Riziko návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu je reálne. Neznamená to, že o rok nechajú Spojené štáty Putinovi polovicu Európy. Ocitneme sa však vo veľmi nepríjemnej situácii, na ktorú nie sme pripravení.

Najprv lepšie správy. Trumpa čaká ešte dlhá cesta. Republikánsku nomináciu pravdepodobne získa, no kandidatúru mu môže zastaviť súd, napríklad kvôli jeho spoluúčasti na útoku na Kapitol spred troch rokov.

Ani výsledok volebného zápasu medzi Bidenom a Trumpom nemusí byť jednoznačný. Joe Biden sa nejaví ako silný kandidát, situáciu mu navyše komplikuje republikánska väčšina v Kongrese. Prieskumy verejnej mienky dávajú mierne vedenie Trumpovi, no volebná kampaň sa ešte poriadne nezačala. Prieskumy zatiaľ o výsledku veľa nehovoria.

Ak Trump prezidentské voľby vyhrá, neznamená to, že deň po nástupe do Bieleho domu od základov zmení americkú zahraničnú politiku. Spojené štáty nevystúpia z NATO. Okrem iného preto, že to nestojí len na rozhodnutí prezidenta. Pre takýto krok by nedokázal získať väčšinu ani vo vlastnej Republikánskej strane. Nestiahnu tiež svoje jednotky z Európy. Videli sme to už v rokoch 2017 až 2021: hrozby a nátlak (aj voči spojencom) sú spôsobom populistickej Trumpovej politiky. Divadlom pre voličov a nástrojom, ktorým chce vypáčiť od iných krajín okamžité hospodárske výhody – aj na úkor dlhodobých strategických záujmov.

Tu sa však dobré správy končia. Práve jeho kontraktuálny, krátkodobý prístup k politike prinesie Európe strategickú katastrofu, na ktorú sme sa, napriek varovaniam z rokov 2017¤-¤2021, nedokázali pripraviť. Trumpova administratíva by pravdepodobne ukončila, alebo aspoň výrazne obmedzila, hospodársku a vojenskú pomoc Ukrajine. Nejde len o dodávky výzbroje a munície, ale aj o zdieľanie informácií či výcvik. Európa nebude schopná takýto výpadok nahradiť. Výrazne tak vzrastie riziko, že Kyjev bude prinútený k nespravodlivému prímeriu. Rusko si ponechá okupované územia a bude udržiavať zmrazený konflikt.

Putin získa čas na dozbrojenie. Rozviaže si tiež ruky na pokračovanie (zatiaľ hybridných) útokov voči krajinám vo východnej a v strednej Európe. Zatiaľ ich nepotrebuje okupovať. Stačí vnútorný rozklad, živenie polarizácie spoločnosti a vnútropolitického konfliktu. V niektorých prípadoch mu k tomu dopomôžu domáci politici – napríklad na Slovensku, kde súčasná vláda rozkladá systém ochrany proti dezinformáciám.

Rastúci vplyv Ruska v politike európskych krajín, v niektorých prípadoch aj na vládnej úrovni, ešte viac oslabí ochotu pre strategicko-bezpečnostnú situáciu. Presne to Putin potrebuje. Rusko nemá kapacity na konfrontáciu s kolektívnym Západom. Potrebuje ho rozložiť, aby si z neho mohlo ukrojiť menší, stráviteľnejší kus.

Na takýto scenár nie sme stále pripravení. Spojené štáty sú pre kolektívnu obranu Európy stále nevyhnutné – inštitucionálne aj z hľadiska vojenských kapacít. O rok sa to môže ukázať ako fatálna slabosť.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk