Pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie (NATO) sme sa rozprávali s bývalým predsedom vlády SR Mikulášom Dzurindom. V rozhovore sa dozviete ako hodnotí uplynulé dve dekády, ako vidí budúcnosť Aliancie v kontexte rusko-ukrajinskej vojny a či môže byť niekedy Ukrajina členom NATO.

29. marca si pripomíname 20. výročie vstupu Slovenska do NATO. Čo to vtedy pre našu krajinu znamenalo?

Znamenalo to veľkú úľavu. Táto úľava pramenila z poznania, že odteraz je Slovensko chránené najlepším a najsilnejším možným spôsobom.

Ako vtedajší premiér ako si spomínate na toto obdobie? Vraj išlo o komplikovanú cestu Slovenska do Severoatlantickej aliancie.

Áno, bola to veľmi komplikovaná cesta. Ale aj veľmi dynamická a zmysluplná. Východiskovú pozíciu definuje november 1999, keď mi prezident USA Bill Clinton na moju žiadosť o členstvo v NATO povedal: “Je mi ľúto, ale zmeškali ste vlak.”

O necelých päť rokov sme finišovali ceremóniou v Bielom dome, kde som po prezidentovi Bushovi prehovoril v mene nových siedmych štátov Aliancie ja. Nielenže sme splnili podmienky členstva, ale boli sme aj ťahúňmi celej tejto vetvy rozšírenia NATO.

Viete nám povedať aj nejaké zaujímavé pikošky z tohto obdobia?

To by bolo nadlho…Ale najpamätnejší bol môj maratón v New Yorku v novembri 2001, necelé dva mesiace po páde “Dvojičiek” a útoku na Pentagon.

Chcel som tým vyjadriť solidaritu a spoluúčasť Slovákov s americkým ľudom. V Amerike to vyvolalo veľkú pozornosť. Larry King ma pozval do svojej LIVE SHOW, navštívila ma kongresmanka Hillary Clinton, na štartovnú čiaru maratónu ma odprevadili dvaja generáli – vojenský a policajný.

Na štarte ma zaradili do prvého radu čestného bloku hasičov, policajtov a vojakov, ktorí zasahovali na Ground Zero po páde dvojičiek. Pochytali sme sa pod pazuchy a takto sme čakali na štartovný výstrel. Prežíval som neopísateľné emócie. Cítim ich dodnes. Ten maratón som dal za 3 hodiny a 42 minút.

Ako hodnotíte uplynulé dve dekády nášho členstva v NATO?

Hodnotím ich pozitívne. Boli sme platnou súčasťou toho spoločenstva. Po každej stránke. Vrátane nášho príspevku do vojenských mierových misií.

Na Slovensku sa v ostatné obdobie stále viac objavuje skepticizmu voči členstvu Slovenska v NATO. Ako vnímate tieto kritiky? Vyčíta sa napríklad, že aj keď sme v NATO, na Slovensku sa za tie roky neudiala modernizácia obrany a aktuálne len konflikt na Ukrajine inicioval nákup vojenskej techniky a investície do vlastnej bezpečnosti.

Kritici nášho členstva v NATO sú spravidla dopletení ruskou propagandou. Tá má dnes obludné rozmery. A nielen na Slovensku. Politickí lídri za ostatné roky zanedbali prácu s verejnosťou, niektorí začali proti Aliancii vyslovene štvať. V nádeji, že na kvázi “mierovej” rétorike budú získavať politické body. To, že fatálne škodia Slovensku, treba ľuďom vysvetľovať. K technickému stavu Armády SR sa vyjadriť neviem, lebo mimo výkonnej slovenskej politiky sa pohybujem už viac, ako desať rokov.

Čo si myslíte o prípadnom členstve Ukrajiny v NATO, o čom sa aktuálne stále viac diskutuje? Pri Ukrajine sa vyzdvihuje, že nie je ešte pripravená na členstvo do NATO (Pred vstupom do aliancie musia krajiny splniť rôzne ekonomické, politické a vojenské požiadavky. Musia preukázať, že sú fungujúcimi demokraciami založenými na trhovej ekonomike, rešpektujú práva menšín v súlade s princípmi OBSE, majú vyriešené problémové susedské vzťahy či sa zaviazali riešiť spory mierovou cestou. Tiež sa predpokladá uskutočnenie referenda medzi obyvateľmi o vstupe do NATO, čo sa v prípade Ukrajiny nedá zrealizovať, kým sú jej občania mimo štátu).

Ak Ukrajina chce vstúpiť do NATO (a chce), tak sa to aj stane. Podobne, ako v prípade Slovenska. Otázkou však je, kedy a za akých podmienok sa skončí vojna.

Viacerí zastávajú názor, že za aktuálnej situácie členstvo Ukrajiny v NATO by spôsobilo eskaláciu napätia s Ruskom. Ako to vidíte vy?

Myslím si, že základným predpokladom vstupu Ukrajiny do NATO je ukončenie vojny, ktorú voči Ukrajine vedie Rusko.

Prečo je potrebné členstvo Ukrajiny v NATO, keď sa už Severoatlantická aliancia aj bez toho zaviazala pri Ukrajine a dala jej bezpečnostnú záruku. Napríklad okrem niekoľko miliárd eur vojenskej a finančnej pomoci, ktoré poskytli jednotlivé členské štáty Ukrajine, poskytuje jej obrovskú podporu aj samotná Aliancia, ktorá zároveň koordinuje dodávky humanitárnej pomoci.

