Národná tragédia, hanba, zrkadlo zlyhania politikov. Z každej strany vrátane nového vedenia rezortu školstva sa ozývajú podobné názory. Slovensko sa totiž v ôsmom cykle medzinárodnej štúdie PISA prepadlo a dostalo sa k výrazne podpriemerným krajinám. Aj keď sú postpandemické výsledky testovania alarmujúce, nie sú pre mnohých odborníkov ničím prekvapujúcim. Na Slovensku je totiž školstvo len akousi predvolebnou témou, po voľbách sa strany do rezortu školstva zväčša nehrnú. Mohli by sme to nazvať epidémiou hlúposti, no žiaci za to nemôžu. Mohla by to byť epidémia nezáujmu, no ani absolventi pedagogických fakúlt za to nemôžu. Na stav školstva vplýva mnoho faktorov. Chýba motivácia, podpora, systémová zmena. Kým sa to nezmení, tínedžeri budú v testovaniach prepadávať aj naďalej.

Testovanie PISA prebieha v trojročných cykloch a ako stále domény sa skúmajú tri oblasti – matematická, čitateľská a prírodovedná. Slovenskí žiaci získali vo všetkých troch oblastiach výrazne nižšie skóre v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. V matematickej oblasti, ktorá bola v tomto cykle hlavnou sledovaniu, sme dokonca lídrami v prepade. Ako hodnotia výsledky odborníci?

„Úplne bez problémov prorocky poviem, že o štyri roky nás čaká niečo podobné, lebo aj keby teraz sme sa rýchlo spamätali a začali veci naozaj seriózne riešiť, čo sa, pravdaže, bez investícií a opatrení nedá, výsledky uvidíme oveľa neskôr,“ uviedol pre Pravdu prezident Slovenskej komory učiteľov (SKU) Vladimír Crmoman.

O štyri roky sa nič nezmení

Najhoršie sú na tom 15-roční žiaci základných a stredných škôl v rámci čitateľskej oblasti, čo koniec koncov konštatuje v správe o stave školstva za posledný školský rok aj hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská. Drvivá väčšina aktivít žiakov je zameraných zo strany učiteľov len na zapamätanie si a porozumenie, teda na najnižšie myšlienkové procesy.

„Rozvíjanie analytického myslenia absentovalo na štvrtine hodín, hodnotiaceho na takmer dvoch tretinách a tvorivého myslenia na troch štvrtinách hodín, čo sa prejavilo na výrazne nižšej úrovni vyšších poznávacích procesov. Príležitosť produkovať nové kreatívne riešenia mali žiaci len výnimočne,“ konštatovala hlavná inšpektorka.

Pre rozvoj spoločnosti a vyspelú budúcnosť je dôležité, aby učitelia rozvíjali najmä najvyššie kognitívne procesy. „Vedomostná ekonomika sa bez múdrych a vzdelaných ľudí nemôže rozvíjať,“ uviedla. V čitateľskej a matematickej oblasti máme vysoký podiel žiakov, ktorí nedosiahli ani základnú úroveň zručností.

Okrem toho v čitateľskej oblasti má Slovensko najvyšší podiel žiakov zaradených do rizikovej skupiny – vyše 35 percent, čo je viac ako tretina populácie žiakov ukončujúcich povinnú školskú dochádzku. Najmenší rozdiel sa prejavil v prírodovednej oblasti.

Odborník na vzdelávanie Juraj Hipš vníma výsledky ako tvrdú realitu. „Dlhodobo vládam ani spoločnosti na vzdelávaní nezáleží a toto je výsledok. Vo všetkých meraných kategóriách sme podpriemerní, v prepade v matematike sme lídrami,“ zhodnotil pre Pravdu. Prezidenta SKU výsledky testovania PISA vôbec neprekvapili. „Už od roku 2013 pravidelne reagujeme na tieto výsledky. Ani vtedy neboli dobré,“ povedal.

Čo s národnou tragédiou?

Príčin, prečo úroveň vzdelanosti klesá, je niekoľko. Odborníci považujú za najväčší problém nedostatočné investície do vzdelávania. „Nemôžeme čakať za málo peňazí veľa muziky,“ uviedol Hipš. „Oproti niektorým krajinám Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) investujeme oveľa menej. Posledné roky to klesalo a prinieslo to zhoršenie,“ uviedol Crmoman.

