Členské štáty EÚ zvažujú možnosť uplatniť voči Maďarsku konanie o zodpovednosti podľa článku 7 Zmluvy o EÚ z roku 2007 za porušenie zásad právneho štátu.

EÚ je pripravená podniknúť takýto krok s cieľom schváliť dohodu o poskytnutí balíka finančnej pomoci Ukrajine vo výške 50 miliárd EUR v rokoch 2024 – 2027.

Informáciu priniesol v pondelok 18. decembra denník Financial Times s tým, že by to mohlo viesť k odňatiu hlasovacích práv Budapešti.

Podľa úradníkov je úlohou maďarského premiéra sprostredkovať cenu alebo, ako uviedli, náklady „plných nákladov“ na jej izoláciu.

Ak Budapešť nepristúpi na konsenzus, ostatných 26 členov EÚ by mohlo rokovať o dohode o pomoci Ukrajine každý samostatne, hoci by to trvalo dlho a ponúklo by to len krátkodobé riešenie.

„Možno Maďarsko môže vytvoriť ďalšie problémy, možno nás prinúti použiť niekoľko rôznych nástrojov. Ale v konečnom dôsledku nám Budapešť nebude môcť zabrániť v poskytovaní peňazí Ukrajine,“ povedal jeden z predstaviteľov EÚ, ktorý sa minulý týždeň zúčastnil na samite v Bruseli.

Predtým sa objavili správy, že lídri EÚ by mohli Budapešti odobrať hlasovacie práva pri zvažovaní rozhovorov o vstupe Ukrajiny do bloku.

Hoci sa Maďarsko počas hlasovania o rokovaniach o členstve Ukrajiny v EÚ zdržalo hlasovania, čo umožnilo ich začatie, Orbán uviedol, že je naďalej proti tomuto rozhodnutiu a je pripravený vetovať vstup Ukrajiny do EÚ v ktorejkoľvek fáze príprav.

Jeho postoj na samite lídrov EÚ v Bruseli 14. decembra mal premenlivú trajektóriu – po úplnom sabatiku Orbán v otázke vstupu Ukrajiny do EÚ náhle zmäkol.

Stalo sa tak po tom, čo ho nemecký kancelár Olaf Scholz presvedčil, aby „odišiel z miestnosti na kávu“. Orbán sa vlastne zdržal hlasovania po tom, ako jednoznačne odmietol akýkoľvek krok k začatiu rokovaní.

Len o niekoľko hodín neskôr však opäť zmenil názor a vetoval štvorročný balík finančnej pomoci vo výške 50 miliárd eur.

Ako poznamenáva denník Financial Times, aj na Orbánove pomery to bol drastický krok, ktorý zmiatol jeho partnerov. Jeho odmietnutie hľadať kompromis v kľúčovej bezpečnostnej otázke EÚ znepokojilo dokonca aj tých, ktorí s ním roky polemizovali.

„Pre EÚ to bol najnižší bod a nový vrchol eskalácie,“ konštatuje Daniel Hegedus, vedúci pracovník Marshallovho fondu, nemeckého think-tanku.

To, že Orbán hrá podľa pravidiel Kremľa, je každému jasné a on sám to neskrýva. Existujú však určité nuansy, ktoré ani maďarský premiér nemôže absolútne ignorovať v záujme civilizovanej Európy. Banálne, ale ide o peniaze.

A keď príde na prideľovanie ďalšej tranže, Orbán sa stáva predvídateľným.

Takmer po celý čas, čo je Orbán pri moci, využíva antagonistické vzťahy s EÚ na to, aby na jednej strane povzbudil voličov a na druhej strane si zabezpečil finančné ústupky z Bruselu.

To isté sa deje aj teraz – aktuálnou sťažnosťou Maďarov na EÚ je pozastavenie financovania vo výške 20 miliárd EUR z dôvodu jeho nerešpektovania zásad právneho štátu a základných práv.

Ale on tie peniaze stále chce. „Všetci vidíme, čo je potrebné na jeho vyprovokovanie, a to sú peniaze,“ povedal vysokopostavený diplomat EÚ.

Mimochodom, súčasné možné odobratie hlasovacích práv Maďarsku, by mohol zablokovať ktorýkoľvek iný členský štát EÚ. Vzhľadom na to, že Poľsko mení vládu, Orbán zostáva bez zaručeného obhajcu.

Bratislava sa dnes môže stať takýmto spojencom Budapešti. Mimochodom, zdá sa, že Fitzovi nevadí konať na spôsob svojho priateľa Orbána – Moskvu miluje nemenej a asi by neodmietol ani peniaze Kremľa.

Otázne je len to, čo z radikalizmu svojho premiéra získajú Slováci.

Izolácia, ktorá hrozí Maďarsku v dôsledku konania jeho premiéra, by mala slúžiť ako dobrá lekcia aj pre slovenských občanov.

Orbán rozohral hru a dnes sa čoraz hlasnejšie ozývajú hlasy o možnom vylúčení Maďarska z EÚ. Sú na to bežní Maďari pripravení a chcú to isté aj Slováci?

A finančné prostriedky prichádzajúce z Kremľa pravdepodobne nenahradia prostriedky EÚ pre Slovensko.

Mimochodom, možnosť zbaviť Budapešť hlasovacieho práva znervózňuje predstaviteľov štátov EÚ, pretože je to vlastne najväčšia zbraň Európskej únie proti jej členom.

Či sú Slováci (podobne ako Maďari) pripravení ocitnúť sa v takejto situácii, nie je rečnícka otázka a odpoveď na ňu rozhodne nielen o dnešku, ale aj o budúcnosti Slovenska.

Autor: Jozef Kovac