Po šiestich rokoch sú ľudia znovu v uliciach, aby protestovali proti krokom vlády Roberta Fica. Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice podľahol tlaku ulice a kreslo šéfa kabinetu odovzdal Petrovi Pellegrinimu.

Tentokrát ľudia protestujú proti zámerom zrušiť špeciálnu prokuratúru a znížiť tresty za niektoré ekonomické trestné činy. Nič však nenasvedčuje tomu, že sa zopakuje rok 2018.

Fico odstúpil, ale určite to oľutoval

Desaťtisíce ľudí vyšli vtedy do ulíc, aby žiadali odstúpenie ministra vnútra Roberta Kaliňáka a premiéra Roberta Fica. Išlo o vraždu novinára, ktorý odhaľoval prepojenosť ľudí blízkych členom vládneho kabinetu s organizovaným zločinom, predovšetkým v oblasti ekonomickej kriminality.

Ficovi nepomohlo ani to, že na úrad vlády priniesol milión euro za relevantné informácie o vinníkoch za tento trestný čin. Počet ľudí sa stále zvyšoval a necelé tri týždne po vražde kabinet podal demisiu. Do čela vlády bol vymenovaný Peter Pellegrini. Toľko fakty.

Tento svoj krok však Fico neskôr určite oľutoval. Očakávalo sa, že nový premiér bude slepo poslúchať predsedu vlastnej strany a všetky kroky budú musieť byť práve ním aj odsúhlasené. Zo začiatku to tak aj vyzeralo, ale neskôr si Pellegrini začal uvedomovať, že celú zodpovednosť za chod štátu nesie práve on a viedlo to k rozkolu v strane Smer-SD.

Do volieb v roku 2020 strana ešte jednotne nastúpila, ale po neúspechu došlo aj k definitívnemu rozchodu. Teraz je Fico závislý práve na podpore Pellegriniho, ktorého sám „vystrčil“ do popredia pred šiestimi rokmi.

Za uplynulé roky si Fico musel častokrát položiť otázku, že prečo podľahol ulici a zároveň “stvoril“ politika, ktorý zobral na svoju stranu veľkú časť voličov. Mohol sa spoliehať na to, že protesty by pravdepodobne časom stratili na intenzite, čo by mu umožnilo, aby dovládol do konca volebného obdobia.

Druhou chybou bolo, že sa prerátal v osobe Petra Pellegriniho. Navonok nevýrazný politik, ktorý nevie na tribúnach burcovať národ sa zrazu stal jeho najväčším protivníkom. Práve takéto chyby, ktoré urobil, v značnej miere rozhodli o jeho postoji k súčasným protestom. Zatiaľ ich ignoruje.

Túžba po moci bude silnejšia, ako požiadavky ulice

V jeho prospech ide aj samotný motív protestov. Kým v roku 2018 došlo k vražde, ktorá uvoľnila u ľudí prejaviť emócie. Tentoraz však ide o zákon, ktorý väčšinou obyvateľstva nepohne. V Bratislave môže na námestie prísť aj niekoľko desiatok tisíc občanov, ale vo väčšine krajov Slovenska sa ťažko vyburcujú občania, aby zaplnili námestia.

Fico si je toho vedomý a preto protesty ignoruje a s veľkou pravdepodobnosťou navrhnutý zákon parlamentná väčšina schváli. Prezidentka ho takmer určite vráti na opätovné prerokovanie a po ďalšom schválení možno očakávať, že intenzita prejavu nespokojnosti bude postupne klesať. S tým Fico aj počíta.

Pred chvíľou som uviedol, že protesty zatiaľ ignoruje. Samozrejme udiať sa môže všeličo a aj Fico si uvedomuje, že väčšinu v parlamente má len krehkú a nedajbože nesúhlas iba niekoľkých poslancov, by mohol ohroziť jeho funkciu.

Čo ak niektorí z jeho koaličných poslancov si povie, že toto sa už tolerovať nedá a jednoducho nepríde na hlasovanie. Je to málo pravdepodobné, lebo aj predseda koaličnej SNS Andrej Danko vyhlásil, že bude bojovať všetkými silami, aby táto vládna väčšina obstala.

Otázne je ako sa ku všetkému postaví Pellegrini. Všetci ho v súčasnosti nazývajú Ficovou „podržtaškou“, ale čo ak sa ukáže, že by mu v boji o prezidentský palác práve to prekážalo, lebo aj vo svojich radoch má ľudí, ktorí určite nie sú úplne stotožnení s vývojom situácie.

Namiesto pokojného vládnutia, už na začiatku musia čeliť nespokojnosti značnému počtu občanov. V prezidentskej kampani sa to môže ešte stupňovať a aspoň verbálny odklon od Fica by mu možno iba pomohol. Na je ňom, ako sa rozhodne.

Zdroj: https://sita.sk