Už v roku 2012 upozorňoval Inštitút vzdelávacej politiky, že zmeny sa odvíjajú od zmysluplných investícií. „Keď sa zmysluplne investuje, peniaze idú priamo do škôl a sú investované do hlavného aktéra vzdelávania – do učiteľa. Po nejakých rokoch to prinesie nárast HDP,“ uviedol Crmoman. „Potom máme vzdelanejších ľudí, ktorí sa lepšie vedia zamestnať a tak ďalej, lenže zmeny vidno o päť až desať rokov,“ pripomína.

„Desať rokov hovoríme, že učitelia chodia na nezmyselné školenia, ktoré ich neposúvajú dopredu, že systém vzdelávania sa premenil na biznis, kde sa míňajú peniaze cez eurofondy alebo nejaké súkromné firmy. Robili sa biznisy a neprinášalo to ovocie,“ zhodnotil prezident SKU.

Kľúčová je aj motivácia pedagógov, rodičov, žiakov, škôl, ale aj ich podpora v zmysle podporných tímov a odborných zamestnancov. „Tí sú často platení z eurofondov, no keď sa projekt po dvoch alebo troch rokoch skončí, skončí aj asistent alebo odborný zamestnanec, ktorý podporuje slabších žiakov,“ uviedol Crmoman s tým, že na tomto vzťahu potrebuje ministerstvo pracovať.

Hlavný školský inšpektor Českej školskej inšpekcie Tomáš Zatloukal pre Pravdu uviedol, že kvalita prostredia, v ktorom sa žiaci učia, má na výsledky väčší vplyv, než si možno mnohí doteraz mysleli. „Vytvárať priaznivé prostredie medzi učiteľmi a žiakmi, podpora žiakov vo vzdelávaní, spôsob komunikácie s nimi sa ukazujú ako silné faktory, ktoré nielenže posilňujú vzťah žiakov k škole, ale sú aj motivačným faktorom, ktorý má pozitívny vplyv na priebeh vzdelávania a vzdelávacie výsledky,“ povedal.

„Celé roky upozorňujeme, že sa to musí riešiť komplexne, systematicky a celonárodne, no nedeje sa tak,“ dodal prezident SKU. „Potom tu máme zlé investície, prehajdákané eurofondy, predražené nájmy, zbytočne nakúpenú techniku, predražené počítače… Alebo ide veľa peňazí do úradníkov a nie je to riešené tak, aby sa to dostalo priamo do tých škôl,“ hovorí Crmoman. Ďalší ukazovateľ je, že učiteľ musí byť adekvátne ohodnotený, aby sa mohol naplno venovať svojim žiakom. Mnoho učiteľov má často aj dve povolania, aby vedeli zabezpečiť svoje rodiny, a na plnohodnotné vykonávanie učiteľskej praxe nezostáva čas.

Covid, zázemie, alfa a omega

Veľmi zlou správou je aj to, že Slovensko patrí k najhorším aj v tom, ako nedokážeme vzdelávaním pomôcť deťom so sociálne slabších rodín. Vplyv socioekonomického zázemia na výkon žiakov je pritom stále výraznejší ako v priemere krajín OECD. „Miesto toho tu riešime hlúposti, či mimovládne organizácie patria do škôl, strašíme gender ideológiou alebo záchodmi pre 72 pohlaví,“ uviedol Hipš.

Vplyvy, ktoré v našich vzdelávacích systémoch pôsobia, sú v mnohých oblastiach podobné. Rovnako je to aj Českej republike, ktorá však oproti Slovensku skončila nadpriemerne a v matematickej oblasti predbehla aj Fínsko. „Faktorov, ktoré môžu mať vplyv na to, prečo sa priemerné výsledky Fínska zhoršujú, je viacero – silný príliv detí z krajín so závažnými problémami. Keď žijete vo vojne, vzdelanie nie je tá najvyššia priorita. To môže byť aj jedným z vysvetlení, prečo sa vo vnútri škôl prehlbujú rozdiely medzi žiakmi. Fínska reflexia upozorňuje aj na premenu vnímanej podpory žiakov zo strany učiteľov,“ vysvetľuje analytička českého Informačného centra o vzdelávaní EDUin Nikola Šrámková.

„Výsledky fínskych žiakov sa významne zhoršili. Dôvodov, prečo sa tak stalo, je niekoľko. Jedným z nich môže byť aj integrácia významného podielu prisťahovalcov do ich vzdelávacieho systému, čo bol v minulosti aj prípad Nemecka, no nie je to jediný dôvod,“ povedal Zatloukal.

