Kandidát na prezidenta s takmer nulovou integritou.

Na úvod si dáme krátky sumár vlastne dosť nedávnych výrokov.

„Ja už dnes nie som Smer, som predsedom suverénnej samostatnej politickej strany.”

„Budeme sa snažiť, aby na Slovensku vznikla vláda, ktorá bude garantovať to, že nikto nebude musieť húfne baliť kufre a odchádzať zo Slovenska a aby sme neboli čiernou dierou na mape Európy.“

„Vláda musí mať garanciu, že nebude robiť otočky vo vzťahu k medzinárodnej komunite a že navonok budeme pôsobiť demokraticky, a preto sa budeme snažiť o také posty, kde nikto nebude môcť tú vládu niekde stočiť.“

„Ja nebudem žiadny podržtaška, ani nebudeme my niekomu len akoby výťahom k moci, aby si tu krajinu mohol zase zobrať do rúk a robiť si tu, čo chce.“

Bolo vlastne veľmi ľahké uhádnuť, komu patria.

Peter Pellegrini sa už od menovania premiérom po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej snažil verejne prezentovať ako nezávislý a autonómny predseda vlády. A hoci to bude znieť neuveriteľne, ľudia vtedy blízki vláde tvrdia, že ním v mnohom naozaj bol.

Roberta Fica držal, však viete za čo. Bez neho by sa totiž rozpadol plán dovládnuť.

Lenže, a to je tiež dôležité priznať, jeho nezávislosť a autonómnosť mala svoje limity. A tie určovali politicko-mocenské záujmy Smeru.

Po rozpade strany v lete 2020 sa sebavedomý Peter Pellegrini prezentoval ako líder modernej sociálnej demokracie. Lenže rovnako narazil na limity – tentoraz jeho osobné, politické, na limity jeho straníckych kolegov, ktorí mu veľmi nepomáhali a na limity elektorátu, ktorý viac ako modernú sociálnu demokraciu hľadal stranu, ktorá to vytmaví Matovičovi a spol.

No a hoci predseda Hlasu napínal bicepsy aj pred voľbami 2023, spľasol aj tentoraz. A nechtiac si sám vymyslel prezývku, ktorú skandujú ľudia na protivládnych protestoch.

Správne, nie je to prezývka Pelle. Tá druhá…

Pellegrini spľasol aj tento týždeň, keď Šéfovi (však viete komu) došla trpezlivosť s opozíciou, ktorá veľmi umne naťahovala čas rokovania k novele Trestného zákona. A zároveň mobilizovala desaťtisíce ľudí v uliciach a na námestiach.

Fico chcel, nech koalícia koná, aby zákon prešiel čo najskôr. Peter Pellegrini na chvíľu napol bicepsy – a spľasol.

Nehovoriac o tom, že je terčom nenávistných prejavov od Andreja Danka, čomu sa Fico len cynicky a škodoradostne usmieva.

Toto je obraz politika, ktorý chce z pozície premiéra riadiť štát a teraz sa uchádza o prezidentský úrad. Napne bicepsy a spľasne.

Zdroj: https://www.aktuality.sk