Minister vnútra si myslí, že poskytnutá ochrana je nezákonná a došlo k spáchaniu trestného činu. Advokát Peter Kubina hovorí o právnom nezmysle a pokuse o nátlak.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) podáva trestné oznámenie pre okolnosti poskytnutia ochrany tzv. čurillovcom. Myslí si, že poskytnutá ochrana je nezákonná a došlo k spáchaniu trestného činu. Informoval o tom na sociálnej sieti.

„Podmienky, za akých sa čurillovci dostali k ochrane zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry, by mali byť prešetrené. Rozumiem, že agenda Úradu na ochranu oznamovateľov je nová, no aj tu treba striktne dodržiavať zákon,“ skonštatoval minister.

Trestné oznámenie na skupinu osôb podal podľa svojich slov pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Šutaj Eštok dodal, že zákon musí platiť pre všetkých rovnako. Považuje za dôležité, aby každý štátny orgán dodržiaval pravidlá fungovania právneho štátu a aj udeľovanie ochrany zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry či Úradu na ochranu oznamovateľov malo svoje opodstatnenie.

Záštitu Úradu na ochranu oznamovateľov získali približne dve desiatky policajtov vrátane Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Branka Kišša či Petra Juhása. Ochranu im podpísali prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry. „Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti je postavený na princípe, že prokurátor rieši dve základné podmienky na prípadné poskytnutie ochrany. Prvá pozostáva z existencie kvalifikovaného oznámenia a zo žiadosti oznamovateľa o ochranu. U všetkých, ktorým bola ochrana poskytnutá, sme s kolegom dospeli k záveru, že podmienky sú splnené,“ vysvetľoval v rozhovore pre denník Sme prokurátor Matúš Harkabus.

Šesticu čurillovcov postavil minister vnútra mimo služby, hoci mali štatút chránených oznamovateľov. „Po poctivom zvážení všetkých právnych otázok sme dali stanovisko, že ministerstvo vnútra malo povinnosť sa najprv obrátiť na úrad, aby preveril, že takýto úkon nie je odvetou,“ reagovala šéfka úradu Zuzana Dlugošová v súvislosti s rozkazmi ministra vnútra. Ministerstvo svoj postup s úradom nekonzultovalo a podľa jej slov ho vlastne úplne obišlo.

V prípade jedného z obvinených policajtov postavených mimo služby – Štefana Mašina Okresný súd Bratislava 4 vydal neodkladné opatrenie, na základe ktorého by sa mal vlastne vrátiť do práce. Rovnako rozhodol ďalší sudca aj v prípade policajného viceprezidenta Branka Kišša. Naopak u Jána Čurillu iná sudkyňa toho istého súdu dala za pravdu ministrovi vnútra a konštatovala, že rozhodovať nemá mestský, ale správny súd.

„Trestné oznámenie pre poskytnutie ochrany oznamovateľov niekoľkým policajtom NAKA považujem za právny nezmysel a za ďalší pokus o nátlak na nezávislé inštitúcie ochrany práva, ktoré si v minulosti dovolili alebo v súčasnosti dovoľujú rozhodovať inak, ako by si predstavovalo vedenie ministerstva vnútra,“ reagoval advokát Jána Čurillu a jeho kolegov Peter Kubina statusom na sociálnej sieti. Títo policajti podľa neho vypovedali ako svedkovia o trestnej činnosti, ktorej sa sami stali obeťami pre výkon svojho povolania. Pripomenul tiež, že ako prvá z polície žiadala a aj dostala túto ochranu aktuálna funkcionárka policajnej inšpekcie Diana Santusová, a to od Krajskej prokuratúry Bratislava.

Status chráneného oznamovateľa podľa Kubinu nikoho v jeho pozícii „nebetónuje“. „Tento status je iba súčasťou zákonného mechanizmu bŕzd a protiváh, ktorý umožňuje, aby nezávislá inštitúcia mohol objektívne posúdiť, či personálny rozkaz vydaný ministrom vnútra nie je aktom pomsty za oznámenie protispoločenskej činnosti, tzv. odvetným opatrením.“

„Nemyslím si, že tento krok pána ministra upokojí a vyjasní situáciu. Komunikácia medzi štátnymi orgánmi prostredníctvom trestných oznámení podkopáva dôveru vo všetky verejné inštitúcie. To sa nakoniec negatívne odrazí aj na efektívnom boji proti korupcii,“ reagovala šéfka úradu Zuzana Dlugošová.

Ako dodala, úrad nemá v otázkach trestných oznámení žiadnu právomoc udeľovať statusy chráneného oznamovateľa a voči udeleniu nemôže ani zasiahnuť. Naopak, ako štátny orgán je povinný každý udelený status rešpektovať. „Zároveň pripomíname, že udelenie statusu neznamená zabetónovanie v akejkoľvek pozícii. Úrad každý prípad posudzuje individuálne a v mnohých prípadoch už udelil súhlas s prepustením.“

Zdroj: https://www.aktuality.sk