Robert Fico popiera svoj vlastný názor na ruskú agresiu proti Ukrajine (názor Petra Weissa)
Premiér svojím hlasovaním dôrazne odsúdil „nevyprovokovanú, neodôvodnenú a neoprávnenú vojenskú agresiu Ruskej federácie proti Ukrajine“. Dnes túto agresiu nepriamo aj priamo ospravedlňuje rôznymi argumentmi z dielne kremeľskej propagandy.
Autor je bývalý politik a bývalý slovenský veľvyslanec v Českej republike.
Robert Fico, dnešný premiér, ale aj Juraj Blanár, dnes minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, a Marián Kéry, dnes predseda Zahraničného výboru NR SR, ako aj ďalší poslanci Smeru zahlasovali 25. februára 2022 za vyhlásenie NR SR k vojenskej agresii Ruskej federácie proti Ukrajine.
Toto vyhlásenie konsenzuálne definovalo slovenský národnoštátny záujem v bezprecedentnej situácii vyvolanej rozhodnutím ruského prezidenta Vladimira Putina. Následne však Robert Fico toto chápanie národného záujmu negoval. Obetoval ho cieľom volebnej kampane Smeru.
Nedrží sa politického priateľa Zemana
Robert Fico svojím hlasovaním dôrazne odsúdil „nevyprovokovanú, neodôvodnenú a neoprávnenú vojenskú agresiu Ruskej federácie proti Ukrajine“. Dnes túto agresiu nepriamo aj priamo ospravedlňuje rôznymi argumentmi z dielne kremeľskej propagandy.
O agresii už vôbec nehovorí. Nedrží sa vyhlásenia svojho starého politického priateľa Miloša Zemana z 24. februára 2022, že ruský útok bol zločinom proti mieru a že ho nemožno ospravedlňovať ani bombardovaním Juhoslávie, ani vstupom do Iraku. Zeman odmietol zbabelý kompromis a vyzval na rozhodnú reakciu proti agresorovi.
Robert Fico súhlasil, že „ruská vojenská agresia proti Ukrajine – nezávislému a suverénnemu štátu – je hrubým pošliapaním medzinárodného práva“ a princípov medzinárodných dokumentov. Dnes tvrdí, že Ukrajina nie je samostatná a suverénna, že „je od roku 2014 po Majdane pod totálnym vplyvom a kontrolou Spojených štátov amerických“.
A dáva najavo, že by bolo lepšie, keby bola ostala vo sfére vplyvu Ruskej federácie. Otvorene od nej požaduje, aby sa stala nárazníkovým štátom medzi Ruskom a EÚ a NATO. Obviňuje Ukrajinu z korupcie, ale už nehovorí, že Ruská federácia je v rebríčkoch korupcie hlboko pod Ukrajinou.
Nikdy neupozornil na dôsledky Putinovho úspechu
Predseda Smeru dal svoj hlas konštatovaniu, že „kroky Ruskej federácie nebezpečným spôsobom podkopávajú európsku a globálnu bezpečnosť a stabilitu“. Ale pred voľbami sa prezentoval vyhláseniami, že „čo nás po Ukrajine“. Nikdy neupozornil na negatívne dôsledky prípadného úspechu Vladimira Putina v jeho úsilí zničiť ukrajinský štát pre Slovenskú republiku.
Neodsúdil Putinov revizionizmus spochybňujúci svojbytnosť ukrajinského národa a vyhlasujúci ukrajinský štát za umelý. Neohradil sa voči vyjadreniu ruského prezidenta, že Európa by sa mala vrátiť k rozloženiu síl z roku 1997, teda pred vstupom krajín V4 do NATO. Ani voči vyhrážkam vysokých ruských predstaviteľov, že po Ukrajine budú terčom útoku krajiny EÚ a NATO. Zato opakovane obviňoval z vojny USA.
Robert Fico podporil žiadosť NR SR adresovanú Ruskej federácii, „aby okamžite zastavila vojenské operácie a bezpodmienečne stiahla všetky ozbrojené sily z celého územia Ukrajiny a plne rešpektovala nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc“. Odobril aj požiadavku, aby sa Ruská federácia „vrátila k rokovaciemu stolu a úprimne hľadala riešenie mierovou cestou“.
Falošné mierové heslo
V rámci svojho predvolebného proklamovaného úsilia o mier však nikdy nevyzval ruského prezidenta, aby ukončil bojové operácie a sadol si za stôl. Namiesto toho za prekážku dosiahnutia mieru opakovane označoval to, že Ukrajina dostáva zbrane a vojenský materiál od členských štátov EÚ a NATO.
Prišiel s falošným mierovým heslom „ani náboj Ukrajine“ a tých politikov – domácich i zahraničných –, ktorí boli za pokračovanie dodávania výzbroje Ukrajine, aby sa mohla ubrániť štyrikrát väčšiemu štátu, označoval za vojnových štváčov. Dáva tým nedvojznačne najavo, že predpokladom mieru je to, že Ukrajina sa vzdá úsilia o obnovu svojej územnej celistvosti a zvrchovanosti a poddá sa imperiálnym nárokom Ruskej federácie.