Nielen vo Fínsku, ale aj v ďalších vyspelých vzdelávacích systémoch sa vo výsledkoch prejavila dištančná výučba, ktorá má negatívny dosah najmä na žiakov zo znevýhodneného rodinného prostredia. „Vyspelé vzdelávacie systémy, ktoré vedia vo výučbe nepriaznivé vplyvy znevýhodneného prostredia „tlmiť“, zaznamenali v dobe dištančného vzdelávania, keď boli žiaci odkázaní výhradne na podporu rodiny, významnejší prepad,“ hodnotí hlavný školný inšpektor ČR.

Dosah úrovne rodinného zázemia na vzdelávacie výsledky žiakov je v českom aj slovenskom systéme jeden z najsilnejších. „U nás rastie podiel škôl, ktoré s týmto vplyvom vedia pracovať, tento podiel však ešte nie je taký vysoký, aby sa pozitívnejšie prejavil na úrovni celého vzdelávacieho systému. Na to je potrebná premena podoby vzdelávania, ktorá však primárne nemusí byť vždy spojená s finančnými alebo personálnymi nákladmi,“ zhodnotil Zatloukal.

Práve zhoršujúce sa výsledky Fínska a ostatných severských krajín pritiahli pozornosť. Podľa OECD to ukazuje, že vzdelávacie systémy v týchto štátoch sa stretávajú s dlhodobými problémami. Na úroveň vzdelanosti však vplývala nepochybne aj pandémia covidu. Slovensko patrilo ku krajinám, kde boli školy zatvorené najdlhšie.

„Medzinárodné organizácie, vedecká obec aj experti na vzdelávanie jasne hovorili – školy sa majú zatvárať ako posledné a otvárať ako prvé. Slovensko si zvolilo presne opačnú cestu. Otvárali sme lyžiarske strediská a kostoly, ale deti sme zatvárali doma. Sme krajina zbožných lyžiarov s generáciou detí, ktorá má problém čítať a počítať,“ hodnotí Hipš.

Veľkým problém je dostať do škôl kvalitných učiteľov. Podpora a kvalitné vzdelávanie sa musí podľa Crmomana začať už pri absolventoch stredných škôl. „Už na vysoké školy potrebujeme dostať najlepších stredoškolákov, ktorí to chcú naozaj robiť,“ zhodnotil. V posledných rokoch sa len zhruba 30 percent absolventov pedagogických vysokých škôl venuje učiteľstvu. „Až 70 percent absolventov robí niečo iné, to je mrhanie peňazí. Tu sa začína ten problém,“ uviedol Crmoman.

Aj podľa Hipša sú alfou a omegou dobrých škôl sú dobré učiteľky a učitelia. „Môžeme do škôl dávať tisíce tabletov, vybaviť ich krásnym školským nábytkom aj pripraviť skvelé učebnice. Ale kľúčový je dobre pripravený a motivovaný učiteľ,“ hodnotí odborník.

Na tlačovej konferencii v Paríži k výsledkom PISA dostali aj jedno jasné odporúčanie. „Ak chceme zmierniť socioekonomické rozdiely žiakov prostredníctvom vzdelávania, potrebujeme dostať najtalentovanejších učiteľov a učiteľky do tried s najväčšími výzvami. Inak bude táto krajina viac a viac rozdelená,“ hovorí Hipš. „Povedzme si úprimne – koľko voličov skutočne zaujíma kvalita vzdelávania? Je to aj výsledok toho, ako sa celá spoločnosť k tejto téme stavia,“ dodal.

Horúci zemiak pre politikov

Pri všetkých zmenách, ktoré sa v školstve zavádzajú, trvá roky, kým sa prejavia výsledky. „Preto vlastne pre slovenské vlády školstvo nie je príliš veľká priorita dlhodobo, pretože za štyri roky vlastne politici nevidia zmeny a často si školstvo prehadzujú ako horúci zemiak,“ skonštatoval Crmoman. Situácii nepomáha ani častá zmena na poste ministra vnútra. Len za posledné tri roky je Tomáš Drucker šiestym ministrom vnútra.

SKU už absolvovalo stretnutie s vedením rezortu a Crmoman. Má podľa neho Drucker potenciál, aby pokračoval v systémových zmenách? „Ja to vidím realisticky. Už len to, že iná politická strana má ministerstvo financií a premiérsky post, iná politická strana má školstvo… Už v minulosti bol problém dostať financie do školstva, obávam sa, či sa to teraz zlepší,“ uviedol.

„Dá sa urobiť to, že sa zavedú systémové opatrenia a začne sa upratovať. Pán minister je vyhlásený manažér. Zobral si tam manažérov, takže je tam mierna nádej,“ povedal Crmoman. „Budeme to sledovať a vyhodnocovať. Sme pozvaní ministerstvom aj do nejakých komisií, ktoré budú vznikať. Uvidíme,“ dodal na margo nového ministra školstva.

