Vládny návrh na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry vyvolal rozruch nielen na slovenskej politickej scéne, ale ohlasy počuť aj zo zahraničia. Aj keď sa zdá, že všetko pôjde podľa predstáv vládnych strán, nakoniec to môže mať aj iný epilóg. Paradoxné je, že návrh nezjednotil ani opozíciu, nie síce v názore na jeho obsah, ale na jednotný postup pri protestoch.

Pôjdeme maďarskou cestou?

Návrh na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry vyvolal mohutné ohlasy. Niektorí to vidia ako snahu vládnych strán zachrániť „svojich“ pred trestnými stíhaniami, respektíve ako pomstu za doterajšie trestné stíhania, iní zasa ako zabránenie ďalšiemu zásahu politiky do vyšetrovaní.

Mne ako laikovi v trestnoprávnej oblasti je ťažko rozhodnúť kto má pravdu. Fakty ukazujú, že špeciálna prokuratúra počas uplynulých rokov na trestnú lavicu posadila viacerých ľudí blízkych súčasnej vládnej garnitúre a to sa jej iste nepáči.

Na druhej strane, špeciálny prokurátor Daniel Lipšič predtým dlho rokov pôsobil v politike a jeho vyjadrenia sa často zhodovali so stanoviskami súčasnej opozície. Jednoducho, obyčajný občan nevie, komu má veriť.

Pravdou však je, že všetkých prekvapila snaha vládnej koalície tento zákon presadiť v skrátenom legislatívnom konaní, lebo si táto téma určite vyžaduje širšiu, predovšetkým odbornú diskusiu.Poukazovali na to nielen na Slovensku, ale aj v Európskej komisii. Tá žiada dôkladnú analýzu rušenia špeciálnej prokuratúry a trestnej politiky.

Minister obrany Robert Kaliňák vysvetľuje, že to predkladali uplynulé tri a pol roka, ale musí aj sám uznať, že šlo predovšetkým o politickú argumentáciu, ako o odborný pohľad na tento problém. Pripomínam, že niektoré prijaté zákony v trestnoprávnej oblasti spôsobili susednému Maďarsku problémy s čerpaním európskych peňazí.

Že to Robert Fico nebude mať ľahké naznačila aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá pravdepodobne takto schválený zákon vráti na opätovné prerokovanie, prípadne požiada Ústavný súd SR aby zaujal stanovisko, či skrátené legislatívne konanie je v tomto prípade v súlade s Ústavou SR.

Opierala sa pritom aj o stanovisko Rady prokurátorov, ktorá tvrdí, že by tento krok viedol k oslabeniu boja proti závažnej organizovanej kriminalite a korupcii. Pravdepodobné je, že sa touto témou budeme baviť aj v novom roku.

Nejednota opozície

Paradoxné je, že návrh zákona ukázal aj na nejednotu opozície. Samozrejme všetci rovnako poukazovali na nebezpečenstvo jeho prijatia.

Protesty zvolali na rovnaký deň Igor Matovič a zbytok parlamentnej opozície, ale na rozličných miestach. Ten prvý prilákal niekoľko desiatok občanov, kým tí druhí niekoľko tisíc. Znovu sa ukázalo, že s Matovičom nechcú mať v opozičných radoch nič spoločného.

Všetci si dobre pamätáme, čo zapríčinilo jeho vládnutie, ale aj pôsobenie vo funkcii ministra financií. Pamätajú si to aj ostatné opozičné strany, lebo možno nebyť jeho, nebola by krajina v terajšej situácii.

Musí si aj on uznať že k tomu v značnej miere sám prispel a jeho terajšie volanie o jednote opozície vyznieva skôr ako obhajoba samého seba a nie úprimná snaha niečo meniť. Prečo nevolal po jednote vo vládnej koalícii kým bol pri moci?

On si to však nikdy neuvedomí a jeho znovuzvolenie za predsedu, teraz už hnutia Slovensko, to potvrdzujú. Som presvedčený, že znovu bude radikálnym opozičníkom, ale kto mu už teraz uverí, tak ako v roku 2020?

Zdroj: https://sita.sk