Predstavitelia opozície, aktivisti a obhajcovia ľudských práv sa 14. februára zišli v Európskom parlamente v Bruseli, aby pred prezidentskými voľbami diskutovali o politickej situácii v Rusku. Napriek rozšírenej zmienke o „prezidentských voľbách“ bola zhoda medzi rečníkmi jasná: nadchádzajúca udalosť neznamená skutočný demokratický proces.

Andrius Kubilius, osobitný spravodajca Európskeho parlamentu pre Rusko, vyzdvihol spojenie Vladimira Putina s ideológiou ultranacionalistu Ivana Iľjina. Iljin obhajoval národnú diktatúru, v ktorej voľby slúžia len na potvrdenie lojality voči vodcovi, a nie na skutočné vyjadrenie vôle ľudu.

Leonid Volkov, spojenec Alexeja Navaľného, poukázal na paralely so sovietskou érou a prirovnal analýzu volieb ku kontrole oficiálnych údajov zo 70. a 80. rokov. Natália Arno, prezidentka Nadácie Slobodné Rusko, zdôraznila, že priznanie legitimity Putinovi prostredníctvom týchto volieb je neudržateľné. Podobne aj právnik Vadim Prochorov vyzval západné krajiny, aby nepotvrdili výsledky nadchádzajúcich marcových volieb.

Vyvstáva otázka: odmietne Európska únia (EÚ) uznať voľby, podobne ako to urobila v roku 2020 v prípade Bieloruska po spornom víťazstve Alexandra Lukašenka?

„V rámci Európskej únie budeme presadzovať takýto postoj. Bezprostredne po takzvaných voľbách to budeme riešiť v Európskom parlamente,“ potvrdil Kubilius. Zdôraznil, že neuznanie má význam nielen pre Rusko, ale aj pre širší európsky kontinent pri katalyzovaní demokratických reforiem.

Luc Devigne, zástupca riaditeľa zahraničnej služby EÚ pre východnú Európu, zdôraznil absenciu právneho rámca pre uznávanie volieb. Spochybnil účinnosť takéhoto gesta a ako precedens uviedol situáciu s Lukašenkom v Bielorusku.

Okrem toho vyše 20 poslancov Európskeho parlamentu z 15 krajín vydalo začiatkom februára spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzvali EÚ a jej členské štáty, aby odmietli legitímnosť ruských prezidentských volieb. Vo vyhlásení, ktoré iniciovala estónska poslankyňa Európskeho parlamentu Riho Terrasová, sa Putinov režim charakterizuje ako „zločinecký“ a „skorumpovaný“ a uvádzajú sa v ňom početné prípady porušovania ľudských práv a územné anexie.

Vo vyhlásení sa tiež odsudzuje konanie volieb na okupovaných územiach, ako je Krym, ako nelegitímne. Kubilius naznačil, že tieto argumenty by sa mali zahrnúť do uznesenia v rámci Európskeho parlamentu, ak bude prijaté.

Októbrové zrušenie Putinovho funkčného obdobia, ktoré mu umožnilo potenciálne vládnuť až do roku 2036, vyvolalo kritiku Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE). PACE odsúdilo upevnenie Putinovej moci, čím sa Rusko de facto stalo diktatúrou. V marci 2021 Benátska komisia vytkla pozmeňujúce návrhy, ktoré uľahčujú Putinovi predĺženie jeho funkčného obdobia.

Aktivistka za ľudské práva Karinna Moskalenko zdôraznila nelegitímnosť volieb z právneho hľadiska. Odvolala sa na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva z rokov 2012 a 2017, ktoré zdôraznili systémové porušovanie ľudských práv v Rusku.

Celkovo možno konštatovať, že kolektívna nálada účastníkov Európskeho parlamentu odráža rozhodný postoj proti legitimizácii nadchádzajúcich prezidentských volieb v Rusku, ktorý odráža obavy z demokratických deficitov a porušovania ľudských práv v krajine.

Autor: Radim Vesely