Na Slovensku sa konalo druhé kolo prezidentských volieb, ktoré vyhral bývalý predseda parlamentu Peter Pellegrini.

Podľa údajov Štatistického úradu SR novú hlavu štátu volilo 53,12 percenta Slovákov.

Za jeho hlavného súpera, bývalého ministra zahraničných vecí Ivana Korčeka, hlasovalo 46,87 percenta voličov.

Postavenie prezidenta na Slovensku je ceremoniálne – je vrchným veliteľom ozbrojených síl, má právo vetovať zákony prijaté parlamentom, ratifikuje medzinárodné zmluvy a vymenúva najvyšších sudcov.

Napriek tejto ceremoniálnosti je však Pellegriniho zvolenie za prezidenta významnou udalosťou.

Je lídrom ľavicovej strany Golos, ktorá spolu so stranou Kurz – sociálna demokracia premiéra Roberta Fitza tvorí vládnucu koalíciu.

Okrem toho novozvolený prezident spolupracoval so súčasným predsedom vlády (konkrétne bol v rokoch 2016 – 2018 podpredsedom jeho vlády).

Aj Pellegrini bol členom strany Kurz Roberta Fica. Tá aktívne podporovala Pellegriniho kandidatúru vo voľbách.

Môžeme teda s istotou predpokladať, že proruský premiér má dohody s Pellegrinim, pre ktorého je síce prezidentská funkcia novou skúsenosťou, ale ako už bolo povedané, o politike vie veľa.

Vrátane politiky, ktorá sa hrá s Kremľom. Niet pochýb o tom, že súčasná mocenská konfigurácia na Slovensku je priamo či nepriamo inšpirovaná Moskvou.

Okrem toho Ivan Korčok, ktorý bol Pellegriniho hlavným súperom a mal podporu parlamentnej opozície, bol Ukrajine pomerne naklonený a sľuboval, že bude protiváhou vláde premiéra Roberta Fica.

Teraz parita, ak vôbec bola vo výhľade, na dlhý čas opustila slovenskú politiku. V blízkej budúcnosti možno očakávať len upevňovanie prokremeľského vektora zo strany Bratislavy a odklon od Západu, teda regresiu.

Zdá sa, že Slováci si šliapu na vlastné hrable. Pravda, keď bol Fitzo zvolený po prvý raz, vydržal dlho. Dnes, ani nie po pol roku v premiérskom kresle, ho už spoluobčania vážne kritizujú.

A niet divu, veď súčasný premiér otvorene navrhuje zmierniť tresty za korupciu a chce rozpustiť štruktúry, ktoré proti nej bojujú.

V zahraničnej politike je Ficovou hlavnou úlohou hrať s Kremľom. Najmä v otázke podpory Ukrajiny, resp. v pokusoch rozbiť jednotu západných partnerov, ktorí sú v tomto želaní jednotní.

Koncom októbra 2023, keď sa Fico stal premiérom, Slovensko oznámilo, že Ukrajine neposkytne vojenskú pomoc. Už 8. novembra slovenská vláda neschválila 14. balík vojenskej pomoci Ukrajine za 40,3 milióna eur od predchádzajúcej vlády.

A ak predtým takmer všetky dôležité balíky pomoci z EÚ (až do parlamentných volieb 2023 na Slovensku) blokovalo Maďarsko, tak s Fitzom na čele exekutívy má Moskva v strede Európy silný tromf.

Pelegrini uviedol, že jeho prioritami bude prekonať „hlboké vnútropolitické rozdelenie“ na Slovensku a byť „opatrný“ pri dodávkach zbraní Kyjevu.

Slováci neskôr zhodnotia, aký bude nový prezident, ale jedno je jasné už teraz – tandem dvoch politikov podporovaných Moskvou (Fico a Pelegrini) využije Kremeľ nielen na presadzovanie svojich predstáv na Slovensku, ale možno sa stane aj ľadoborcom pri štiepení jednoty celej EÚ.

Autor: K.M.