Chceme sa symbolicky vrátiť domov – do spoločného priestoru, ktorým je Európska únia, hovorí zástupca zakarpatských Slovákov.

Slováci žijúci na Zakarpatí vyzývajú premiéra Roberta Fica, aby podporil začatie rokovaní o vstupe Ukrajiny do Európskej únie. List Spoločnosti slovenskej inteligencie Zakarpatia, ktorá v Zakarpatskej oblasti združuje viacero slovenských spolkov a organizácií, je zároveň adresovaný aj predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi.

„My, predstavitelia slovenskej menšiny žijúcej v Zakarpatí, sa na vás obraciame s veľkou nádejou a žiadosťou o podporu rozhodnutia o začatí rokovaní o členstve Ukrajiny do Európskej únie, ktoré je naplánované na 14. – 15. december 2023,“ napísal Ficovi predseda Spoločnosti slovenskej inteligencie Zakarpatia Ernest Horvat.

Medzi tými, ktorí sa pripojili k výzve, je okrem iných i zástupkyňa predsedu Matice slovenskej v Ukrajine, novinárka Gabriella Brovdiová. Citujúc z listu na svojej sociálnej sieti poukázala na to, že Ukrajina za posledný rok preukázala významný pokrok v implementácii odporúčaní Európskej komisie, pokiaľ ide o práva národnostných menšín.

„Vyzývame všetkých lídrov členských štátov EÚ, aby i naďalej podporovali Ukrajinu na ceste jej európskej integrácie,“ uvádzajú ďalej zakarpatskí Slováci.

Slováci, ktorí sa ocitli za hranicami

Podľa starších oficiálnych dát žije na Zakarpatí zhruba šesť a pol tisíca Slovákov, no podľa odhadov môže byť ľudí, ktorí sa vzhľadom na svoje korene hlásia k slovenskej národnosti, dvakrát viac.

Slovenská menšina sa za hranicou ocitla krátko po druhej svetovej vojne, keď Moskva a Praha v júni 1945 podpísali zmluvu o tom, že niekdajšia Podkarpatská Rus sa stane súčasťou Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky. Časť Slovákov sa presídlila do Československa, no časť z nich zostala za hranicou.

Ich potomkom sa dodnes darí zachovávať si slovenské tradície či jazyk. Samotný Ernest Horvat pochádza z dediny Turie Remety neďaleko Užhorodu, kde v časoch masarykovského Československa žilo vyše tristo Slovákov.

Ako povedal pre Aktuality.sk, Slováci žijúci na Zakarpatí nie sú vysťahovalcami či emigrantmi, ako je to pri iných zahraničných Slovákoch, a pokiaľ by raz Ukrajina vstúpila do Európskej únie, symbolicky by sa vrátili domov – do spoločného priestoru, kde by ich od Slovenska neoddeľovala hranica.

Sledujú, čo sa deje na Slovensku

Podľa Horvata Slovákov, ktorí žijú na druhej strane hranice, vývoj na Slovensku podrobne zaujíma. „Samozrejme, že sledujeme diane, teraz najmä protificovské demonštrácie,“ povedal s tým, že zakarpatskí Slováci negatívne vnímajú Ficove proruské naratívy.

Slováci žijúci v Ukrajine by podľa neho mohli byť plusom i pre samotné Slovensko.

„Sme pracovitá komunita, no investovať do Slovenska nám bráni hranica. Nejde len o hranicu v zmysle kontroly pasov, je to aj ekonomická hranica, keď potrebujete rôzne licencie a tak podobne. Aj preto je pre nás výhodnejšie spolupracovať s Kyjevom či Ľvovom, pritom by sme mohli spolupracovať napríklad aj s Humenným. Víťazi by boli na oboch stranách hranice,“ okomentoval Horvat.

Aktuality.sk sa v utorok s otázkami ohľadne listu zakarpatských Slovákov a postoja Slovenska pred rokovaním Európskej rady obrátili aj na úrad vlády. Do publikovania článku neodpovedal.

Podľa ministra zahraničných vecí Juraja Blanára je Slovensko pripravené podporiť otvorenie prístupových rokovaní po posúdení ukrajinského reformného úsilia. „Nášho východného suseda čaká ešte dlhá a tŕnistá cesta, aby boli všetky nevyhnutné opatrenia nielen prijaté, ale aj implementované a dodržiavané,“ povedal Blanár.

Slovensko bolo v roku 2022 jednou z krajín, ktorá sa krátko po ruskom vpáde pričinila o to, že Ukrajina v júni 2022 získala status kandidátskej krajiny.

Podobným listom ako Slováci sa na maďarského premiéra Viktora Orbána krátko pred rokovaním Európskej rady obrátili aj lídri maďarských organizácií v Zakarpatí.

Zdroj: https://www.aktuality.sk