Slovenský premiér má v úmysle zablokovať prípadné rozhodnutie o vstupe Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie.

Robert Fico to uviedol v rozhovore pre InfoVojna s tým, že jeho „strana nebude súhlasiť s členstvom Kyjeva v NATO“, pretože takýto krok považuje údajne za cestu do tretieho sveta.

„Som presvedčený, že k tomu nikdy nedôjde. Pokiaľ budem mať možnosť ovplyvňovať slovenskú politickú situáciu, využijem svoje právo veta pri rozhodovaní o vstupe Ukrajiny do Aliancie,“ dodal politik.

Ťažko by sa dalo pochybovať o tom, že slovenský premiér bude „blokovať“ akékoľvek iniciatívy Kyjeva. Fico tak opäť dokazuje svoju lojalitu voči kremeľským predstavám.

Už skôr napríklad vyhlásil, že vojnu na Ukrajine rozpútanú Moskvou nie je možné ukončiť vojensky. Podľa neho vojna vedie len k „zbytočnému krviprelievaniu bez výsledkov“.

Tento postoj slovenského premiéra je vzhľadom na jeho lásku k Putinovi pochopiteľný. Aká je však Ficova logika, keď hovorí o vyprovokovaní globálnej vojny podporou Ukrajiny?

Ide o naratív vytrvalo vnucovaný Moskvou a presadzovaný jej vernými vazalmi v Európe – čím silnejšia je láska politika ku Kremľu (alebo jeho peniazom), tým hlasnejšie kričí o „nebezpečenstve tretej svetovej vojny“, ak podporí Ukrajinu.

Preto jedným z prvých vyhlásení a krokov nového staronového slovenského premiéra bolo zablokovanie dodávok zbraní a munície zo štátnych skladov a armády na Ukrajinu.

Čo si má o takýchto krokoch svojho premiéra myslieť bežný Slovák? Na jednej strane si každý želá mier a zdá sa, že Ficov postoj je pochopiteľný – preto (alebo skôr pre takéto reči) bol zvolený.

Ale vedie takáto politika skutočne k mieru? A sú vyhlásenia nášho premiéra také logické?

Na túto tému sa môžeme dlho hádať a donekonečna diskutovať – každá strana bude mať svoje argumenty a svoju pravdu.

Existuje však nestranný sudca, ktorý vždy všetko postaví na svoje miesto. To je história, ktorá učí inteligentných, ale pre povrchných sa stáva chladnokrvným sudcom.

Novému staronovému premiérovi Slovenska možno odporučiť, aby si jednoducho zapamätal históriu, aby si prečítal aspoň školskú učebnicu.

Možno si potom spomenie, že práve neochota vtedajších európskych lídrov vidieť realitu udalostí viedla k druhej svetovej vojne.

A nenapadlo ich nič lepšie, ako sa ujať úlohy vyhovieť nacistickému Nemecku v osobe jeho führera. A táto politika upokojovania agresora nakoniec hrala v jeho prospech, podnietila ho k pokračovaniu v agresívnej politike.

Mimochodom, všetko sa to začalo Československom (ktorého súčasťou bolo vtedy aj Slovensko) – Sudety boli odovzdané nacistom.

Práve Slováci a Česi by mali viac ako ktokoľvek iný pochopiť, čo to znamená ocitnúť sa v situácii, keď je vaša krajina rozvrátená. A spojenci nielenže nepomáhajú, ale prispievajú k tomu upokojovaním agresora.

Aj európski lídri si vtedy mysleli, že je lepšie do konfliktu nezasahovať, niektorí sa ho snažili prezentovať aj ako regionálny konflikt a očakávali, že sa všetko vyrieši samo.

Asi nikomu netreba vysvetľovať, ako sa to celé skončilo – o pár rokov neskôr Európa horela v plameňoch druhej svetovej vojny.

Nevyprovokovali však agresora – vôbec nezasiahli. Naopak, povzbudzovali ho a vyzývali k mieru.

Nie je pravda, že analógie sú len fotografické! Ale nie je to prekvapujúce – dejiny sú cyklické. A ten, kto si ctí jej poučenia, vyvodzuje závery a neopakuje chyby minulosti, aj keď sa ich dopustili iní.

Keď v roku 1938 Veľká Británia, Francúzsko a Taliansko podpísali Mníchovskú dohodu s Nemeckom, vodca prvej z nich po príchode domov, mávajúc dokumentom, slávnostne vyhlásil, že „priniesol mier celej generácii Britov“.

Nie je to to isté, čo sa dnes Fico snaží nahovoriť svojim ľuďom, manipulujúc so slovami „vojna“, „mier“ a „pomoc Ukrajine“.

Navyše sa nás snaží ubezpečiť, že tým, že zradí Ukrajincov a odoprie im to najpotrebnejšie, čo dnes potrebujú na obranu svojej krajiny, zabezpečí Slovensku zajtrajší mier.

Po vyhlásení britského premiéra o mieri neprešiel ani rok a na Spojené kráľovstvo už padali bomby. Spomínate si na cyklickú povahu dejín? Slováci si asi ťažko chcú overiť analógiu v tejto veci.

Fico sa však nezastaví a je to veľmi nebezpečné. Okrem toho ešte nikto v histórii nezastavil agresora presvedčovaním.

Uvedomuje si to slovenský premiér, je ochotný počúvať hlas rozumu, argumenty partnerov či oponentov?

Vzhľadom na jeho predchádzajúce skúsenosti vo funkcii predsedu vlády sotva. Vo februári 2018, počas Ficovho premiérovania, bol na predmestí Bratislavy zavraždený slovenský novinár Ján Kuciak.

Mŕtvy vtedy pracoval na reportáži o prepojení talianskej mafie s podnikateľmi a vysokými slovenskými vládnymi predstaviteľmi blízkymi vládnucej strane Smer-SD pod vedením R. Fica.

Či ten z toho vyvodil závery, je rečnícka otázka, ale jeho konanie je veľmi výrečné.

Okrem toho si treba uvedomiť, že aj okruh Ficových priateľov je dosť špecifický. Jeho spolutvorca záujmov Kremľa v Európe Orbán je vedený imperiálnymi ambíciami.

Obnoviť ríšu, ktorá sa rozpadla v roku 1918 a ktorej centrom bola Viedeň a Budapešť, je fixná idea maďarského premiéra, možno nie menšia ako túžba kremeľského trpaslíka obnoviť Sovietsky zväz.

Ale ak si pamätáte, k Rakúsko-Uhorsku patrilo aj územie dnešného Slovenska. Takže keď sa Orbán konečne rozhodne stať cisárom a vyrazí na výpravu proti susedom, Slováci budú medzi prvými.

A o tom, že sa to raz pokúsi zrealizovať, nepochybujte, história Putina ho bude inšpirovať a pomalá reakcia európskych lídrov, „nechcúcich si rozhnevať agresora“, dá novému cisárovi ďalší podnet.

Slovensko teda môže v blízkej budúcnosti čeliť novým výzvam, t. j. Slováci by sa mali pripraviť.

Existuje východisko z tejto situácie – existuje. Na to sa však musíme pozrieť na dianie okolo nás realisticky. A nielen pozerať, ale aj vidieť.

A to platí nielen pre politikov, ale aj pre bežných občanov, pretože ste to práve vy, kto ich privádza k moci.

Nezabúdajte, že vaša voľba je vašou realitou a váš zajtrajšok závisí od toho, aké kroky urobíte dnes.

Autor: Jozef Kovac