Predseda Smeru svojím hlasovaním vyjadril „plnú podporu Ukrajine“ a jej boju „za hodnoty slobody, demokracie, politickej nezávislosti, štátnej suverenity a územnej celistvosti, ktoré sú kľúčové aj pre Slovensko“. Vo volebnej kampani tieto požiadavky neobhajoval. Namiesto toho nadbiehal prívržencom prezidenta Putina a šíril protiukrajinské naratívy ruskej propagandy.
Spochybňuje ambície Ukrajiny
Robert Fico bol svojím hlasom za „neochvejnú podporu pre nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc“. Potvrdil tiež, že „Doneck a Luhansk sú naďalej zvrchovaným územím Ukrajiny“. Pred stretnutím s ukrajinským premiérom však vyhlasuje, že Ukrajina sa musí Ruskom dobytých území vzdať. Stratégiu Západu pomáhať Ukrajine ubrániť sa a obnoviť svoju územnú celistvosť označuje za nesprávnu vrátane uvalenia sankcií na Ruskú federáciu. Západ mal zrejme v mene mieru obetovať Putinovi Ukrajinu a povzbudiť ho do ďalších imperiálnych výbojov.
Robert Fico hlasovaním vyjadril solidaritu so susedným ukrajinským národom a podporil jeho právo „slobodne si vybrať svet, v ktorom chce pokojne žiť a prosperovať“. Dnes hnevlivo odmieta ambíciu Ukrajiny vstúpiť do NATO a spochybňuje jej úsilie vstúpiť do EÚ.
Predseda Smeru svojím hlasom podporil záväzok NR SR, že „stojí pri ľude Ukrajiny a jej demokraticky zvolených predstaviteľoch“. V nasledujúcich troch rokoch sa však vyjadroval o ukrajinskom prezidentovi s takým pohŕdaním až nenávisťou, aké si nedovolil žiadny demokratický politický líder v EÚ a NATO. Ani Viktor Orbán, s ktorým Roberta Fica spája postoj k vojne na Ukrajine.
VYHLÁSENIE NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY K VOJENSKEJAGRESII RUSKEJ FEDERÁCIE PROTI UKRAJINE
Národná rada Slovenskej republiky:
1.Čo najdôraznejšie odsudzuje nevyprovokovanú, neodôvodnenú a neoprávnenú vojenskú agresiu Ruskej federácie proti Ukrajine.
2.Zdôrazňuje, že ruská vojenská agresia proti Ukrajine – nezávislému a suverénnemu štátu – je hrubým pošliapaním medzinárodného práva a princípov Charty OSN, Helsinského záverečného aktu, Budapeštianskeho memoranda, Parížskej Charty a Základnej zmluvy NATO – Rusko. Kroky Ruskej federácie nebezpečným spôsobom podkopávajú európsku a globálnu bezpečnosť a stabilitu.
3.Žiada Ruskú federáciu, aby okamžite zastavila vojenské operácie a bezpodmienečne stiahla všetky ozbrojené sily a vojenskú techniku z celého územia Ukrajiny a plne rešpektovala nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc.
4. Žiada Ruskú federáciu, aby sa vrátila k rokovaciemu stolu a úprimne hľadala riešenia mierovou cestou.
5.Vyzýva Ruskú federáciu, aby plne rešpektovala medzinárodné humanitárne právo a umožnila bezpečný a nerušený humanitárny prístup a pomoc všetkým osobám v núdzi.
6.Potvrdzuje, že územia samozvaných republík Doneck a Luhansk sú naďalej zvrchovaným územím Ukrajiny.
7.Odsudzuje tragické straty na životoch a ľudské utrpenie spôsobené agresiou, za ktorú nesie Ruská federácia plnú zodpovednosť a vyjadruje solidaritu s obeťami.
8.Vyjadruje plnú podporu Ukrajine a jej občanom a vyjadruje sústrasť nevinným obetiam tejto agresie. Ukrajina bojuje za hodnoty slobody, demokracie, politickej nezávislosti, štátnej suverenity a územnej celistvosti, ktoré sú kľúčové aj pre Slovensko.
9.Opakuje svoju neochvejnú podporu pre nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc.
10.Zdôrazňuje, že občania Slovenskej republiky sú solidárni so susedným ukrajinským národom a plne podporujú jeho právo slobodne si vybrať svet, v akom chcú pokojne žiť a prosperovať. Sme zároveň presvedčení, že prebiehajúca agresia neodráža vôľu väčšiny ruského národa. Ruský národ si nezaslúži, aby ho jeho politické vedenie viedlo do medzinárodnej izolácie a ekonomickej krízy.
11.Stojí pri ľude Ukrajiny a jej demokraticky zvolených predstaviteľoch.
Zdroj: https://www.aktuality.sk