Tradičná Putinova tlačová konferencia je zvyčajným predstavením jedného herca a tento rok je tiež zahnaná do kúta. Veľká udalosť naplánovaná na zajtra pravdepodobne nepoteší ruské publikum žiarivými ekonomickými ukazovateľmi. Ruské príjmy tradične klesajú od roku 2014. Krajina je pod čoraz väčšími sankciami a pandémia už hrozí zabiť duchaprítomnú pohodu, nehovoriac o nadmernej úmrtnosti (300-tisíc podľa oficiálnych štatistík a 1 milión podľa neoficiálnych).

Navyše, vďaka úsiliu gerontokratickej elity je dnes Rusko viac ako kedykoľvek predtým izolované od vonkajšieho sveta nielen “železnou oponou”, ale aj “pancierom”, ktorý bráni moderným trendom.

Za týchto podmienok bude všetka “sila” Putinovej rétoriky predvídateľne namierená proti vonkajšiemu svetu, “hnijúcemu Západu” a Ukrajine, ktorá “zradila” myšlienku reinkarnácie impéria.

Zatiaľ čo v domácej agende tradične neexistuje žiadna útecha (“môžeme si ešte utiahnuť opasky a čakať”), vo vonkajšom svete už Putin vytýčil “červené” čiary a určil pravidlá “chôdze po lane”.

Vnútorná aj vonkajšia agenda svedčí o systémovej kríze ruskej moci a vládnucej elity ako celku. Nedostatok možnosti zmeny režimu, šialené pokusy o predĺženie mocenských právomocí legitímnymi i nelegitímnymi prostriedkami a “miešanie” tých istých osôb v balíčku mocenských kariet majú za cieľ nielen predĺžiť existenciu súčasného režimu, ale aj uskutočniť pokus o geopolitickú pomstu.

Jedinou otázkou je, či súčasná gerontokratická elita má dostatok síl a hlavne zdravia na to, aby posunula tektonické geopolitické dosky.

Staroba a prehnaná domýšľavosť sú zodpovedné za úplnú neschopnosť dnešného Ruska adekvátne rozpoznať, minimalizovať a prekonať výzvy a riziká moderného sveta. Ako inak by sa dalo vysvetliť obnovenie geopolitického konceptu impéria (predovšetkým v teritoriálnom zmysle v duchu 19. storočia) a “bezpečnostných pásiem” studenej vojny a konštituovanie “izolacionistickej” stratégie. Osobný zisk a snaha o nadmerné obohatenie zatieňujú všetky perspektívy krajiny a vytláčajú ju na okraj “obývaného” sveta.

Obnovenie militaristickej rétoriky predvojnového obdobia, oživenie stalinských geopolitických projektov v kontexte obnovenia “ZSSR 2.0” – “druhá” Mníchovská dohoda, destabilizácia na Balkáne, v Pobaltí, vo východnej a strednej Európe; príprava verejnej mienky na “vojenský scenár” riešenia problémov – to všetko sú základné prvky novej ideológie Kremľa. Nie je prekvapujúce, že okrem bieloruského prezidenta, ktorý hrozí rozmiestnením jadrových zbraní na území Bieloruska, sa nájde len málo ľudí, ktorí by boli ochotní sa do takýchto škriepok pustiť.

Vytváranie riadeného chaosu na vonkajšom obvode Ruskej federácie (premena hraničných krajín, ako je Bielorusko, na “nepotopiteľnú lietadlovú loď” s jadrovými zbraňami) nedávno dosiahlo vrchol. Rovnako ako degradácia území, ruských aj anektovaných ukrajinských (Donbas a Krym), kde sa environmentálne problémy, presídľovanie, ničenie priemyslu a kultúrneho dedičstva stali samozrejmosťou.

Namiesto modernizácie a rozvoja rozsiahleho územia sa všetko úsilie zameriava na vytvorenie obrovských migračných centier v Európe. “Know-how destabilizujúcich politík…

Archaickosť a stagnácia súčasného ruského režimu sa jasne prejavila v jeho neschopnosti vyrovnať sa s pandémiou. Kolaps “očkovacej diplomacie” – chýbajúca registrácia WHO pre Sputnik, nadmerná úmrtnosť; vážne problémy so zabezpečením zdravotnej starostlivosti pre občanov, najmä v regiónoch. Ruskí občania “očkovaní Sputnikom V” (dokonca aj zástupcovia veľvyslanectiev) nesmú vstúpiť na prah žiadneho slušného domu na svete.

Rozsiahle dezinformácie, vytváranie atmosféry prenasledovania v krajine (“zahraniční agenti”, “mučiaci pás” v kolóniách, obvinenia z vlastizrady podnikateľov, rektorov a profesorov popredných univerzít, osobností vedy, kultúry a umenia – dotvárajú nešťastný obraz.

Putinov prejav sa odohráva aj na pozadí ťažkej ekonomickej situácie Ruska (rozsiahle vojenské a geopolitické programy, stále rastúca úroveň vojenských výdavkov, zvýšená výroba drahých zbraní znásobená negatívnymi účinkami sankcií vedie k nízkej úrovni rozvoja, nedostatočnej modernizácii v sociálnej oblasti, zdravotníctve a životnom prostredí; degradácia celých regiónov, krízová situácia v základných priemyselných odvetviach (havária v bani Kuzbass), zaostávanie v moderných hospodárskych odvetviach), ktorá podnecuje stále rastúcu agresivitu

Autor: Jozef Kováč