Za prvých osem mesiacov v tomto roku Slovensko zaplatilo za dovoz ruského plynu a ropy viac ako v rovnakom období roku 2021.

Slovensko naďalej zostáva závislé na ruskej rope a plyne. Aj po takmer dvoch rokoch odkedy Rusko zaútočilo na Ukrajinu naša krajina sa nedokázala zbaviť svojej energetickej závislosti od svojho dlhoročného hlavného dodávateľa. Slovensko tak stále výrazne prispieva Moskve na jej financovanie vojny. Vyplýva to z údajov o zahraničnom obchode, ktoré zverejňuje Štatistický úrad SR.

Jediná rafinéria u nás Slovnaft tvrdí, že sa postupne odpútava od ruskej ropy. „Naša spoločnosť diverzifikuje svoje zdroje ropy postupne už od roku 2016 a momentálne postupujeme v súlade s embargom na ruské komodity. Počas tohto roka sme testovali viaceré druhy rôp dostupných na trhu, aby sme potvrdili pripravenosť rafinérie na spracovanie rôznych ropných zmesí,“ tvrdí hovorca Slovnaftu Anton Molnár.

Podľa neho už Identifikovali úzke miesta v rafinérii a zahájili technologické zmeny, ako napríklad dobudovanie kapacít na zmiešavanie rôp a nevyhnutnú výmenu metalurgie, smerujúce k budúcemu spracovaniu rozličných druhov ropy v ešte väčšej miere.

„Uplatňovanie embarga na ruskú ropu pre nás znamenalo nutnosť rýchlo sa zorientovať na trhu, vybudovať si vzťahy s dodávateľmi, dokázať negociovať výhodné podmienky a pod. Zabezpečenie nákupu suroviny z mora a aj prepravy je náročnejšie a drahšie. Situáciu zároveň komplikuje skutočnosť, že chorvátsky prevádzkovateľ ropovodov JANAF násobne prekračuje ceny za transport ropy s porovnateľnými subjektmi v iných častiach Európy,“ vysvetľuje Molnár.

Odklon od Ruska

Ročne rafinéria Slovnaft spracuje 5 až 6 miliónov ton ropy, čo je jeho technologická kapacita. Podľa výročnej správy pre rok 2022 spracoval podnik 5,4 milióna ton ropy a podobne by to malo byť aj v tomto roku.

Ako ďalej uvádza Molnár, firma v tomto roku spracovala zhruba 70 percent ropy pochádzajúcej z Ruska. Zvyšných 30 % predstavovali rôzne druhy iných rôp – z Blízkeho východu, Ázie aj z USA. Vlani bol tento pomer 95 percent ruskej komodity a len zvyšných 5 percent bolo zo zvyšku sveta. V roku 2021 Slovnaft spracovával všetku ropu z Ruska.

Na základe týchto údajov by sa mohlo zdať, že sa Slovensko energeticky odpútava od Moskvy. Lenže ako vyplýva z dát Štatistického úradu SR, naďalej platíme agresorskej krajine obrovské sumy peňazí, ktoré od vypuknutia vojny na Ukrajine v podstate neklesli.

Za prvých osem mesiacov v tomto roku sme doviezli ruskú ropu v hodnote takmer 1,5 miliardy eur. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška ide síce o pokles o viac ako miliardu eur. Lenže oproti prvým ôsmym mesiacom roku 2021 narástli platby o zhruba 200 miliónov eur.

A rovnaká situácia je aj v prípade zemného plynu. Slovensko medziročne importovalo za prvých osem mesiacov v roku 2023 menej tejto komodity z Ruska o viac ako 1,5 miliardy eur, avšak v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2021 došlo k nárastu dovozu zemného plynu o približne 200 miliónov eur.

Posun embarga

A k výraznému odkláňaniu od Moskvy nebude dochádzať ani v nasledujúcom obdobím. Brusel totiž predĺžil výnimku pre dovoz ruskej ropy, ktorá sa týka aj Slovnaftu. Pôvodne malo začiatkom decembra začať platiť embargo na túto komoditu aj pre našu rafinériu, avšak Európska komisia posunula zákaz o ďalší rok.

Jedným z dôvodov je, prípadný nedostatok nafty u našich západných susedov. Česko je totiž závislé na jej dovoze a zhruba polovicu svojho deficitu pokrýva práve Slovnaft.

To, že napriek sankciám ruský ropný biznis v podstate neutrpel, potvrdzuje v najnovšom článku aj portál The Moscow Times.

„Vývoz ropy napriek európskemu embargu a sankciám s požiadavkou dodržiavať cenový strop klesol vo fyzickom objeme o 7 %. Ropa na rozdiel od plynu utrpela menej, pretože existujú alternatívne trasy dodávok,“ citoval portál šéfa Federálnej colnej služby Ruskej federácie Ruslana Davydova. Ten tak narážal na „tieňovú flotilu“ stoviek tankerov, ktoré prepravujú ruské barely do Ázie a obchádzajú tak západné obmedzenia.

V prípade plynu je situácia pre Kremeľ bolestivejšia. Dodávky zemného plynu totiž poklesli o objeme 34 percent. Vo finančnom vyjadrení sa však znížili až o 69 percent oproti minulému roku. Moskva tak postupne stráca európsky trh, ktorý pred vojnou predstavoval polovicu celkového vývozu Ruska.

Zdroj: https://www.aktuality.sk