Ivan Korčok je víťazom prvého kola prezidentských volieb. Druhý, podľa očakávania, skončil Peter Pellegrini a svoje predpokladané percentá získal aj Štefan Harabin.

Korčokova oslava môže byť predčasná

Pomerne presvedčivé víťazstvo Korčoka v prvom kole volieb možno niekoho prekvapilo, ale to neznamená, že bude novým prezidentom.

O dva týždne to bude asi zaujímavejšie, lebo bojovať budú iba dvaja kandidáti a presvedčiť budú musieť voličov, ktorí svoj hlas dali nepostupujúcim z prvého kola. Okrem toho ich úlohou bude prilákať ďalších z takmer 50 percent občanov, ktorí tentoraz neprišli k hlasovacím urnám.

Pozrime sa na tých, ktorí po prvom kole končia. Štefan Harabin získal očakávaných viac ako 10 percent a myslím si, že môže byť spokojný. Jeho voliči však určite budú zvažovať, čo urobia v druhom kole.

Harabin hovoril, že ich vyzve, aby svoj hlas nedali nikomu, jednoducho aby nešli voliť. Prieskumy však ukazujú, že svoj hlas väčšinou chcú dať Pellegrinimu. A to môže byť rozhodujúce.

Netreba zabúdať ani na voličov maďarských strán. Kandidát Krisztián Forró deklaroval, že Pellegrini je ten, koho by vedel podporiť v druhom kole, lebo tak si praje aj maďarský premiér Viktor Orbán a to by mu tiež mohlo pomôcť v súboji o prezidentský palác.

Na druhej strane, aj Korčok môže očakávať ďalšie hlasy. Igor Matovič už dávno povedal, že ho v druhom kole podporí, aj keď jeho percentá nie sú veľké. K tomu by mohli prispieť aj voliči Jána Kubiša, ktorý je známy svojimi medzinárodnými kontaktmi, čo je určite bližšie ku Korčokovi ako ku Pellegrinimu.

Treba mobilizovať nehlasujúcich voličov

Keď spočítame percentá kandidátov, ktorí neuspeli v prvom kole situácia o dva týždne môže byť zaujímavá. Korčokovi päťpercentný náskok z prvého kola stačiť možno nebude a preto bude treba nájsť nových voličov.

Účasť voličov v prvom kole bola priemerná. Na kandidátoch v tom druhom je, aby do hlasovacích miestností prilákali ďalších, ktorí povedia, koho chcú mať na čele krajiny počas nasledujúcich 5 rokov. Ľahké to nebude, ale práve tí môžu rozhodnúť o novej hlave štátu.

Bude sa voliť medzi tým, či chceme pokračovať v začatých procesoch od vzniku novej vlády, alebo chceme väčšiu spoluprácu s európskymi krajinami a netŕpnuť, či dostaneme ďalšie peniaze z Európskej únie. Samozrejme, prezident to nemôže veľmi ovplyvniť, ale aspoň môže poukázať, či krajina ide dobrým smerom.

Otázne je, či nehlasujúci voliči sú ochotní povedať svoj názor, alebo svojim mlčaním potvrdia, že im je jedno, kam krajina bude smerovať. Tých musia práve osloviť Peter Pellegrini a Ivan Korčok.

Môj osobný názor je, že sa im to veľmi nepodarí a aj v nasledujúcich rokov sa budeme pýtať, kam vlastne patríme. Či na východ, ako do roku 1989, alebo na západ, kde sme vlastne teraz.

Zdroj: https://sita.sk