Vojna na Ukrajine trvá už dva roky. V čase, keď sa slovenská ekonomika viac-menej zotavila z koronašoku a ekonomická aktivita sa zlepšovala, prišla ruská invázia na Ukrajinu.

„Znamenalo to koniec zlatovlasého prostredia solídneho hospodárskeho rastu a relatívne nízkej inflácie,“ povedal pre agentúru SITA analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

Globálna neistota

Vypuknutie vojny aj podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka prinieslo vysokú globálnu neistotu, pretrhanie obchodných vzťahov, nárast inflácie a zhoršenie úverových podmienok, čo zabrzdilo postpandemické oživenie.

Ako pokračoval analytik 365.bank Tomáš Boháček, najvýraznejším ekonomickým dopadom bol prudký nárast cien energií a potravín. Vojna narušila globálne dodávateľské reťazce a viedla k zníženiu ponuky kľúčových komodít.

To sa prejavilo v rekordnej inflácii na Slovensku, ktorá vo februári 2023 v rámci medzinárodnej metodiky vyvrcholila rastom na 15,4 %.

„Vysoké ceny znížili kúpnu silu domácností a obmedzili hospodársky rast. Problémy s dovozom z Ukrajiny, ale aj samotného Ruska, sa dotýkalo mnohých slovenských firiem. Nedostatok komodít a rast cien viedol k zníženiu produktivity a k strate konkurencieschopnosti,“ povedal pre agentúru SITA Boháček.

Ekonomiky sa začínajú prispôsobovať

Vojna ovplyvnila napríklad aj cestovný ruch, ubudla nám ruská klientela. Nastal aj prílev utečencov, od začiatku vojny k nám prišlo podľa Boháčka 113-tisíc ľudí.

„Táto situácia predstavuje záťaž na sociálny systém, najmä kapacitný, keďže finančný je kompenzovaný zo zdrojov EÚ. Utečenci však zároveň prinášajú do slovenskej ekonomiky aj nové pracovné sily, čo je pozitívne vzhľadom na štrukturálny nedostatok pre demografiu,“ poznamenal Boháček. Ako hovorí Horňák, ekonomiky sa však postupne začínajú novému usporiadaniu prispôsobovať. To potvrdil aj Pánis.

„Postupne si nielen naša ekonomika zvykla na vojnovú realitu na Ukrajine a zvýšené geopolitické napätie a adaptovala sa na tieto faktory,“ konštatuje Pánis. Znamenalo to, že logistické reťazce sa upravili a zlepšili. Ukázalo sa, že čierny scenár s nedostatkom plynu v Európe počas zím nenastal.

„Prispel k tomu okrem určitých úspor a obmedzenia spotreby aj fakt, že sa časť plynu z Ruska podarilo nahradiť z iných zdrojov, ale aj obyčajné šťastie v podobe teplejšieho a veternejšieho počasia,“ uviedol Pánis.

Dopad sa prejavuje v rôznych oblastiach

Okrem toho, ceny komodít sa posúvali na podstatne nižšie úrovne a nastávala úľava, keď sa dopyt dostal do väčšej rovnováhy s ponukou a ukázalo sa podľa Pánisa, že ruské komodity napriek najrôznejším západným sankciám dokážu naďalej prúdiť na svetové trhy. Väčšina krajín sveta žiadne sankcie voči Rusku neprijala a Čína a India s ním ešte prehĺbila obchodné väzby.

„V našej ekonomike sa to však v plnej miere neprejavilo, keď bola dusená naďalej dvojcifernou infláciou a menovopolitickou reštrikciou, čo sa pretavilo napokon do slabej spotreby domácností v roku 2023 a takmer zastaveniu rastu súkromných investícií,“ pokračoval Pánis.

„Dva roky po vypuknutí vojny na Ukrajine môžeme s istotou povedať, že tento konflikt mal a stále má na slovenskú ekonomiku značný a komplexný dopad. Prejavuje sa v rôznych oblastiach a ovplyvňuje tak hospodársky vývoj, ako aj ekonomicko-spoločenský život bežných ľudí,“ povedal Boháček. Avšak Pánis si myslí, že dnes má vojna na Ukrajine prakticky zanedbateľný priamy vplyv na našu ekonomiku.

„Iste, ak by sa nebojovalo a neexistovali by žiadne protiruské sankcie, nálada v svetovej či európskej ekonomike by bola zrejme o kúsok lepšia, logistika hladšia a ceny komodít zrejme o niečo nižšie,“ doplnil Pánis. Znamenalo by to podľa neho, že ekonomická aktivita by mohla byť u nás a našich obchodných partneroch ešte lepšia a inflácia zrejme o niečo nižšia.

Zdroj: https://sita.sk