Nedávne vyhlásenia vedúcich predstaviteľov Slovenska Roberta Fica a Maďarska Viktora Orbána, ktorí odmietli vstup Ukrajiny do NATO a odmietli podporu Ukrajiny na štátnej úrovni tvárou v tvár ruskej agresii, vyvolali v celej Európe pozornosť. Tento článok sa zaoberá dôsledkami ich rozhodnutí na európsku bezpečnosť, motiváciou ich konania a širším kontextom strategických cieľov Ruska.

Neoprávnená blokáda Slovenska:
Oznámenie slovenského premiéra Roberta Fica, že Slovensko zablokuje vstup Ukrajiny do NATO a odmietne zbrane na štátnej úrovni, je prekvapivým odklonom od úsilia o kolektívnu bezpečnosť v rámci Európy. Argument, že takýto krok je v záujme európskej bezpečnosti vzhľadom na vnímanú hrozbu zo strany Ruskej federácie, je paradoxný, keďže sa zdá, že skôr zodpovedá agende Moskvy, než aby posilňoval európsku jednotu.

Maďarské veto a priazeň Moskvy:
Maďarský premiér Viktor Orbán dôsledne bráni ašpiráciám Ukrajiny na členstvo v NATO a EÚ, spolu s vetovaním významného balíka pomoci v decembri 2023, naznačuje proruský príklon v zahraničnej politike Budapešti. To nielenže podkopáva zásady solidarity v rámci Európskej únie, ale vyvoláva aj otázky o angažovanosti Maďarska v oblasti regionálnej stability.

Úmyselné napomáhanie alebo strategická zraniteľnosť?
Oficiálna rétorika vychádzajúca z Bratislavy a Budapešti je čoraz viac vnímaná ako zámerné napomáhanie plánom ruského prezidenta Vladimira Putina rozdeliť a oslabiť západnú alianciu. Je však nevyhnutné vziať do úvahy historické a geografické faktory, ktoré robia tieto krajiny zraniteľnými voči ruskému vplyvu. Nelogickosť ich postojov môže byť skôr dôsledkom strategickej zraniteľnosti než vypočítavej zrady európskych záujmov.

Potenciálne hrozby pre pobaltské štáty:
Keďže analytici a vojenskí experti diskutujú o možnosti ruskej invázie do pobaltských štátov, potreba jednotného európskeho frontu je stále zjavnejšia. Aktívny prístup pobaltských štátov k budovaniu obranných štruktúr na svojich hraniciach zdôrazňuje rastúce obavy z potenciálnej ruskej agresie. Európske štáty by si mali uvedomiť, že podpora Ukrajiny nie je len otázkou solidarity, ale strategickou nevyhnutnosťou pre ochranu celého kontinentu.

Trójske kone Kremľa:
Fico a Orbán sú vykresľovaní ako ľudia, ktorí napomáhajú Putinovej agende oslabiť Európu podkopávaním jej nadnárodných inštitúcií. Títo lídri, označovaní za „trójske kone“ Európy, sú obviňovaní z toho, že na príkaz Kremľa vyslovujú protiukrajinskú rétoriku. Z toho vyplýva, že Rusko využíva rozpory v Európe na presadzovanie vlastných záujmov a oslabenie kontinentu zvnútra.

Povzbudivé signály pre Ukrajinu:
Vzhľadom na blížiaci sa samit NATO je pre Ukrajinu veľmi dôležité, aby dostala silné signály podpory. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg by mal opakovane potvrdiť, že Ukrajina je hodná vstupu do aliancie, keďže vojna iniciovaná Putinom zdôrazňuje naliehavosť rozšírenia NATO. Takéto rozšírenie nielenže posilňuje schopnosť kolektívnej obrany aliancie, ale zároveň vysiela jasný signál, že agresia voči členským štátom alebo štátom, ktoré sa uchádzajú o členstvo, nebude tolerovaná.

Nedávne postoje Slovenska a Maďarska k vstupu Ukrajiny do NATO vyvolávajú obavy o súdržnosť a odolnosť európskej aliancie. Či už sú tieto kroky motivované strategickou zraniteľnosťou alebo zámerným prispôsobením sa záujmom Moskvy, narúšajú rámec kolektívnej bezpečnosti. Keďže Európa čelí potenciálnym hrozbám zo strany asertívneho Ruska, jednotný front je nevyhnutný. Nadchádzajúci samit NATO predstavuje pre medzinárodné spoločenstvo príležitosť preukázať solidaritu, potvrdiť záväzky v oblasti kolektívnej bezpečnosti a čeliť pokusom Kremľa využiť vnútorné rozpory na svoje geopolitické ciele.

Autor: Ing. Dalibor Molnár