Nevyšlo to v minulom volebnom období, skúsime to teraz. To si zrejme povedali poslanci Kresťanskej únie (KÚ), ktorí pôsobia v parlamente za hnutie Slovensko Igora Matoviča – Anna Záborská a Richard Vašečka. Do parlamentu predkladajú celkovo sedem zákonov, z toho tri sú považované za kontroverzné – tzv. zákaz nedeľného predaja, sexuálna výchova aj zmena rodného čísla. Všetky tri predložili už v minulom volebnom období. Pri niektorých je otázne, či v čase, keď je na tom ekonomicky zle, zdravotníctvo i školstvo čelia systémovým problémov a rezorty súperia o každé euro zo štátneho rozpočtu, sú skutočne potrebné.

Do Národnej rady (NR) SR boli predložené v polovici novembra. Predkladatelia už požiadali o presun na ďalšiu riadnu schôdzu, ktorá sa začne v januári. Poslanci majú za sebou zatiaľ štyri schôdze, z toho dve boli mimoriadne, odvolávaniu na nich čelili predstavitelia koalície – minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) a podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha (Smer).

V utorok budú čeliť ešte jednej mimoriadnej schôdzi, ktorú zvoláva koalícia kvôli výdavkom na Expo v Dubaji. V parlamente zatiaľ prešli dva vládne návrhy zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Poslanci tak majú priestor na svoje prvé iniciatívy už 6. decembra, kedy sa začne prvá schôdza, na ktorej svoje návrhy predložia aj poslanci.

Keďže Slovensko má po predčasných voľbách vládu zostavenú Smerom, Hlasom a SNS a v opozícii je aj KDH, s ktorého podporou má koalícia ústavnú väčšinu, ale aj bývalé OĽaNO, ktoré zákon predložilo, medzi poslancami dominuje sociálny a silne konzervatívny hlas. Navrhované zákony, ktoré v minulosti vyvolali vlnu kritiky časti verejnosti, ale aj odborníkov a vyvolali kontroverzie, dnes majú oveľa vyššiu šancu prejsť cez parlamentu, než tomu bolo v minulom volebnom období.

Zákaz nedeľného predaja sa vracia

V spleti problémov, ktorým Slovensko čelí, sa dvojica poslancov zastupujúca konzervatívnu časť politického spektra rozhodla oživiť niektoré zo svojich predchádzajúcich snáh. Jedným zo zákonov je aj zákaz nedeľného predaja, ktorý sa do NR SR po pár mesiacoch vracia. Skupina poslancov, z ktorých väčšinu tvorili poslanci bývalého OĽaNO (Richard Vašečka, Anna Záborská či Milan Vetrák), hnutia Sme rodina (Jozef Lukáč) a nezaradení poslanci (Katarína Hatráková a Martin Čepček) predložila tento návrh ešte v decembri 2022.

Návrh zákona bol však vrátený predkladateľom. S novou verziou prišli vo februári tohto roka štyria poslanci – Vašečka, Záborská, Hatráková a Lukáč. Zákon bol opäť vrátený na dopracovanie. Vašečka vtedy hovoril, že keď čakali 30 rokov, jeden mesiac ešte počkajú. Zákon mal podporu väčšiny v parlamente, za absurdný považovali zákon len poslanci SaS.

Podporu vtedy avizovala aj strana Smer a Vašečka bol vtedy poslancom ochotný vyjsť v ústrety. Pripravený mal totiž pozmeňujúci návrh na základe sťažností vtedajšieho podpredsedu parlamentu Juraja Blanára (Smer). Vašečka už v rozprave hovoril, že najjednoduchšie a najčistejšie riešenie by bolo navrhnúť obmedzenie maloobchodného predaja počas nedieľ bez výnimky.

Smer mal problém s výnimkami. No a práve zrušením výnimiek podmieňovali poslanci Smeru svoju podporu. „Dávam prísľub, že ak tento návrh prejde, aj s vašou podporou, do druhého čítania, ja sám budem navrhovať alebo podporím váš návrh, aby tie sviatky, ktoré sú dôležité, vypadli ako výnimky,“ hovoril vtedy. Poslanci sa k nemu už do konca volebného obdobia nedostali. Vláda bola už v tom čase v demisii, koaličná zmluva neplatila a parlament fungoval samospádom. Každý kopal sám za seba a zákony sa predkladali hlava-nehlava. Reálne však tzv. zákaz nedeľného predaja mal šancu prejsť.

„Kolegovia zo Smeru hovorili, že by aj ten návrh podporili, ak by tam zmizli nedele typu 1. máj, 8. máj, 29. august a tie tam teraz nie sú. Zdá sa, že sa nám tu črtá taká čierno-červená koalícia, konzervatívno-socialistická,“ hovoril vtedajší poslanec SaS Ján Oravec. Nebola to však jediná iniciatíva o obmedzenie predaja v nedeľu a počas niektorých sviatkov. V máji 2020 predložili zákon poslanci Smeru – Marián Kéry a Ján Podmanický a v júni poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko, ktorým prekážalo, že sa jednotlivci aj rodiny s deťmi „potulujú a nakupujú v shopping parkoch“. Argumentom Vašečku a Záborskej na obmedzenie alebo zákaz predaja je aj „ambícia pomôcť manželstvám, rodinám a deťom“.

Aktuálny zákon má identické znenie ako ten, ktorý štvorica poslancov predložila v januári tohto roka. Vypustené sú z neho aj výnimky, ktoré už predtým Smeru prekážali. „V nedeľu pred začiatkom školského roka a v posledné tri nedele pred vianočnými sviatkami môžu byť prevádzky otvorené; ak tretia nedeľa pripadne na Štedrý deň, môžu byť prevádzky otvorené do 12.00 hodiny,“ píšu v zákone predkladatelia.

Dvojica to skúsi znova aj so zmenou rodného čísla

Ďalšou identickou iniciatívou dvojice predstaviteľov KÚ je zmena zákona o rodnom čísle. Rovnako ako v prípade nedeľného predaja, aj tu ide o presne znenie ako z minulého volebného obdobia. „Zmena rodného čísla je možná v takom prípade, ak bol lekársky posudok vydaný na preukázanie originárne nesprávne určeného pohlavia, a teda na potvrdenie toho, že určené pohlavie nie je v súlade so skutočným genetickým pohlavím osoby,“ píšu predkladatelia v zákone.

Podľa súčasného zákona vykoná ministerstvo na požiadanie zmenu rodného čísla na základe lekárskeho posudku o zmene pohlavia osoby. Po novom by rezort takúto zmenu vykonal na základe posudku o zmene „nesprávne určeného“ pohlavia osoby „preukazujúceho na základe genetického testu správne určenie pohlavia osoby“.

Transrodovým ľuďom by to úplne znemožnilo po absolvovaní tranzície zmeniť si rodné číslo tak, aby zodpovedalo ich novému pohlaviu. V dokladoch by ostalo pôvodné označenie pohlavia aj pôvodné rodné číslo, preto by si nemohli zmeniť ani meno, ani priezvisko. V súčasnosti platí, že muž si nemôže zmeniť meno na ženské a opačne, no ak osoba prejde zmenou pohlavia, teda medicínskou tranzíciou, takáto zmena možná je.

V minulom volebnom období tento návrh prešiel do druhého čítanie 87 hlasmi poslancov Sme rodina, Smeru a OĽaNO a niektorých nezaradených poslancov klubov ĽS NS a Republika. Lukáč pridal k návrhu neskôr aj pozmeňujúci návrh, ktorý sa týkal zmeny mena a priezviska. Ak by novela prešla v podobe aj s pozmeňovacím návrhom, transrodoví ľudia by si síce nemohli zmeniť rod a rodné číslo v dokladoch, no meno a priezvisko áno.

„Ich transrodový status by však bol stále verejný, lebo z ich dokladov by sa dalo jasne určiť, že sú transrodovými ľuďmi. Je to jednoznačne v rozpore s ochranou súkromia a osobných údajov,“ hovoril vtedy Martin Macko z Iniciatívy Inakosť. Novelu kritizovala aj mimovládna ľudsko-právna organizácia Amnesty International a prostredníctvom listu poslancom aj verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský. Na zmenu rodného čísla je naviazaných množstvo ďalších úkonov. „Prostredníctvom rodného čísla sa tak v dokladoch odráža identita jednotlivca, čo dáva osobám po zmene pohlavia možnosť žiť dôstojný život,“ uviedol vtedy VOP s dodatkom, že tak prichádza k naplneniu ústavnej požiadavky na garanciu slobody a rovnosti aj práva každého na zachovanie ľudskej dôstojnosti.

