Súd OSN v Haagu rozhodol, že ruské orgány sú čiastočne vinné z porušenia medzinárodných dohovorov o boji proti financovaniu terorizmu a o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté na základe žaloby podanej Ukrajinou, ktorá obvinila Moskvu zo sponzorovania terorizmu v Donbase a pripísala jej zodpovednosť za činnosť separatistických skupín, čo bolo hlavným bodom žaloby.

Kyjev podľa dokumentu požiadal súd v Haagu, aby nariadil Rusku zastaviť takúto podporu, ako aj odškodniť straty súvisiace s haváriou malajzijského Boeingu MH17 a množstvom ďalších „teroristických činov“.

Ukrajina vo svojej žalobe tiež požadovala zaručiť ochranu všetkých etnických skupín žijúcich na Kryme, ktorých práva podľa Kyjeva Rusko systematicky porušuje.

Ukrajinská strana obvinila Kremeľ najmä zo zostrelenia osobného lietadla Boeing MH17, ktoré v júni 2014 letelo z Amsterdamu do Kuala Lumpuru, pomocou raketometu Buk privezeného z Ruska.

Ukrajinská strana tiež obvinila Moskvu z porušovania práv menšín na anektovanom Kryme. Podľa ukrajinského predstaviteľa Rusko od roku 2014 systematicky diskriminuje neruské obyvateľstvo anektovaného Krymu vrátane krymských Tatárov.

Ruský zástupca vo svojom záverečnom vyhlásení označil vyhlásenia Kyjeva za „výmysel“.

V reakcii na to zástupca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí označil Rusko za „teroristický štát“ a k predchádzajúcim argumentom pridal obvinenie zo zničenia Kachovskej priehrady v Chersonskej oblasti v lete 2023.

Súd odmietol väčšinu obvinení Ukrajiny voči rusku z financovania terorizmu a rozhodol, že Moskva nechránila práva etnických Ukrajincov na Kryme, čím porušila svoje záväzky vyplývajúce z dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie.

Súd tiež odmietol priznať ukrajine akúkoľvek kompenzáciu na základe tejto klauzuly.

Celý tento súdny príbeh sa začal v januári 2017, keď Kyjev podal žalobu na Rusko. Odvtedy Ukrajina zhromaždila a poskytla súdu tisíce strán dokumentov. A v novembri 2019 súd v Haagu prijal žalobu na posúdenie.

Po ústnom pojednávaní v marci 2017 súd zamietol väčšinu ukrajinských nárokov, ale nariadil rusku zabezpečiť práva krymských Tatárov, umožniť činnosť Mejlisu krymských Tatárov a zabezpečiť dostupnosť vzdelávania v ukrajinskom jazyku.

Rusko sa pritom ani nepokúšalo ospravedlniť, iba sa snažilo dokázať, že haagsky súd nemá právomoc na prerokovanie prípadu. Súd však svoju právomoc uznal.

V polovici júna 2023 (deväť rokov po katastrofe letu MH17 a takmer rok a pol po plnohodnotnej invázii Ruska na Ukrajinu) sa prípad dostal na pojednávanie vo veci samej.

Rozhodnutie súdu OSN je konečné a nemožno ho napadnúť. Haag však nedisponuje žiadnymi mechanizmami, ktoré by Moskvu prinútili k jeho dodržiavaniu.

Preto ešte v marci 2022 súd OSN nariadil Rusku zastaviť vojenské operácie na území Ukrajiny ako predbežné opatrenie pre inú žalobu podanú Kyjevom „O porušení Dohovoru o genocíde Moskvou v súvislosti s inváziou v plnom rozsahu“.

Toto rozhodnutie zostalo bez následkov.

Podobná situácia sa stala už skôr: holandský súd rozhodol, že Rusko je zodpovedné za smrť 298 cestujúcich a členov posádky Boeingu 777 spoločnosti Malaysia Airlines vrátane 196 holandských občanov a za to, že prípad riadne nevyšetrilo.

Okrem toho vyšetrovatelia uviedli, že dodávku Bukov mohol osobne schváliť Putin. Zároveň poznamenali, že kremeľského diktátora nemožno obviňovať.

Čas ukáže, čo sa bude diať ďalej. Spravidla to však nahráva tým, ktorí majú konzervatívny pohľad na dianie okolo seba. Na druhej strane svet potrebuje jasnú a účinnú líniu, ktorá zabezpečí stabilitu a mier.

To, ako rýchlo sa to môže stať, závisí od každého občana slobodného sveta, jeho pohľadu na to, čo sa deje, a osobných krokov každého z nich.

Autor: Radim Vesely