Dopyt po pozitívnom zobrazení koalície medzi divákmi alebo čitateľmi netreba podceňovať. Symbióza vlády a alternatívnych médií má však dlhodobo riziká pre obe strany.

Prezident Ivan Gašparovič chcel, aby mala štátna správa vlastné médiá, v ktorých by mohla reagovať na nepravdivé tvrdenia ostatných médií. Premiér Igor Matovič si vládne noviny napísal priamo do programového vyhlásenia vlády a chcel ich masovo distribuovať do schránok. Amatéri. Robert Fico chápe, že vládne médiá vznikajú úplne inak. A najmä oveľa lacnejšie.

Stačí, keď pochválite údajné alternatívne médiá za to, že „výrazne chránili ľudí pred mediálnymi manipuláciami, klamstvami a podvodmi takzvaných mainstreamových médií“. Naznačte, ako Ľuboš Blaha, že odteraz budú dostávať exkluzívne informácie z vlády a pohladíte im egá predstavou, že televízia Markíza bude musieť citovať Hlavné správy alebo Infovojnu. Hotovo. Máte vládne médiá, ktoré sa odrazu cítia ako nový mainstream.

Návrat mečiarizmu

A nemuseli ste kvôli tomu pohnúť ani prstom. Vzostup Ereportu či exkluzívny rozhovor Hlavných správ s ministrom zahraničia Jurajom Blanárom nie je definitívnym potvrdením toho, že žijeme v postfaktickej a postpravdivej dobe. Iba sme sa vrátili do 90. rokov a do éry, keď sa médiá delili na promečiarovské a protimečiarovské.

Bývalé alternatívne médiá sú pre Ficovu vládu tým, čím bol denník Slovenská republika pre Vladimíra Mečiara. Je to prirodzené. Údajné alternatívne médiá nikdy žiadnu alternatívu spoločenského usporiadania nehľadali.

Ich odpor k hlavnému prúdu a systému bol často obdivom k ľuďom, ktorí kedysi sami reprezentovali systém a hlavný prúd. Títo ľudia hľadali priestor a rešpekt. A alternatíva im to bola mimoriadne ochotná poskytnúť.

Zem a Vek sa dlho snažil rehabilitovať trojnásobného premiéra Mečiara, hviezdou konšpiračnej scény sa stal bývalý predseda Najvyššieho súdu a minister spravodlivosti Štefan Harabin a vydavateľ mesačníka Extra Plus (ktorý má sám korene v ére mečiarizmu) Mayer Media knižne vydal statusy Ľuboša Blahu.

Spojili ich kacírske postoje

Lenže spájať sa iba s ľuďmi ako Mečiar či Harabin nebolo perspektívne. Ako hovorí bývalý podpredseda Smeru Marek Maďarič, Robertovi Ficovi vyhral voľby jeho „kacírsky postoj“ k očkovaniu a k Ukrajine. V oboch išiel proti väčšinovému názoru médií, vedcov a ďalších tvorcov verejnej mienky.

Jeho záujmy sa tak stretli so záujmami „alternatívnych“ médií, ktoré si budujú svoju reputáciu práve na antivaxerských či proruských názoroch. Fico bol miernejší ako oni, no aj tak v ňom našli spojenca. Ústavne sporné vypínanie dezinformačných médií bez rozhodnutia súdu za vlády Eduarda Hegera toto spojenectvo už len spečatilo.

Provládne sa však nerovná čisto dezinformačné. Portál Ereport je tiež zaradený na zozname konšpiračných webov projektu Konšpirátori.sk, no umiestnil sa až na 213. mieste. Aj Hlavné správy sa nachádzajú až v druhej stovke.

Ivan Korčok síce o Robertovi Ficovi povedal, že sa chce stať „kráľom konšpiračnej scény“, a Fico sa niekedy naozaj aj tak správal, no konšpirácie a dezinformácie nie sú tým hlavným dôvodom, prečo si koalícia a tieto médiá tak rozumejú.

Budú vyzerať ako amatéri

Smer hľadal médiá, ktoré by mu „nerobili zle“. Také, ktoré koaličným politikom, obrazne povedané, podajú do rúk mikrofón a nechajú ich hovoriť. Bývalé alternatívne médiá zas hľadali legitimitu. Ich najväčšou túžbou bolo stať sa hlavným prúdom. Chvíľu to môže fungovať. Svoje publikum si táto symbióza nájde.

Dopyt po pozitívnom zobrazení koalície medzi divákmi alebo čitateľmi netreba podceňovať. Lenže ak chcete zostať alternatívou, nemôžete byť zároveň poplatní vláde. Ak totiž vláda stratí priazeň antisystémového voliča, automaticky o ňu prídu aj tieto médiá. Ich diváci a čitatelia si povedia, že sa zapredali mainstreamu. Pretože každá vláda je vždy mainstream.

Priateľský vzťah s takýmito médiami nemusí vyhovovať ani vláde. Teraz je to príjemné, no uvidíme, ako dlho vydrží ministrom chuť odpovedať novinárom, ktorí im často nedokážu položiť otázku a nevedia ani to, kto bol ministrom zahraničia pred Jurajom Blanárom. Erik Kaliňák nazýva tieto médiá ako občianske. To však zároveň znamená, že nie sú profesionálne. A práve neprofesionalita sa môže politikom rýchlo zunovať.

Ak sú totiž vrcholoví politici ochotní venovať svoj čas a svoju pozornosť médiám, ktoré často pôsobia úplne amatérsky, nevrhá to na nich dobré svetlo. Klesnú na ich úroveň. Ako amatéri začnú vyzerať aj oni sami. A jednu vládu, ktorú súčasní koaliční politici označujú za vládu neschopných amatérov, sme tu predsa už mali. To posledné, čo Robert Fico potrebuje, je začať sa podobať na Igora Matoviča.

Zdroj: https://www.aktuality.sk