Dobrovodský pripomenul, že na zmenu rodného čísla je potrebný lekársky posudok, ktorý zaručuje, že pre účely zmeny rodného čísla by nemali vznikať pochybnosti, posudok totiž osvedčuje zmenu pohlavia. „Použitá formulácia novely zákona o rodnom čísle môže zasiahnuť v rámci právneho poriadku do ustáleného právneho pojmu „zmena pohlavia“, čo zakladá potenciálny nesúlad s právnymi inštitútmi, ktoré sa už vyskytujú v iných zákonoch a ktoré s týmto pojmom spájajú konkrétne právne účinky,“ dodal. Ak by zákon prešiel, SaS mala v pláne obrátiť sa na Ústavný súd.

Do tretice všetko dobré

Medzi siedmimi zákonmi sú aj zmeny v školskom zákone, čo je do tretice ďalší návrh, ktorý sa už Vašečka pokúsil presadiť. Vtedy prešiel prvým čítaním s podporou 93 poslancov a školský odporučil schváliť novelu s drobnými úpravami. Návrh zákona posunuli do druhého čítania, no parlament o jeho prijatí už nehlasoval. Do predčasných volieb sa už riadne schôdze nekonali.

Ide o novelu školského zákona, ktorou navrhujú zaviesť povinnosť pre školy vopred informovať rodičov o výchove v oblasti sexuálneho správania. Ak by zmena bola schválená, školy by boli povinné si pred realizáciou výchovy vyžiadať súhlas rodiča. Okrem toho chcú, aby rodičia žiakov mali možnosť vopred sa oboznámiť s obsahom učebníc, ktoré by školy chceli používať na hodinách sexuálnej výchovy. Zmena by mala platiť od budúceho školského roka, teda od septembra 2024.

Aj tu argumentujú hodnotami manželstva a rodičovstva a strašia „ideologickými vplyvmi, schvaľovaním predčasnej sexuality, antikoncepciou a LGBTI+ komunitou“. Podľa predsedu odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy Pavla Ondeka navrhovaná zmena zbytočná. „Vôbec sa to nemuselo predkladať, pretože takú výchovu máme vo vzdelávacom školskom programe aj teraz,“ uviedol.

Návrh nemá podporu ani od ministerstva školstva. O obsahu vzdelávania majú podľa rezortu odborníci, nie politici. Ministerstvo pripomína, že vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala vytvoriť priestor na odbornú a spoločenskú dohodu o obsahu sexuálnej a vzťahovej výchovy, ktorá bude rešpektovať hodnotové presvedčenie žiakov a ich rodičov. „Opozičný poslanecký návrh nie je v súlade s týmto vládnym záväzkom,“ skonštatoval rezort.

Okrem toho je na stole aj novela zákona o pohrebníctve, ktorou sa upravuje zaobchádzanie s potratenými alebo predčasne odňatými plodmi. Cieľom je podľa poslancov „odstrániť nesúlad“ a zabezpečiť dôstojné zaobchádzanie s ľudskými pozostatkami. V súčasnosti je na rozhodnutí rodičov, čo sa s plodom stane. Ak rodič nepožiada o vydanie pozostatkov, konči podľa zákona v spaľovni.

Podľa predkladateľov nemôže byť kritérium „zachovania ľudského, dôstojného prístupu a dostatočnej piety voči potrateným ľudským plodom“ závislé na subjektívnom rozhodnutí rodičov, ale predstavuje univerzálnu spoločenskú hodnotu. „Ak nazeráme na plod ako na ľudský pozostatok v prípade záujmu rodičov o jeho pochovanie, nemožno na neho v prípade neprejavenia záujmu rodičov o pochovanie nazerať ako na odpad,“ píšu predkladatelia. Aj tu sú teda motiváciou predkladateľov kresťanské hodnoty. Navrhujú, aby poskytovateľ zdravotnej starostlivosti bol povinný „zabezpečiť jeho pochovanie poverenou pohrebnou službou alebo spopolnenie v krematóriu a uloženie urny s popolom na pohrebisku“.

Čaká nás veľa verbálnej vaty, ktorou sa zakryje podstata

Podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka dvojica poslancov určite skúša využiť šancu znova. „Viem si predstaviť, že práve SNS dokáže tieto návrhy podporiť a prehovoriť poslancov vládnej koalície, alebo aspoň Smeru, aby za podobné nápady hlasovali. Smer má totiž ďaleko od modernej sociálnej demokracie a často v ich komunikácii vidieť prieniky s krajnou pravicou,“ zhodnotil. Otázne podľa neho je, čo na to Matovič. „To fakt šiel do predvolebnej koalície so stranou, ktorá bude pretláčať zákony spoločne, citujúc Igora Matoviča, s „mafiou“?“

Málokedy podľa Štefančíka vidíme, že by sa vyjadrovali k otázkam demokracie, právneho štátu, verejným financiám. „Prípadne k tým témam, ktoré túto spoločnosť v súčasnosti mimoriadne ťažia. Je to zrejme ich najdôležitejšia a niekedy to tak vyzerá, že aj jediná agenda, s ktorou sa títo poslanci vedia prezentovať,“ myslí si.

