spôsobiť rozšírenie nestability na celom severnom Kaukaze.

Kríza v Čečensku zdôrazňuje nedostatky Putinovho modelu riadenia, ktorý sa vo veľkej miere spolieha na patronáž a nátlak. Putinova schopnosť udržať si kontrolu závisí od jeho schopnosti uspokojiť požiadavky miestnych elít a zároveň sa orientovať v zložitej geopolitickej dynamike. Keďže však zdroje sú čoraz menšie a výzvy narastajú, Putin čelí ťažkým rozhodnutiam, ktoré by mohli ešte viac oslabiť jeho mocenské postavenie.

Situácia v Čečensku je symbolom väčších trhlín v Putinovom režime. Rozhodnutia prijaté začiatkom roka 2000 na základe predpokladov o neobmedzených zdrojoch a nespochybniteľnej autorite sa ukazujú ako čoraz neudržateľnejšie. Rozdiely medzi bohatými a zanedbanými regiónmi hrozia rozvrátiť sociálnu štruktúru Ruskej federácie.

Na záver možno konštatovať, že Kadyrovova choroba osvetľuje krehkosť moci v Čečensku a širšie výzvy, ktorým čelí Putinov režim. Potenciál mocenského vákua v Čečensku predstavuje vážnu hrozbu pre stabilitu s ďalekosiahlymi dôsledkami pre ruskú politiku a geopolitiku. Putinova schopnosť zvládnuť tieto výzvy určí budúcu trajektóriu vnútornej súdržnosti a vonkajšieho vplyvu Ruska.

Autor: Radim Vesely