Nesiahajte na budúce dôchodky zásahmi do druhého piliera, a prestaňte vykorisťovať pracujúcich, ktorým ste od nástupu stihli zvýšiť odvody, píše bývalý riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze.

Autor je expert Progresívneho Slovenska pre oblasť verejných financií a poslanec NR SR.

Premiér Fico deň po vyhlásení výsledkov prezidentských volieb priznal potrebu konsolidovať verejné financie o 1,4 miliardy eur. Mešká dlhé mesiace. Finančné trhy na jeho precitnutie čakajú už pol roka.

Fakt, že to priznal aspoň teraz, je samo osebe dobrá správa. Žiaľ, žiadnu ďalšiu Ficovo vystúpenie s ministrom financií Ladislavom Kamenickým neprinieslo. Predstavené úsporné opatrenia sú absolútne nedostatočné a bonusom bolo opakovanie bludov o tom, kto môže za rozvrátené verejné financie.

To nie my, to oni!

Fico aj celá koalícia z rozvrátených verejných financií obviňujú všetkých, len nie seba. Tak si znova povedzme, kto za to môže. Ak by sme v rámci zjednodušenia chceli zostaviť poradie, kto je v akej miere zodpovedný za rozvrat verejných financií, mohlo by vyzerať jedine takto:

1. Vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho v rokoch 2016 až 2020
2. pandémia
3. Igor Matovič a Eduard Heger.

Ódorova vláda, ktorej parlament aj kvôli hlasom Smeru a Hlasu nevyslovil dôveru, v tejto rovnici ani nie je. Fico ju tam zaťahuje klamlivo a z čisto politických dôvodov. Prečo nesú za rozvrat drvivú väčšinu zodpovednosti práve Fico a Pellegrini?

V prvom rade, v rokoch 2019 a 2020 sme síce mali jednopercentný deficit, ale žili sme dobré časy. Kým ostatné krajiny šetrili, my sme ďalej hodovali. Náš deficit bol siedmy najhorší v EÚ, pričom 17 krajín malo prebytky. Najvýraznejší rozdiel bol v roku 2019 ale podobne to vyzeralo aj roky predtým. Túto časť príbehu už Fico a spol. nehovoria.

V druhom rade, zažili sme najdrahšiu predvolebnú kampaň vtedajšieho premiéra Petra Pellegriniho. Veľký balíček, ktorým mu koalícia bez hanby pár dní pred voľbami „nakúpila“ hlasy seniorov, nás stál 800 miliónov na aktuálnom deficite. Návrh pritom prešiel parlamentom skutočne len pár dní pred voľbami, a teda novej vláde – tej, na ktorú sa dnes tak rád vyhovára – zanechal masívnu dieru v rozpočte.

Do tretice, počas svojho premiérovania Pellegrini presadil aj zrušenie dôchodkového automatu, podľa ktorého bol vek odchodu do dôchodku naviazaný na strednú dĺžku života. Spolu s trinástymi dôchodkami a výraznou valorizáciou tieto opatrenia ukrojili až 2,5 miliardy eur z dlhodobej udržateľnosti. Opakujem, dlhodobej. Teda ich vplyv siaha oveľa ďalej ako Pellegriniho nešťastné premiérovanie.

Namiesto reálnych úspor kvapky v mori

Fico s Kamenickým predstavili prvú kvapku v mori. Vyššie zdanenie tabaku a zavedenie dane zo sladených nápojov majú budúci rok priniesť sto miliónov eur z potrebných 1,4 miliardy eur. Teda presne jednu štrnástinu toho, čo potrebujeme. Robert Fico tiež očividne zarezal návrh ministra financií zvýšiť DPH, o ktorom sa hovorilo posledné dva týždne.

Označil to za pravicové opatrenie. Keď už nás chce Robert Fico zase rozdeľovať, tak by si mohol spomenúť na základy hospodárskej politiky. A síce, ľavica dane zvyšuje, pravica ich znižuje. To len na okraj. Lenže v skutočnosti na tom nezáleží. Záleží na tom, či bude pokračovať v populizme a škodlivých opatreniach, ako sme to videli už v decembri, alebo nás konečne odkloní od neslávnej gréckej cesty.

V decembri v rámci balíčka, ktorý nazval konsolidačný, zobral peniaze pracujúcim a 1,8 milióna sporiteľom v druhom pilieri. Použil ich na svoje sociálne balíčky. Neušetril nič, len oslabil ekonomickú aktivitu. Finančné trhy to, samozrejme, zaznamenali, a tak dnes máme najdrahšie financovanie dlhu v eurozóne. Predbehli sme Grécko aj Taliansko. A ako reaguje vláda? Naďalej pokračuje v zadlžovaní. To je veľmi nebezpečný hazard.

Ešte sa zapotia

Ak sa Fico a spol. nechcú do histórie zapísať ako tí, ktorí doviedli Slovensko k bankrotu, musia konať. Už im však neostáva veľký manévrovací priestor. Musia zefektívniť výdavky na administratívu štátu, rôzne nefungujúcie dotácie od zelenej nafty až po Dankovu trafiku na ministerstve športu, či neadresné dávky.

Zároveň musia zaviesť opatrenia na podporu ekonomického rastu, nie na jeho utlmovanie, ako to predvádzajú zvyšovaním zdaňovania práce alebo vyháňaním investorov útokom na právny štát. A ak to nebude stačiť, bude Fico musieť zvýšiť dane z majetku a spotreby, teda tie najmenej škodlivé pre ekonomický rast.

V tomto kontexte znie premiérov návrh zoštíhliť štátny aparát o 30 percent na prvý pohľad rozumne. Fico ho však predstavil ako svoj nápad, na ktorý ešte nemá podporu v rozhádanej koalícii.

Politika chaosu

A zároveň je to extrémne náročná úloha, manažérsky v podstate nerealizovateľná do jedného roka. Plus, ako vieme, starého psa novým kúskom ťažko naučíte. Aj pokusy znížiť počty úradníkov o 10 percent stroskotali za Ficovej druhej vlády na jej manažérskej neschopnosti.

Keď Fica pozorne počúvame, ponúka len politiku chaosu, namiesto profesionality, ktorú nám sľuboval. Aj keby masové letné prepúšťanie úradníkov zrealizoval, spolu s ostatnými predstavenými opatreniami by to prinieslo približne len pol miliardy. Od vlastného cieľa 1,4 miliardy bude ešte stále na míle ďaleko.

Fico s Kamenickým sa ešte budú musieť poriadne zapotiť. Ale v jednom ich varujem: nesiahajte na budúce dôchodky zásahmi do druhého piliera, a prestaňte vykorisťovať pracujúcich, ktorým ste už od nástupu stihli zvýšiť odvody. Takto sa to nerobí.

Zdroj: https://www.aktuality.sk