S častou zmenou na ministerstve trpí aj kontinuita v zavedených zmenách, keďže každé vedenie má zväčša iné predstavy. Na to upozorňoval aj odchádzajúci úradnícky minister Daniel Bútora. Od septembra tohto roka sa pritom prvých 39 škôl zapojilo do pilotného testovania, počas ktorého už učia podľa nových pravidiel obsahovej reformy. Základné školy sú rozdelené na tri cykly. Aj keď je mnoho učiteľov alergických na slovo reforma, ide o jednu z najväčších zmien v obsahu za posledné roky. Začali sa však ozývať hlasy, že to nebol veľmi dobrý nápad.

Ako hodnotia výsledky v Česku v porovnaní s predchádzajúcim obdobím českí odborníci?

• Tomáš Zatloukal: Výsledky hodnotíme ako očakávané. Negatívne ich ovplyvnila pandémia covid-19 a s ňou spojené uzávery škôl a prechod na dištančnú výučbu, tú naše školy zvládli vo väčšine dobre. Pre hodnotenie a analýzu výsledkov sú však podstatnejšie ďalšie parametre, než celkový výsledok. Tými sú napríklad zastúpenie žiakov v jednotlivých úrovniach zručností aj podľa druhov škôl a odborov, mieru vplyvu socioekonomického statusu rodín žiakov na ich výsledky, rozdiely vo výsledkoch socioekonomicky zvýhodnených a znevýhodnených žiakov, a ďalšie. V týchto parametroch sa medzi jednotlivými cyklami náš vzdelávací systém zhoršuje.
• Nikola Šrámková: Výsledky českých pätnásťročných žiakov v šetrení PISA sú nadpriemerné v porovnaní s ostatnými sledovanými krajinami. Avšak bodové skóre priemerných výsledkov dlhodobo klesá, čo znamená, že úroveň sledovaných gramotností sa znižuje. A to vo väčšine krajín OECD. Tieto priemery môžu byť zavádzajúce, a tak je lepšie sa pozrieť na jednotlivé úrovne zručností. Za povšimnutie stojí nárast žiakov, ktorí nedosahujú základnú úroveň, ktorý je minimálnym predpokladom pre to, aby mohli plnohodnotne fungovať v spoločnosti napr. v matematike narastá zo 17 % v roku 2003 na 26 % v roku 2022. Alarmujúce je, že 60 % žiakov stredných škôl bez maturity nemá základnú úroveň matematickej gramotnosti. To znamená, že sa nám do učebných odborov koncentrujú žiaci, ktorí nemajú funkčnú gramotnosť, ktoré si mali osvojiť už na základnej škole. Česká republika dlhodobo patrí medzi krajiny, kde má rodinné zázemie a socioekonomické postavenie značný vplyv na výsledky žiakov. Dokonca sa rozdiel medzi žiakmi z najviac znevýhodnených a najviac zvýhodneného prostredia navýšil na 3 školské roky (v matematickej gramotnosti). V Česku je vzťah medzi rodinným zázemím a úspechom žiakov v matematike taký silný, že sme štvrtí najhorší z porovnávaných krajín. Túto nerovnosť akcelerovali pandemické opatrenia (uzavretie škôl a dištančná výučba), kedy práve deti zo socioekonomicky znevýhodneného prostredia mali väčšie ťažkosti so zapojením do výučby. Rozdielnosť v kvalite panuje aj medzi samotnými školami, na čo sa dlhodobo upozorňuje.

Podľa Hipša je to nepochybne krok správnym smerom. „Slovensko je posadnuté memorovaním a učením sa encyklopedických vedomostí. Zmena obsahu a foriem vzdelávania je absolútne nevyhnutná. Tí, čo tvrdia, že netreba nič meniť, ubližujú deťom,“ uviedol s tým, že voči reformám je vždy istý odpor. „Každá zmena bolí a sprevádzajú ju problémy. Ale my nemôžeme dopustiť, aby sme mali zo škôl skanzeny. Na to máme Vlkolínec alebo Čičmany, nie vzdelávacie inštitúcie,“ myslí si.

Crmoman by zo zavedenia cyklov nerobil žiadnu kauzu. „Je to jedno koliesko toho celého stroja. Potrebujeme pracovať na inovovaní kurikulárneho systému, ale povedzme si na rovinu, ako sa to u nás robí. Nemáme vytvorenú infraštruktúru najlepších pedagógov a šikovných učiteľov a ani neinvestujeme do toho, aby takú sieť vytvorili,“ uviedol s tým, že práve na kvalitných pedagógoch stoja reformy.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk