Ak nezačneme spolupracovať a koordinovať sa nielen medzi demokratickými opozičnými stranami, ale naprieč celým spektrom našej občianskej spoločnosti, naša demokracia ľahne popolom.

Autor je poslanec NR SR za SaS.

Výsledky prezidentských volieb len posmelili vládnu garnitúru v perfídnom predsavzatí zahrdúsiť režim liberálnej demokracie na Slovensku a otvoriť stavidlá autokracii. Je tristnou realitou, že v našej polarizovanej spoločnosti si to jedna časť vyslovene priala, kým tá druhá sa všemožne pokúšala tomu zabrániť a postavila sa na čo najmasívnejší odpor.

Dôvody, prečo si to víťazná časť spoločnosti želala, sú rôzne. Podaktorí uverili bludom dezinformačných médií priamo z pramenných zdrojov vládnej garnitúry o tom, že demokracia západného štýlu nie je pre nás vhodný model. Že životne ohrozuje naše zvyky a tradície.

Iní sa cítili zneistení, stratení a zradení skúsenosťami z posledných dekád. Ale neuvedomili si to podstatné: že počas nich väčšinou vládli Vladimír Mečiar a Robert Fico, ktorí princípy a hodnoty demokracie vytrvalo podkopávali. Pritom aj v tejto časti spoločnosti sa nájde množstvo ľudí, ktorí si uvedomujú hrozby straty slobody a právneho štátu. Žiaľ, často hlasujú a konajú proti nim len zo vzdoru.

Nezastavia sa pred ničím

Preto sa Slovensko ocitá v opakujúcich sa kratších cykloch demokratickej konjunktúry, ktoré sa striedajú s dlhšími periódami jej ohrozenia. Vždy však zostáva našou povinnosťou vstať z kolien a urobiť všetko pre to, aby sa história neopakovala.

Aby sme zabojovali o zachovanie demokracie, slobôd a práv pre všetkých. Paradoxne, dokonca aj pre tých, ktorí si ju neželajú. Pretože v tomto zápase nejde iba o budúcnosť nás, občanov žijúcich na Slovensku, ale aj o budúcnosť a bezpečnosť Európy, ktorá je naším spoločným domovom.

Ešte sme iba na začiatku volebného obdobia, ale už po polroku vládnutia „Trojspolku“ je očividné, že vláda Smeru, Hlasu a SNS sa nehodlá zastaviť pred ničím. Že na Slovensku nejde o bežnú zmenu vlád po demokratických voľbách, ale že je tu v hre oveľa viac. Že sa ocitáme na trajektórii zmeny režimu, ktorú ešte posilnili výsledky prezidentských volieb.

Na takúto hrozbu si už nevystačíme s bežným opozičným inštrumentáriom. Toto nebezpečenstvo si už vyžaduje zalarmovanie a zorganizovanie masívneho odporu, všetkých prodemokratických síl na Slovensku. S jediným spoločným cieľom: aktívne ubrániť demokraciu, jej práva, slobody.
Memento pre opozičnú „Trojdohodu“

Už neuspejeme len s apelmi, výzvami a protestmi. Ani so separátnymi akciami. Zvalcovaniu demokracie obranou len na straníckych piesočkoch, každý osve, nezabránime. Ani tým nezastavíme natiahnutie nového koberca autokracie.

Ak nezačneme spolupracovať a koordinovať sa nielen medzi demokratickými opozičnými stranami, ale naprieč celým spektrom našej občianskej spoločnosti, naša demokracia ľahne popolom. A na dlhý čas. Takáto akútna hrozba visí nad nami ako Damoklov meč. Len nevedno, či si to dostatočne uvedomujeme.

Opozičné strany by v dennej prevádzke v rámci „Trojdohody“ mali pokračovať vo svojej zvyčajnej parlamentnej práci. Poukazovať na všetky podvody a porušovania práva a demokracie, bezdôvodné personálne čistky, ktoré toto vládne zoskupenie pácha. Občianska spoločnosť by mala rovnako pokračovať vo svojich aktivitách.

Ale toto nám už nebude stačiť na to, aby sme dokázali dostatočne aktívne brániť demokraciu. Respektíve, aby sme dosiahli postupné oslabenie moci inklinujúcej k autokracii. Budeme musieť zintenzívniť „dolovanie“ ďalších prienikov spolupráce medzi opozičnými stranami a občianskou spoločnosťou.

Stvorme svoje bubliny prežitia

Majme v mene obrany demokracie v prvom rade na pamäti, že opoziční politici, ale aj ich voliči, sú občania s rovnakými starosťami a bolesťami. Že všetci máme svoje rodiny, ktoré nežijú v separátnych partajných bublinách, odrezané od spoločných problémov. Práve preto by sme nemali mať obavy z užšej a intenzívnejšej spolupráce.

Zvlášť v krízových časoch, keď ide naozaj o hrozbu zmeny režimu o postupné zatváranie prívodov kyslíku našej demokracie. Treba si uvedomiť, že aj vládna koalícia takto spolupracuje a koordinuje svoje kroky najmä s dezinformačnou scénou a blízkymi partnermi v zahraničí.

V mene dosiahnutia vyššieho princípu – autokracie, je ochotná preklenúť programové rozdiely i personálne animozity a spolupracovať na svojom diabolskom pláne. Ak sa my z brehu demokracie nebudeme vedieť spojiť a koordinovať, tak prehráme. A nepomôže nám ani Európska únia, na ktorú sa väčšina z nás spolieha. Nespasí nás ani Aliancia, keď si nepomôžeme sami bezpodmienečnou spoluprácou.

Platformy obrany demokracie

Ako východiská, ako základné kamene k zintenzívneniu spolupráce by mohli prispieť platformy na aktívnu obranu demokracie. Ich vytváranie by mohol podnietiť vznik Prípravnej celoštátnej platformy na obranu demokracie, ktorej súčasťou by sa stali popredné osobnosti spoločenského a občianskeho života.

Následne by sa mali vytvoriť regionálne platformy na krajskej a okresnej úrovni. Eventuálne až po miestnu úroveň. Základom ich činnosti by bolo podnecovanie občianskej aktivity s cieľom upozorňovať a komentovať dianie vo svoje bezprostrednej komunite.

Mali by byť prvou signalizačnou sústavou porušovania práv, slobôd, podvodov a korupcie vo všetkých sférach občianskeho života. V ich vyhľadávaní, registrácii by zohrávali miestne, okresné a regionálne platformy zásadnú úlohu.

Necítili by sa tým vynechávané z demokratických procesov a sociálno-ekonomického rozvoja a vedeli by o achilovkách lokálnej moci vo svojom najbližšom teréne. Práve tieto platformy najdokonalejšie monitorujú zakorenené zneužívania vplyvu miestnej moci ako predĺženej ruky tej vládnej.
Proti systému našich ľudí

Toto zneužívanie sa už stalo bežnou súčasťou života v našich regiónoch do takej miery, že miestni sú už na jeho prejavy letargickí, alebo si pred nimi radšej zatvárajú oči. Preto by súčasťou týchto regionálnych platforiem by mali byť ľudia, ktorí sú aktívni, prejavujú záujem o lepšiu budúcnosť svojho regiónu, a nemajú žiadne väzby ani obchodno-majetkové previazania s miestnou garnitúrou moci.

Najlepšie by takéto úlohy zvládali ľudia z rozmanitých sfér spoločnosti. Od lekárov, cez miestnych podnikateľov, až po ochranárov. K vzniku takýchto platforiem by prirodzene mali prispieť aj opozičné politické strany, ktoré majú aspoň nejaké zázemie v regiónoch a dokážu im na ich vytváranie poskytnúť podporu.

Tá môže mať rôzne formy, od právnej ochrany až po logistiku. Keďže aktuálne registrujeme, že v štátnej správe dochádza (a dá sa očakávať, že ešte len dôjde) k radikálnym čistkám, ktoré vláda bude ušľachtilo prezentovať ako úsporné rozpočtové opatrenia vynucované tlakom „zlého Bruselu“, odštartuje ním obnovenie svojho systému „našich ľudí”.

Platformy obrany demokracie by sa mohli stať nielen monitorovacím zdrojom informácií o týchto čistkách, ale i personálnym zásobníkom kvalifikovaných a zanietených ľudí do štátnej správy po nadchádzajúcich parlamentných voľbách.

Pred generálnym útokom na médiá

Sprievodným javom režimovej zmeny demokracie bude aj enormný tlak vlády na kritické médiá. Proces ich „domestifikácie“, krotenia až po likvidáciu už odštartoval. Prvou obeťou je moderátorka Jana Krescanko Dibáková z diskusnej relácie Na hrane TV JOJ.

Tvrdému tlaku odoláva aj spravodajský tím ďalšej súkromnej TV Markíza. Likvidačná čata z Ministerstva „kultúry“ si už robí chúťky na premenu verejnoprávnej RTVS na vládny „ovievač“ moci. Hrozí, že opozícia stratí, alebo sa jej podstatne zúži priestor na kritiku jej demontáže demokracie.

Preto by sa občianska spoločnosť okrem aktivít v teréne mala zamerať aj za pomoci opozície na vytváraní vlastných komunikačných kanálov, ako náhrady za tie zlikvidované vládnou mocou. Inak zostane mediálne nemá.

Možno by to mohlo byť i vďačné nástupisko pre mladých, respektíve vyhodených ale kvalifikovaných novinárov, ale nie za cenu servilnosti k jej stvoriteľom. Bude si to žiadať cit pre vytváranie zázemia profesionálnej novinárskej nezávislosti s dostatočným nezávislým alebo koncesionárskym sponzoringom verejnosti a nastaveným algoritmom, ktoré by postupne mohlo začať konkurovať aj dezinformačným médiám.

Vieme, v akej situácii sa ocitáme. Vieme, čo nám hrozí. Dokonca aj vieme, čo máme robiť. Otázkou je, či to dokážeme. Ak nie, tak tú časť verejnosti, pre ktorú je demokracia kyslíkom jej prežitia, čaká degradácia a spoločenský úpadok.

Mediálny priestor sa stane takmer monopolom vládnej moci a v istých parametroch sa bude podobať na obdobie normalizácie zo 70. rokov totality, alebo mečiarovskej „darmovízie“. Ak prídeme o priestor slobody slova a prejavu, ocitneme sa v „Orbánistane Horného Uhorska“.

Zdroj: Aktuality.sk