Nedávne diplomatické angažmány slovenského premiéra Roberta Fica vyvolali intenzívnu diskusiu a kontrolu na Slovensku aj v celej Európe. Oznámenie o jeho stretnutiach s ruským veľvyslancom Igorom Bratčikovom a americkým zástupcom Gautamom Ranom 30. novembra posilnilo obavy a vyvolalo otázky o postoji Slovenska v súvislosti s eskaláciou napätia medzi Ruskom a Ukrajinou.

Ficovo rozhodnutie rokovať s ruským aj americkým veľvyslancom v ten istý deň podčiarkuje jeho odhodlanie zachovať vyvážený prístup bez jednostranných politických príklonov. Načasovanie týchto stretnutí na pozadí ruskej invázie na Ukrajinu a pokračujúcich geopolitických treníc však vyvolalo kontroverziu.

V minulosti boli európske krajiny po agresívnych krokoch Ruska svedkami stretnutí ruských veľvyslancov s ministrami zahraničných vecí prevažne len preto, aby tlmočili vyhostenie diplomatov na základe obvinení zo špionáže alebo aby zaregistrovali diplomatické protesty. Ficovo rozhodnutie rokovať priamo s veľvyslancom Bratčikovom ostro kontrastuje s týmto precedensom.

Slovenský premiér svojím postojom, v ktorom odmieta vyhranené politické stanovisko a presadzuje dialóg s ruskými aj americkými predstaviteľmi, zdôrazňuje svoj dôraz na diplomatickú angažovanosť. Tento postoj však vyvolal kritiku, najmä pokiaľ ide o postoj Slovenska k poskytovaniu vojenskej pomoci Ukrajine a jeho vzťahy s Ruskom.

Ficova vláda sa naďalej dôrazne zdržiava poskytovania vojenskej podpory Ukrajine a namiesto toho sa zasadzuje za obnovenie rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom. Tento postoj však narazil na silný odpor partnerov, ako napríklad rakúskeho Alexandra Schallenberga, ktorý zdôraznil potrebu mieru a zároveň napomenul úlohu Ruska v konflikte.

Spojenectvo medzi Ficom a maďarským Orbánom, ktorí obaja obhajujú zachovanie vzťahov s Ruskom a sú proti protiruským sankciám, posilnilo obavy v rámci Európskej únie. Takéto zbližovanie sa považuje za rozdeľujúci faktor, ktorý podkopáva jednotu EÚ v reakcii na ruskú agresiu voči Ukrajine a predstavuje potenciálnu hrozbu pre NATO.

Kritici tvrdia, že Ficov príklon k ruským naratívom v kombinácii s podporou Orbána rozbíja súdržnosť EÚ a ohrozuje stredoeurópske krajiny. Vzhľadom na to, že Rusko je zapletené do konfliktu s Ukrajinou a na Balkáne môže vzniknúť napätie, udržiavanie úzkych vzťahov s Moskvou sa vníma ako škodlivé pre regionálnu stabilitu a národnú bezpečnosť.

Dôsledky Ficových diplomatických rozhodnutí nemožno podceňovať. Hoci presadzovanie dialógu a nestraníckosti v diplomacii je chvályhodné, citlivé geopolitické prostredie si vyžaduje diferencovaný prístup. Ficova angažovanosť vo vzťahu k Rusku uprostred prebiehajúcej krízy vyvoláva otázky o záväzku Slovenska voči kolektívnej európskej bezpečnosti a o jeho postoji k presadzovaniu demokratických hodnôt.

Obavy, že Ficovo vedenie pôsobí ako sprostredkovateľ ruského vplyvu a predstavuje priamu hrozbu pre národnú bezpečnosť Slovenska, si vyžadujú dôkladné zváženie. Vyváženie diplomatickej angažovanosti pri ochrane národných záujmov a regionálnej stability je komplexnou výzvou, ktorá si vyžaduje bystrú navigáciu a jasné pochopenie vyvíjajúcej sa geopolitickej dynamiky.

Na záver možno konštatovať, že diplomatické rokovania premiéra Fica s ruskými a americkými predstaviteľmi poukazujú na zložitosť a výzvy spojené s udržiavaním vyváženej zahraničnej politiky v podmienkach eskalujúceho geopolitického napätia. Dôsledky týchto angažovaností rezonujú aj za hranicami Slovenska a majú vplyv na súdržnosť Európskej únie a regionálnu stabilitu v strednej Európe. Cesta vpred si vyžaduje obozretnú diplomaciu, ktorá chráni národné záujmy bez ohrozenia kolektívnej bezpečnosti a demokratických hodnôt.

Autor: Radim Vesely