Najatraktívnejším prvkom Zmluvy o transatlantickej organizácii je jej článok číslo 5. Ten celkom jasne hovorí o tom, že ak bude členský štát napadnutý, ostatné krajiny a Aliancia ako celok mu prídu na pomoc. Bezpečnostná garancia tohoto druhu nemá alternatívu. Vedel som to ja, keď som tlačil Slovensko do NATO a veľmi dobre to vedia aj Ukrajinci.

Bývalý námestník generálneho tajomníka NATO Jamie Shea, že ak by sa Ukrajina pripojila k plánu integrovanej obrany NATO, nevyhnutne by to zahŕňalo umiestnenie západných jednotiek a vojenských základní na Ukrajine. Ako to vidíte vy?

Všetko závisí od toho, ako sa skončí vojna. A za akých podmienok sa skončí. Ale výrok Jamieho Shea má svoju logiku a vychádza zo skúseností. Rozmiestnenie vojsk krajín, blízkych štátu, ktorý čelil agresii, slúži ako bezpečnostné odstrašenie pre prípadného budúceho agresora. Má teda zabrániť recidíve.

Fínsko a Švédsko reagovali na ruskú inváziu na Ukrajinu a požiadali v máji 2022 spoločne o vstup do NATO. Severoatlantická aliancia má teda aktuálne 32. členov. Ako vnímate rozširovanie NATO, a či to nebude tŕňom v oku pre ruského prezidenta Vladimira Putina?

Nikto iný nesmie rozhodovať o vstupe krajiny do NATO, iba záujemca, teda krajina, ktorá chce do NATO vstúpiť a členské štáty NATO.

Je už takmer isté, kto bude novým šéfom NATO a striedať Jensa Stoltenberga. Podľa informácii bývalý holandský premiér Mark Rutte by sa mohol stať budúcim generálnym tajomníkom NATO. Môže to podľa vás priniesť nejaké zmeny čo sa týka smerovania Severoatlantickej aliancie?

Nie je to generálny tajomník, kto rozhoduje o smerovaní NATO. Sú to jej členské štáty.

Ako vidíte budúcnosť Aliancie v kontexte rusko-ukrajinskej vojny. Stále viac sa spomína vyslanie spojeneckých vojsk na Ukrajinu, čo viaceré štáty EÚ rázne odmietli, no napriek tomu téma naďalej neutíchla a ľudia sa obávajú priameho zapojenia sa NATO do vojny na Ukrajine.

Nemyslím si, že NATO sa priamo zapojí do vojny. Skôr si myslím, že krajiny Aliancie, ale aj ďalšie štáty západného demokratického spoločenstva budú podporovať Ukrajinu do takej miery, aby Ukrajina Rusku nepodľahla. Nikto nechce útočiť na Rusko. Ale Západ nedovolí Rusku, aby premohlo Ukrajinu.

Aké zmeny môžeme v NATO očakávať po amerických voľbách, ak by sa prezidentom stal Donald Trump, ktorý otvorene hovorí o vystúpení USA zo Severoatlantickej aliancie.

V politike to už tak býva, že kandidáti neraz hovoria to, čo im umožní zvíťaziť. Po víťazstve však nastupuje zodpovedný výkon úradu. Presne toto očakávam aj od USA po nadchádzajúcich prezidentských voľbách.

Naviac USA sú krajinou silných demokratických inštitúcií. Nie je v silách samotného amerického prezidenta vytlačiť USA z NATO. Som však presvedčený, že Donald Trump vytlačiť USA z NATO nechce. Európa potrebuje Ameriku, ale platí to aj naopak.

Čo však od pána Trumpa v prípade jeho zvolenia čakať môžme, je jeho zvýšený tlak na EÚ, aby posilnila svoje vojenské kapacity a spôsobilosti a výraznejšie prispievala ku svojej vlastnej bezpečnosti. Ale s tým ja súhlasím. Je to v našom vlastnom záujme, aby tomu tak bolo.

Ak dovolíte aj krátke otázky k aktuálnej domácej politickej situácii. Ako hodnotíte výsledky prvého kola prezidentských volieb a čo očakávate v druhom kole?

Výsledky prvého kola našich prezidentských volieb ma potešili a očakávam víťazstvo Ivana Korčoka.

Nedávno ste vyzvali prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby odňala vláde Roberta Fica kompetenciu zastupovať Slovenskú republiku na medzinárodných rokovaniach a pri dojednávaní a ratifikovaní medzinárodných zmlúv. Strana Modrí v tejto súvislosti spustila aj občiansku petíciu. Prečo ste považovali aktuálne za potrebné otvárať túto tému a či to naopak neuškodí pred voľbami Ivanovi Korčokovi, ktorého podporujete? Zároveň, ak by sa Ivan Korčok stal prezidentom, nespôsobí odňatie vláde poverenie výkonu zahraničnej politiky ešte väčšie pnutie medzi vládou a prezidentom?

Pozrite sa, ako sa správa Robert Fico, ale aj Peter Pelegrini k Ivanovi Korčokovi. Štvať ľudí rečami o tom, že Korčok zatiahne Slovensko do vojny, že chce vojnu, je úplne za čiarou. S “politikou” tohoto typu nedokážete nájsť modus vivendi. Takej politike sa treba postaviť. Každý v rámci svojich možnosti.

A ak prezident republiky má ústavnú kompetenciu reprezentovať Slovensko v zahraničí, mal by jej uplatnenie v daných podmienkach zvážiť. To je môj názor. Reálne sa to už pani prezidentky Čaputovej netýka. Ale novozvoleného prezidenta sa to týkať môže .

Zdroj: https://sita.sk