Robert Fico mal vždy dve tváre. Tú „drsnejšiu“ pre domáce publikum a vľúdnejšiu a pragmatickejšiu pre zahraničie. Aj teraz od nástupu do funkcie predsedu vlády vidíme, že inak hovorí doma a inak koná za hranicami. Nepochybne to má svoju politickú logiku, no všetko má svoje medze.

A v tých sa treba držať, nie ich zbytočne prekračovať, ako sa to stalo Ficovi pred stretnutím s predsedom ukrajinskej vlády Denysom Šmyhalom v Užhorode. Náš premiér sa na tlačovke dal vyprovokovať a tvrdil, že v Kyjeve žiadna vojna nie je a prebieha v ňom celkom normálny život. A to v predvečer nočného bombardovania ruskou armádou. Zahynulo 18 ľudí, viac ako sto bolo zranených, a na celom území bolo zničených viac ako 200 budov, z toho 139 obytných. Dokonca poplach na celej Ukrajine bol aj počas rokovania oboch premiérov.

Hrôzam bombardovania a strachu je ukrajinské civilné obyvateľstvo zo strany Kremľa vystavené permanentne. Akékoľvek zľahčovanie je urážkou nehodnou premiéra demokratickej krajiny.

Fico by si mal pri provokačných otázkach radšej zahryznúť do jazyka, lebo takto iba zbytočne kazí imidž Slovenska, vyvoláva voči sebe hysterické prejavy a zhoršuje si pozíciu, keď sa snaží nastoliť novú „stratégiu“. Napriek rôznym povestiam, že Slovensko ide zastaviť pomoc Ukrajine, opak je pravdou.

Fico pragmaticky pochopil, že prvoradá je ekonomika. Slovensko ako susediaca krajina sa nachádza v úplne inej pozícii ako Dánsko alebo Portugalsko. Z pomoci na obnovu Ukrajiny môžeme vyťažiť investície v pohraničných oblastiach.

Vláda podporí pomoc EÚ v sume 50 miliárd eur. Potvrdil to Fico ukrajinskému premiérovi a zároveň v Bruseli eurokomisárke predseda parlamentu Peter Pellegrini. Slovensko vôbec nepozastavuje dodávky zbraní z našich privátnych a pološtátnych zbrojoviek na Ukrajinu, naďalej budeme dodávať muníciu, odmínovacie systémy alebo kanónové húfnice. Bude pokračovať humanitárna pomoc. To sú fakty. A pochopili to aj na ukrajinskej strane. Preto Šmyhal hovorí o novom pragmatizme. Ten evidentne chýba našim opozičným politikom a kritikom.

No nejde len o vojenskú pomoc. Fico totiž pragmaticky pochopil, že prvoradá je ekonomika. Slovensko ako susediaca krajina sa nachádza v úplne inej pozícii ako Dánsko alebo Portugalsko. Z pomoci na obnovu Ukrajiny môžeme vyťažiť investície do infraštruktúry v pohraničných oblastiach – ktorá je zreteľne zanedbaná. Prečo by z finančnej pomoci EÚ Ukrajine mali ťažiť iba súkromné firmy zo západných štátov únie a nie Slovensko? Veď na rozvoji ekonomiky v pohraničných regiónoch s krajinami únie zarobí celá Ukrajina. To už chápu aj v Kyjeve, no zatiaľ nie opozícia v Bratislave.

A tiež sme v úplne inej situácii ako veľmoci. Slovensko nemá moderné zbrane ako USA, Británia, Nemecko či Francúzsko, ktoré by Ukrajine značne pomohli. Na druhej strane masívnu vojenskú pomoc nehodno bagatelizovať. Kyjev ju potrebuje ako soľ. Pretože bez nej nemá voči čoraz lepšie vyzbrojenému ruskému agresorovi šancu – nie vyhrať, ale ubrániť sa.

Preto by mal Fico voliť aj pred svojimi voličmi citlivejší jazyk. Lebo pri zverstvách vojny nejde len o nejaké veľmocenské záujmy a súboj USA a Ruska – ako tvrdia politici Smeru – ale o obyčajných Ukrajincov, ktorí denne žijú v strachu a utrpení. Je čas si to uvedomiť.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk