„Ukrajina musí vyhrať vojnu. Nie je dôvod, aby sme v tom nemali jasno,“ uviedol v exkluzívnom rozhovore pre Pravdu nemecký minister obrany Boris Pistorius (SPD). Zdôraznil tiež, že dobrá spolupráca s novou vládou v Bratislave je v záujme Berlína, ale že je znepokojujúce počuť o vládnych útokoch na médiá. Interview vzniklo písomnou formou.

Denník Bild uviedol, že existuje tajný plán Nemecka a USA, ktorý by mal prinútiť Ukrajinu, aby začala rokovania s Ruskom. Je niečo také na stole? Vedú sa diskusie medzi spojencami, ako dotlačiť Ukrajinu do vyjednávaní?

Samozrejme, že to nie je pravda, že by sme mali nejaký tajný plán. Neurčujeme, kedy by mala byť Ukrajina pripravená rokovať. Iba samotný Kyjev môže urobiť takéto rozhodnutie. Dodávame zbrane, strelivo a vybavenie na Ukrajinu, aby mohla odraziť brutálnu agresívnu vojnu Ruska. Poskytujeme jej podporu v oblastiach, ktoré sú pre ňu obzvlášť dôležité, čo sa týka najmä protivzdušnej obrany. Tá každý deň zachraňuje životy. Už sme vycvičili približne 10-tisíc ukrajinských vojakov a budeme v tom pokračovať. Taktiež pomáhame Ukrajine rozvíjať jej vlastné spôsobilosti protivzdušnej obrany. Minulý týždeň sme usporiadali dvojdňovú konferenciu na túto tému v Berlíne, na ktorej bolo 70 účastníkov z 22 krajín. Odborníci diskutovali o tom, ktoré veliteľské štruktúry sú potrebné, ktoré systémy by boli vhodné a na aký výcvik by sme sa mali zamerať. Len v roku 2024 poskytneme Ukrajine osem miliárd eur. Tieto rôzne opatrenia znamenajú, že v Európe sme podporovateľom Kyjeva číslo jeden a na svete sme druhí. Všetko to však robíme z nejakého dôvodu. Ukrajina nebojuje s obdivuhodným odhodlaním len za svoju slobodu, ale aj za našu slobodu. Jej odvážny boj ukazuje, že zvíťazí sila práva, nie právo najsilnejšieho.

Myslíte si, že Rusko v tejto chvíli vyhráva vojnu, keďže ukrajinská protiofenzíva sa sotva dá označiť za úspešnú?

Nie, nemyslím si, že je to tak. Chceme, aby Ukrajina odrazila neľudskú agresiu Ruska a aby Moskva stiahla svojich vojakov. Inak sa vystavujeme nebezpečenstvu, že prezident Vladimir Putin bude realizovať svoje imperialistické fantázie. Chce návrat do temných, dávno zašlých čias. Bolo by chybou veriť, že by sa obmedzil na Ukrajinu. Jeho minimálnym cieľom je obnovenie hraníc bývalého Sovietskeho zväzu. Ak by Rusko vyhralo na Ukrajine, mohlo by ho to povzbudiť, aby zaútočilo na iné nezávislé štáty, medzi ktoré by mohli patriť aj pobaltské krajiny. Musíme sa tomu brániť. Európska únia a NATO čelia tomuto ruskému imperializmu silou a jednotou. Podporujeme sa navzájom a držíme spolu.

Prispeli spojenci Ukrajiny, vrátane Nemecka, k neúspešnej protiofenzíve tým, že boli pomalí pri dodávkach zbraní, a ani ich neposlali v dostatočnom množstve?

Nie. Čo sa dalo, darovali sme Ukrajine zo zásob Bundeswehru, a poviem to celkom úprimne, išli sme až na hranice našich možností. Odkedy som nastúpil do úradu (v januári 2023, pozn. red.), bol som v úzkom kontakte aj s naším obranným priemyslom, aby sa rozbehla čo najrýchlejšia výroba zbraní a streliva. Ukrajina z toho získa tiež.

Mnohí analytici tvrdia, že Západ sa stále zdráha jasne povedať, že Rusko musí prehrať a súčasná úroveň podpory pre Kyjev len zabezpečuje, že Ukrajina sa dokáže brániť, ale nie zvíťaziť. Ako vnímate tento pohľad?

Hovorím to často a rád to zopakujem. Ukrajina, ako každá iná suverénna krajina, má právo brániť svoje územie. Čokoľvek iné by bolo absurdné. Preto sa Ukrajina musí presadiť v obrane proti ruským útočníkom. Musí vyhrať vojnu. A Rusko musí čo najrýchlejšie stiahnuť svoje jednotky. Čím skôr, tým lepšie. Nie je dôvod, aby sme v tom nemali jasno.