V tomto volebnom období bude v politickom diskurze veľmi veľa „verbálnej vaty“. „Všetci sa tu náramne bavíme o bludoch Andreja Danka typu „národné menu“, ale nevšímame si postupný návrat ministerstva kultúry niekam do 19. storočia. Budeme svedkami mnohých diskusií o nezmyselných témach, ale vládnej koalícii tieto diskusie prídu vhod. Zakryje sa totiž nimi podstata ich vládnutia, ktorá bude spočívať na deštrukcii právneho štátu,“ uviedol Štefančík.

Rezort zdravotníctva to zatiaľ nekomentuje, PS je proti

Ministerstvo zdravotníctva pod vedením Zuzany Dolinkovej už zrušil na žiadosť SNS usmernenie k tranzícii. Ak by tak nespravila, hlasovanie o dôvere vláde mohlo byť ohrozené. Usmernenie umožňovalo transrodovým ľuďom podstúpiť tranzíciu a zmeniť si pohlavie v občianskom preukaze aj bez chirurgického zákroku.

Čo sa týka zmeny zákona o rodnom čísle a avizovaných zmien pri pochovávaní potratených plodov, rezort to zatiaľ nekomentuje. „Ide o poslaneckú iniciatívu členov zákonodarného zboru. Ak prejde do ďalšieho legislatívneho procesu, ministerstvo zdravotníctva zaujme stanovisko,“ uviedol tlačový odbor pre Pravdu.

Pravda oslovila aj všetky parlamentné strany. Smer, SNS, SaS ani OĽaNO sa nevyjadrili. Progresívne Slovensko (PS) nepovažuje v tomto momente za potrebné podrobne sa venovať týmto návrhom. „Ide o návrhy, ktoré nikomu nepomáhajú, ale naopak, škodia a ubližujú. Preto ich ani nepodporíme,“ uviedla pre Pravdu podpredsedníčka PS Lucia Plaváková.

Príkladom je podľa nej práve návrh novely zákona o rodných číslach. „Absolútne nikomu nepomáha. Ubližuje zato celej skupine transrodových osôb, ich rodinám a blízkym. Navyše je tento návrh zákona v úplnom rozpore s medzinárodnými ľudsko-právnymi záväzkami Slovenska,“ uviedla Plaváková. „Je smutné, že sa poslanec Vašečka a ďalší poslanci a poslankyne pri tvorbe zákonov inšpirujú v Rusku či Maďarsku. Sú to krajiny, ktoré dlhodobo porušujú základné práva a slobody,“ dodala poslankyňa.

V klube KDH aktuálne prebieha analýza všetkých predložených návrhov na nasledujúcu schôdzu. „Je ich nemalé množstvo. Budeme sa k nim vyjadrovať až po dôkladnom oboznámení sa s nimi. Navyše, v 2. čítaní sa môže návrh zákona cez pozmeňovacie návrhy poslancov upravovať a nevieme, či bude finálny návrh v súlade s postojmi KDH,“ reagovali kresťanskí demokrati.

„Hlas bude pri hlasovaní postupovať v spolupráci s vládnou koalíciou a v súlade s koaličnou zmluvou,“ reagovala hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková. V minulosti sa však pri zmene zákona o rodnom čísle poslanec Richard Raši vyjadril, že „rozpútavať kultúrne voľby šesť mesiacov pred voľbami nemá vôbec žiaden zmysel“. Hlas vtedy novelu nepodporil.

Celkovo predložili Záborská a Vašečka do parlamentu sedem zákonov, okrem spomínaných zákonov je to aj zákon na zmenu financovania kňazov, ku ktorému sa pridal aj Gábor Grendel (hnutie Slovensko), zavedenie sociálnych dávok pre tehotné absolventky stredných a vysokých škôl vo výške 200 eur mesačne do deväť mesiacov od absolvovania štúdia v prípade, ak nemajú nárok na výplatu tehotenského alebo tehotenského štipendia, ale aj to, aby sa 25. marec stal štátnym sviatkom.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk