Na Západe rastú obavy z ruského útoku, Nemci si už pre prípad vojny chystajú zásoby
Zastrašovanie a agresívna rétorika proti Západu sa Moskve oplatili. V krajinách ako Nemecko, Švédsko či Nórsko sa šíri strach, že by Rusko mohlo zaútočiť aj na ne. Potvrdil to i prieskum, ktorý pre nemecký denník Bild urobil Inštitút pre nové sociálne otázky (INSA). Podľa neho má obavy z možného ruského útoku takmer každý druhý Nemec a vyše 39 percent si už robí zásoby pre prípad vojny.
Prieskum sa konal koncom januára na vzorke 1 001 respondentov. Na otázku, či sa obávajú ruského útoku na Západ, až 46,1 percenta oslovených odpovedalo kladne, 44 percent záporne a 9,9 percenta sa nevedelo vyjadriť.
Najväčšie znepokojenie prejavili voliči strany Ľavica (Die Linke) a Kresťanskodemokratickej únie (CDU), najmenej sa Rusov obávali priaznivci ľavicovej Aliancie Sahry Wagenknechtovej (BSW) a pravicovoextrémistickej Alternatívy pre Nemecko (AfD).
Z prieskumu tiež vyplynulo, že vyše 39 percent opýtaných si už na možnú vojnu nachystalo zásoby potravín, zatiaľ čo takmer 56 percent k tomu ešte neprikročilo.
Kuriozitou je, že len každý šiesty respondent vedel, kde by mal v prípade útoku – napríklad raketami – hľadať ochranu. Nemecké úrady sa totiž o bunkre a protiletecké kryty prestali starať už v roku 2007. Z takmer 600 týchto zariadení preto dnes ani jedno nefunguje.
Putinovi nemožno veriť
Spolkový minister obrany Boris Pistorius už viackrát vyhlásil, že Nemecko sa musí pripraviť na možnosť vojny. „Máme za sebou 30 rokov mieru, z ktorých sme všetci profitovali. Teraz sa však cesta uberá iným smerom,“ uviedol nedávno pre Bild.
Vo verejnoprávnej televízii ZDF sa zase vyjadril, že si treba znova zvyknúť na myšlienku, že by v Európe mohla hroziť vojna. „A to znamená, že sa na ňu musíme pripraviť. Musíme byť bojaschopní,“ zdôraznil Pistorius.
Spolkový úrad pre pomoc pri katastrofách a pre ochranu obyvateľstva (BBK) dlhodobo odporúča, aby si ľudia doma nachystali nevyhnutné zásoby potravín, vody, hygienických potrieb, kufrík prvej pomoci a jednoduché vybavenie na táborenie.
Varovanie pred možným útokom Ruska prišlo aj zo strany opozičnej CDU. Ako pre ZDF priblížil bývalý minister obrany Karl-Theodor zu Guttenberg, odborníci počítajú, že by k takej agresii mohlo prísť v rozmedzí piatich až ôsmich rokov.
V rozhovore pre Bild prezradil, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa nedá veriť a nedodržiava ani platné dohody. „To sme už v dejinách mohli často zažiť,“ pripomenul.
Pravdepodobnosť, že by sa Rusko odvážilo napadnúť Nemecko, je podľa neho síce malá – päť až desať percent, ale riziko nemožno podceniť. „Je našou prekliatou povinnosťou pripraviť sa,“ vyhlásil exminister.
Protiruská paranoja?
Úvahy o možnej agresii Moskvy voči západným susedom znepokojujú aj Švédsko a Nórsko. Švédsky minister civilnej ochrany Carl-Oskar Bohlin občanov varoval, aby nepodľahli falošnému pocitu, že sú v bezpečí.
„Vo Švédsku môže byť vojna,“ povedal v januári v prejave na konferencii o bezpečnosti. Krajanov vyzval, aby sa pripravili na možný vojenský konflikt.
„Chcel by som otvoriť dvere… Dvere, ktoré možno mnohí Švédi nechali po celý život zatvorené. Dvere do miestnosti, v ktorej budeme konfrontovaní s dôležitou otázkou: Kým budeš, keď príde vojna?“ vysvetlil Bohlin s tým, že Ukrajinci si už na túto otázku odpovedali.
Šéfa rezortu podporil aj vrchný veliteľ švédskych ozbrojených síl Micael Bydén. V televízii SVT zopakoval, že situácia je veľmi vážna: „Pozrite si správy z Ukrajiny a položte si jednoduché otázky: Keby sa to stalo tu, som na to pripravený? Čo by som mal spraviť?“
Bezpečne sa necíti ani Nórsko, ktoré má s Ruskom 197 kilometrov dlhú hranicu pri Barentsovom mori. „Beží nám čas,“ upozornil armádny generál Eirik Kristoffersen, kritizujúc pomalé vyzbrojovanie.
Nórsko má podľa neho asi jeden až tri roky na to, aby investovalo do lepšej obrany, pretože krajina s 5,5 milióna obyvateľov nemá dostatočnú armádu. V pozemných silách slúži len zhruba 7 800 vojakov, chýbajú i tanky.
Nie je náhoda, že veľké vojenské cvičenie NATO s názvom Steadfast Defender, ktoré práve prebieha, zahŕňa okrem pobaltských štátov hraničiacich s Ruskom aj pomyselnú obranu Nórska.
Moskva na uvedené obavy západných krajín reagovala posmechom. Ruský senátor Alexej Puškov napríklad zhodnotil, že Švédi trpia „protiruskou paranojou“ a súčasne sa preceňujú.
„Zjavne sa takto pokúšajú dodať Švédsku geopolitický význam, aký nemá. Človek má občas dojem, že niektorí príslušníci švédskej armády, ale aj novinári, takmer snívajú o vojne,“ citoval jeho ironické poznámky spravodajský portál Euractiv.com.
Zdroj: https://spravy.pravda.sk
