Ak si pred problémom zavrieme oči, neznamená to, že prestane existovať. Prezidentská kampaň sa pomaly rozbieha a podmienky splnilo desať z jedenástich kandidátov. Každá kampaň má svoje špecifiká a inak tomu nebude ani v boji o post hlavy štátu. Zdá sa, že silným nástrojom bude šírenie dezinformácií a tzv. deep fake videí, ktorým už čelili aj dvaja favoriti volieb – predseda Národnej rady (NR) SR Peter Pellegrini (Hlas) a bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Stanú sa hoaxy hlavným nástrojom kampane? Bojuje proti nim štát dostatočne? Budú mať na svedomí odliv voličov?

Odborníci sa zhodujú, že hoaxy môžu slúžiť ako významný doplnok k diskreditácii kandidátov a odradeniu voličov alebo viesť k pochybnostiam pri zvažovaní. Štát obmedzil boj s dezinformáciami a vláda zatiaľ žiadne konkrétne kroky nechystá.

Falošný rozhovor a vymyslená spolupráca

Pred pár dňami sa na sociálnych sieťach objavilo video, ktoré zobrazovalo rozhovor moderátora RTVS Miroslava Frindta s predsedom NR SR. Moderátor sa s Pellegrinim neformálne rozpráva o spolupráci vlády s neexistujúcou spoločnosťou „Slonaft“ a o investičných možnostiach ľudí do tejto spoločnosti. Hlas Pellegriniho zas hovorí o tom, ako si môžu ľudia „znásobiť peniaze“.

Ide o falošné video vyrobené tzv. deep fake metódou, navyše je do veľkej miery nekvalitné. Frindt pre portál omediach.com uviedol, že žiadny takýto rozhovor sa neuskutočnil. „Cele video je deep fake,” povedal. Hoaxu čelil koncom januára aj Korčok. Na sociálnej sieti sa objavil dokument, ktorý na prvý pohľad vyzeral ako spis z archívov ŠtB.

Vo veľkom ho šírili predstavitelia alternatívnej scény, ale aj kontroverzný podnikateľ Zoroslav Kollár. Dokumenty mali vytvoriť dojem, že Korčok ako študent mohol byť otvorený spolupráci s tajnou políciou. Bývalý šéf diplomacie poprel. „Samozrejme, že som nikdy s ŠTB nespolupracoval,“ reagoval. Ústav pamäti národa (ÚPN) si dokumenty preštudoval a označil ich za podvrh. „Zverejnené dokumenty obsahujú nesprávny formát mien, nesprávne hodnosti a podpisy skutočných dôstojníkov ŠtB, ako aj mená fiktívnych príslušníkov ŠtB,“ konštatovalo ÚPN s tým, že ďalšie nedostatky spomínať nechce, aby nedávali falšovateľom návod.

Situáciu komentoval aj český Archív bezpečnostných zložiek. „Na základe evidencií a šetrení Archívu neboli k osobe Ivan Korčok dohľadané žiadne archiválie. Vyššie uvedená osoba nebola nájdená v dochovaných fondoch ŠtB ani v spracovaných evidenciách k archívnym fondom a zbierkam Archívu.“

Sám Pellegrini pritom očakáva, že v nadchádzajúcej kampani sa môžu častejšie než doteraz objavovať tzv. deep fake videá či falošné zvukové nahrávky. „Umelá inteligencia je vážna vec a ľudia budú musieť byť nielen v prezidentskej, ale aj v ďalšej kampani veľmi obozretní, čomu budú veriť a čomu nie. Môžeme sa len nádejať, že jednotliví politickí protivníci nebudú tí, ktorí za peniaze budú nechávať na svojich protikandidátov takéto videá vyrábať,“ uviedol s tým, že plánuje zvolať veľkú odbornú konferenciu na pôde parlamentu na tému umelej inteligencie. „Dovtedy sa technológia tak zdokonalí, že bežný laik nebude schopný rozlíšiť, čo je pravda a čo nie,“ dodal.

Slovensko zažíva „boom“

Pred predčasnými voľbami v septembri čelil niekoľkým deep fake videám aj líder PS Michal Šimečka. Podobné nástroje už teda nie sú cudzie ani u nás. Kým niekedy vedeli takéto videá vytvoriť len špičkové štúdiá, dnes nie je problém vytvoriť aj doma cez rôzne dostupné aplikácie. Odborník na reklamu a komunikáciu Róbert Slovák si nemyslí, že šírenie dezinformácií či manipulovaných videí bude hlavným nástrojom v kampani.

„Je to „doplnok“ k štandardným nástrojom. Viac ich možno uvidíme v prezidentskej kampani preto, že sú neskôr ako parlamentné voľby, technológie sa vyvíjajú rýchlo a ich dostupnosť sa zvyšuje,“ uviedol pre Pravdu. „Ešte chvíľu potrvá, kým sa to ľudia naučia rozoznávať, resp. budú aspoň pochybovať o tom, či ide o pravdivé video alebo audionahrávky, alebo je to fake,“ hovorí.

Politológ z Ekonomickej univerzity Radoslav Štefančík si myslí, že ide len o začiatok volebnej kampane a šírenie hoaxov sa ešte postupne rozbehne. „Budeme opäť svedkami špinavej kampane,“ uviedol. Práve prvky negatívnej kampane v nej môžu zohrávať podstatnú rolu. „Nesúťažíte s obsahom, myšlienkami, ale s útokmi na protikandidáta. Komu sa podarí zasadiť protikandidátovi rozhodujúci úder, mohol by vyhrať. Neplatí to však výhradne,“ skonštatoval Štefančík.

Podľa Slováka podobné metódy využijú ľudia, ktorí si nectia etické a slušné formy boja. „A tí slušní, čo nebojujú nekalými prostriedkami, na to doplatia. Takto nespravodlivo to, žiaľ, funguje aj v iných sférach života,“ skonštatoval. Šírenie dezinformácií sa rozmohlo najmä s nástupom sociálnych sietí a „neregulácie“ ich obsahu, pričom sa im obzvlášť dobre darí počas každej veľkej krízy.

Či už to bola utečenecká kríza, alebo aktuálne vojna na Ukrajine. Hoaxy sa vo veľkom šírili aj počas pandémie covidu, čo malo za následok veľký odpor k očkovaniu. Hybridnej vojne z Ruska však už podľa niektorých odborníkov čelíme roky. „Zdá sa však, že niektorí politici to podceňujú. Pandémia pobláznila hlavy mnohým, vo voľbách ide skôr o sofistikovanejšie nástroje s dlhodobým negatívnym efektom,“ uviedol Slovák.

Slovensko podľa neho aktuálne zažíva v šírení neprávd „boom“. „Zahraničné médiá riešia napríklad deep fake nahrávku Tódovej a Šimečku, ktorá sa u nás ani len nevyšetruje. S blížiacimi eurovoľbami a voľbami amerického prezidenta sa v zahraničí snažia poučiť aj zo slovenských skúseností,“ zhodnotil odborník. Zároveň podľa Slováka platí, že technológie predbiehajú legislatívu. „To znamená že na ne zákonodarcovia nevedia tak rýchlo reagovať, aby ich včas zastavili,“ uviedol.

Bojuje štát dostatočne?

Minulá vláda bojovala s hoaxami a šírením neprávd prostredníctvo facebookovej stránky Hoaxy a podvody. Nový minister vnútra Matúš Šutaj Eštok povedal, že do obsahu zasahovať nebude a stránka bude fungovať ďalej, „len nebude riešiť veci, ktoré by možno nemala“. „Hoaxy a podvody polície by mali slúžiť na to, aby občania mali informácie o bezpečnostnom stave Slovenskej republiky, nie tvorenie si politických názorov a súperenie s politikmi, ako to robilo predošlé vedenie Policajného zboru,“ povedal minulý rok v novembri.

Stránka je od konca decembra minulého roka neaktívna. Rezort vnútra na otázky Pravdy o budúcnosti stránky uviedol len to, že o „koncepčných zmenách spravovania stránky Hoaxy a podvody“ budú čoskoro informovať. Ministerstvo ako príklad uviedlo niekoľko príspevkov, ktoré teraz zverejňuje na sociálnych sieťach. „O podvodoch, hoaxoch informuje Polícia Slovenskej republiky na svojom facebookovom profile,“ dodal rezort. Príspevky sa aktuálne týkajú rôznych podvodníkov, nebezpečných falošných správ či súťaží, menej sa venujú vyvracaniu napríklad vojnových hoaxov alebo dezinformácií ako v prípad Pellegriniho či Korčoka.

Iniciatív počas minulej vlády však bolo viacero vrátane tej, keď štát na istý zablokoval dezinformačný portál Hlavné správy. Dôvodom bol škodlivý obsah a zverejňovanie dezinformácií. O blokovaní rozhodol Národný bezpečnostný úrad. „NBÚ rozhodol v zmysle zákona o kybernetickej bezpečnosti na základe dodaných a vyhodnotených podkladov od bezpečnostných zložiek štátu,“ informoval v marci 2022 hovorca úradu Peter Habara.

O rok neskôr predložilo ministerstvo investícií na čele s Veronikou Remišovou návrh zákona o opatreniach proti šíreniu nedovoleného obsahu. Súčasťou návrhu bola aj definícia dezinformácie – podľa zákona malo ísť o „celkom zjavne nepravdivá informácia, ktorá je vytvorená, prezentovaná a šírená s cieľom klamať verejnosť alebo určitú skupinu osôb a má, alebo môže mať za následok spôsobenie škody alebo ujmy, alebo zabezpečenie prospechu“.

Dezinformačnou aktivitou malo byť „vytváranie, prezentovanie alebo šírenie dezinformácie“. Na novele pracoval Remišová niekoľko mesiacov, no výsledkom bol veľmi vágny a nejednoznačný návrh, ktorý mal nielen v definícii tohto pojmu, ktorý by sa podľa oficiálneho znenia mohol interpretovať svojvoľne, veľa trhlín. Rezort investícií, ktorému aktuálne šéfuje Richard Raši (Hlas), sme oslovili s otázkami, či minister plánuje nejakú iniciatívu v oblasti boja proti šéreniu hoaxov, prípadne či plánuje navrhnúť nový zákon. Na otázky neodpovedali.

V auguste oznámila vtedajšia šéfka rezortu kultúry už v úradníckej vláde Silvia Hroncová nový dotačný program, ktorý mal podporovať a rozvíjať mediálnu výchovu a bojovať proti dezinformáciám. Po nástupe nového vedenia na čele s Martinou Šimkovičovou (nominantka SNS), ktorá za svoje kroky čelí kritike, rezort kultúry pozastavil dotačný program a pre túto oblasť neplánuje zverejniť ďalšiu dotačnú výzvu. „Dezinformáciu nemožno definovať ako akýkoľvek iný alebo nepohodlný názor. Máme za to, že kultúra je dlhodobo tak finančne poddimenzovaná, že skutočne každé jedno euro nájde zmysluplnejšie uplatnenie než na informačnú cenzúru akéhokoľvek druhu,“ reagovala pre Pravdu ministerka Šimkovičová prostredníctvom tlačového oddelenia.

Všetky tieto kroky podľa odborníka na reklamu znamenajú, že nová vláda oslabila možnosti štátu na obranu zrušením špecialistov na hoaxy či financovaním projektov proti nim, čo je podľa neho veľmi nebezpečné. „Občania a najmä tí zraniteľní, tak môžu byť vystavený oveľa intenzívnejším útokom, ktorým sa nebudú vedieť účinne brániť. Iniciatívu tak opäť preberá občiansky sektor, už dnes sa zbierajú prostriedky na zriadenie podobnej stránky, akú zrušili. Ľudia si budú musieť poradiť opäť sami. Štát v tomto boji zlyháva a najhoršie na tom je, že sa zdá, že úmyselne,“ dodal Slovák.

Ani podľa Godu nie je problematika riešená dostatočne. „Naopak súčasná vláda rozoberá kapacity, ktoré sa v minulosti začali tvoriť na to, aby štát bol schopný reagovať a efektívne komunikovať. Najhoršie však je, keď dezinformácie alebo konšpiračné teórie odznievajú priamo z úst vládnych politikov,“ uviedol. Podľa politológa má súčasná vláda k tomuto boju vlažný prístup. „Ministerka kultúry niektoré z týchto projektov zrušila, podobne postupovala slovenská polícia a podobne sa k tomuto problému postavia zrejme aj iné štátne inštitúcie. Tejto vláde totiž zrejme vyhovuje, že ľudia žijú v neustálom klamstve,“ povedal Štefančík.

A čo volič?

Napriek tomu, že dezinformácie možno nebudú hlavou zbraňou, budú silnou zbraňou a hru o palác to môže ovplyvniť do veľkej miery. „Klamstvá v kombinácií s útočným osobným jazykom sú silnou zbraňou v prostredí sociálnych sietí, pretože majú tendenciu vzbudzovať hnev a pobúrenie. To sú emócie, ktoré majú tendenciu byť virálne a priťahovať pozornosť,“ uviedol Goda.

Čo sa týka voličov, zatiaľ nie je jasné, koľko sa ich dá takýmto spôsobom získať priamo. „Ale môže to pomôcť odradiť voličov politických súperov, aby ich nevolili,“ zhodnotil odborník na sociálne siete. Čím bližšie k voľbám sa dezinformácie objavia, tým väčšiu silu však môžu mať. Podobný spôsob antikampane tak môže niektorých voličov odradiť od voľby kandidáta, ktorého zvažujú.

V niektorých prípadoch dokonca presvedčiť k voľbe iného kandidáta. „Čas na reakciu a vyvrátenie hoaxov sa s blížiacim termínom volieb skracuje. Zneistiť môžu tisíce ľudí a vieme, že niekedy rozhodne málo hlasov,“ skonštatoval Slovák. Z prieskumov vyplýva, že Pellegrini oslovuje nerozhodných voličov opozičného KDH a Korčokovi sa môže podariť osloviť niektorých voličov Hlasu.

Práve takýto „prelietavý“ volič, ktorý nevolí podľa ideologického či hodnotového rebríčka, ale rozhoduje sa podľa konkrétnej situácie, môže byť vhodným a ľahkým cieľom pre rôznych šíriteľov dezinformácií. „Je pravda, že táto skupina je dosť veľká, napokon stačí si porovnať parlamentné voľby 2023 s tými z roku 2020. Igor Matovič a jeho strana získali a potom stratili veľkú skupinu voličov, o ktorú majú záujem aj hlavní prezidentskí kandidáti,“ zhodnotil politológ.

Čo je deep fake video?

• Deep fake video je digitálne vytvorené alebo digitálne upravené video, v ktorom sú pomocou umelej inteligencie väčšinou vymenené tváre ľudí, prípadne ich hlas. V minulosti dokázali takéto niečo v realistickej podobe vytvoriť iba špičkové štúdiá na tvorbu vizuálnych efektov, dnes je niečo podobné možné vytvoriť doma a pomerje jednoducho pomocou nástrojov umelej inteligencie.

„Tých táborov je viac, dva sú relatívne pevné a ďalší minimálne jeden je fluidný a prikloní sa na poslednú chvíľu na niektorú stranu, prípadne ostane doma,“ ozrejmil odborník na reklamu s tým, že takýto volič sa rozhoduje na poslednú chvíľu aj na základe emócií. K prelievaniu voličov prispieva totiž aj sklamanie z tých, ktorých volili naposledy, ale aj trucovanie či pomsta.

Politológ Štefančík dodáva, že je ťažké odhadnúť, koľko voličov sa takto dá, ako sa hovorí, na konci dňa získať. „Keď si predstavíte, že na šírení strachu z migrantov sa do parlamentu kedysi dostali Boris Kollár so Sme rodina, pomerne slušne sa s tou témou darilo aj Smeru a krajnej pravici, tak je úplne jasné, že čím intenzívnejšie sa bude šíriť strach, o to viac voličov môže týmto nezmyslom uveriť.“

Zdroj: https://spravy.pravda.sk