Hovorím to často a rád to zopakujem. Ukrajina, ako každá iná suverénna krajina, má právo brániť svoje územie. Čokoľvek iné by bolo absurdné. Preto sa Ukrajina musí presadiť v obrane proti ruským útočníkom. Musí vyhrať vojnu. A Rusko musí čo najrýchlejšie stiahnuť svoje jednotky. Čím skôr, tým lepšie. Nie je dôvod, aby sme v tom nemali jasno.

Máte obavy, že Donald Trump sa v USA vráti do Bieleho domu po prezidentských voľbách v roku 2024? Čo by to znamenalo pre transatlantické vzťahy?

Transatlantické štruktúry sa vyvíjali desaťročia a sú založené na vzájomnej dôvere. Napriek všetkému Trumpovmu rozčuľovaniu sa, americká vláda stojaca za akýmkoľvek prezidentom a Republikánska strana veľmi dobre vedia, čo ich spája s partnermi v NATO. Na druhej strane je pravdepodobné, že každá vláda USA sa v budúcnosti bude výraznejšie orientovať na indo-pacifickú oblasť. Znamená to, že Európania musia prevziať väčšiu zodpovednosť za svoj vlastný kontinent.

Aký je najlepší spôsob, ako môže Európa zvýšiť svoju obrannú výrobu? Ako z toho môžu profitovať menšie krajiny ako Slovensko?

Máme inovatívny a rôznorodý obranný priemysel. Tri desaťročia mieru však viedli k tomu, že znížil svoje výrobné kapacity. Ruský útok na Ukrajinu a rozhodnutie Kremľa navýšiť výdavky na obranu asi o 60 percent však zásadne zmenili bezpečnostnú situáciu. Pre nás to znamená, že musíme zvýšiť naše výrobné kapacity. Robíme to spolu s partnermi, napríklad cez spoluprácu v oblasti obstarávania. Ušetríme tým, a môžu z toho získať aj menšie krajiny. Jedným z vynikajúcich príkladov je iniciatíva Európsky nebeský štít, ktorú Nemecko spustilo minulý rok. (Cieľom European Sky Shield je vytvoriť v Európe čo najsilnejšiu sieť protivzdušnej obrany, pozn. red.).

Ako hodnotíte bezpečnostnú spoluprácu so Slovenskom? Aké hlavné projekty budú pokračovať a existujú už konkrétne plány, ako kontakty ešte prehĺbiť?

Naša spolupráca so Slovenskom je v posledných rokoch silná a veľmi úzka. Mali sme viacero spoločných projektov. Mám na mysli napríklad Rozšírený nemecko-slovenský dialóg alebo našu spoluprácu v kontexte iniciatívy Európsky nebeský štít, ktorú som už spomínal. Spoločne sme tiež poskytli podporu Ukrajine, napríklad prostredníctvom našej výmennej dohody týkajúcej sa bojových vozidiel pechoty a tankov alebo veľmi dôležitého strediska údržby ukrajinských vozidiel v Michalovciach. Naši vojaci okrem toho priamo prispievajú k bezpečnosti Slovenska. Či už v rámci mnohonárodnej bojovej skupiny NATO na Lešti, alebo pri ochrane vzdušného priestoru vašej krajiny. Najskôr to bolo nasadenie systému protivzdušnej obrany Patriot na Sliači na viac ako rok a teraz sú to naše lietadlá Eurofighter v rámci iniciatívy Severoatlantickej aliancie týkajúcej sa ochrany vzdušného priestoru spojencov. Som veľmi optimistický a dúfam, že naše krajiny a ozbrojené sily túto spoluprácu ešte vo všetkých oblastiach upevnia a, keď to bude možné, ďalej ju rozšíria.

Slovenská opozícia hovorí o obavách, že nová vláda sa môže pokúsiť narušiť normy právneho štátu a už teraz sme svedkami útokov na médiá. Ako pozorne sledujete vývoj na Slovensku, keď uvažujete o ďalšej politickej a bezpečnostnej spolupráci s Bratislavou? Je to pre vás dôležité?

Áno, sledujem dianie na Slovensku a dobrá spolupráca s novou vládou v Bratislave je, samozrejme, v našom záujme. Je znepokojujúce počuť o spomínaných vládnych útokoch na médiá. Jedna vec je istá. Politici, a to platí o to viac pre tých, ktorí sú vo vláde, musia čeliť verejnej diskusii, vyjadrovať svoje postoje a byť schopní prijať kritiku. Niekedy to môže bolieť, ale je to neoddeliteľná súčasť práce politika v demokracii. Nová slovenská vláda povedala, že dodrží svoje záväzky voči NATO a EÚ. Je to dôležité, pretože v konečnom dôsledku je v stávke jednota medzi západnými krajinami a všetko, čo sme spolu dosiahli. Nemôže byť v ničom záujme, aby autokrati ako Putin určovali agendu, útočili na iné krajiny a zabíjali ich občanov. Ja to vidím tak, že sloboda je náš najcennejší úspech. A spoločne ju bránime.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk