Od vymenovania štvrtej vlády Roberta Fica uplynulo niečo vyše mesiaca a medzi koaličnými partnermi sa už objavili prvé trenice či spor týkajúci sa rodičovského bonusu. Vo vzduchu sú aj úvahy o možnom zlúčení Smeru s Hlasom, čo obe strany odmietajú. Predseda vlády a šéf Smeru Fico však naznačil, že politická mapa sa môže zmeniť. Ako, to zatiaľ nie je jasné. Napriek tomu, že koalícia nepripúšťa koniec svojho mandátu skôr než v roku 2027, nič to nemení na tom, že disponuje len krehkou väčšinou. Pri nevyspytateľnej SNS sa môže stať všetko. Lídrovi strany Andrejovi Dankovi nikdy nerobilo problém dať otvorene najavo nesúhlas.

Štvrtá Ficova vláda sa opiera o krehkú väčšinu 79 poslancov, z ktorých pre zdravotné problémy chýbal jeden (Pavol Ľupták, SNS) už na hlasovaní o dôvere vláde. Pokiaľ chce mať koalícia istotu pri kľúčových rozhodnutiach, môžu chýbať maximálne traja koaliční poslanci.

Podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka sa bude koalícia snažiť zvládnuť toto volebné obdobie s gráciou.

Fico už so SNS vládol, bude to horšie

Najväčšou neznámou tejto koalície je určite klub SNS, ktorý je zložený prevažne z členov ďalších strán, s ktorými sa Dankova strana pred voľbami spojila. Napriek tomu, že deklarujú stabilitu, činy zatiaľ svedčia o niečom inom.

S vládnutím so SNS na čele s Dankom už Fico skúsenosti má a ani vtedy to nebola prechádzka ružovou záhradou. Po roku vládnutia sa Danko rozhodol vypovedať koaličnú zmluvu. V roku 2017 požadoval nové pravidlá a úpravu pomerov v koalícii. Jeho krok vtedy prekvapil Smer aj Most-Híd. SNS o ňom informovala prostredníctvom ma­ilu.

Stalo sa tak po kauze týkajúcej sa kontroverzného rozdeľovania eurofondov v rezorte školstva, ktorý viedol nominant SNS Peter Plavčan. Hovorilo sa o vážnej kríze aj o páde vlády. „Očakáva, že predseda SNS vysvetlí partnerom absurdný krok SNS, ktorý nevnáša do spoločnosti pokoj a stabilitu,“ uviedol v Smer v stanovisku strany. Plavčan nakoniec z rezortu odišiel, lídri podpísali dodatok ku koaličnej zmluve a po mesiaci a pol sa kríza skončila. Danko sa dnes netají tým, že prichádza s novým prístupom k politike aj ku koalícii a bude oveľa otvorenejší.

Podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera sa dajú ďalšie spory očakávať. „Pán Danko je nevyspytateľný, uvidíme, ako sa ďalej bude profilovať pán Huliak a kam politika zavedie pána Tarabu,“ myslí si. V tejto vláde to však bude mať Fico podľa neho veľmi ťažké. „Horšie ako v jeho prvej vláde, keď odobral SNS dokonca ministerstvo a musel ukočírovať Slotu a Mečiara,“ uviedol.

Ďalšie spory sú reálne aj podľa politológa z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozefa Lenča. „Spory v koalícii sú niečím, čomu sa nevyhla žiadna koalícia,“ skonštatoval s tým, že Ficovi sa pravdepodobne podarí koalíciu udržať. „Ak to bude Robert Fico chcieť, ak nemá iný plán s touto koalíciou, tak sa mu to podarí,“ uviedol Lenč.

Kým v tretej Ficovej vláde bol nevyspytateľný Danko, tentoraz sa k nemu pridal aj celý jeho poslanecký klub, zložený z viacerých menších strán, čo stabilite nepomôže. Aj keď začali vystrkovať rožky, Fico je skúsený politik a doteraz sa mu podarilo svojich koaličných partnerov „ukočírovať“.

Podarí sa mu to aj teraz? Prvé trenice aj vážnejší spor už stihli v koalícii riešiť necelé dva mesiace od vzniku.

1. Vymenovanie Huliaka

Prvé komplikácie zažila nová vláda po tom, čo prezidentka odmietla vymenovať za ministra životného prostredia Rudolfa Huliaka. Odmietla vymenovať aj vládu, v ktorej by bol len dočasne poverený minister a požadovala obsadenie rezortu novým menom. SNS spočiatku na svojej požiadavke trvala, no nakoniec musela ustúpiť Smeru, aby mohla byť vláda vymenovaná. Predchádzali tomu rokovania vnútri Dankovej strany, ale aj medzi SNS a Smerom.

Na tlačovej konferencii, na ktorej predstavili Tomáša Tarabu ako budúceho šéfa envirorezortu, Huliak hovoril, že nedopustí, aby sa vláda kvôli nemu štiepila. Už počas rokovaní medzi Dankom a Ficom však bolo cítiť nespokojnosť zo strany SNS. Koniec koncov líder SNS hovoril o rôznych scenároch. „Máme rôzne varianty, môžeme podporiť vládu Smeru a Hlasu a byť tichým koaličným partnerom,“ povedal Danko.

Keď už bolo rozhodnuté, značne rozčarovaný Danko sa postavil za mikrofón, najprv poďakoval Huliakovi a útočil na prezidentku, mimovládky i médiá. Okrem toho Ficovi pripomenul, že SNS si bude vydobýjať svoj priestor v koalícii. „Môžete sa smiať, ale bez SNS by nebol Fico premiér, bez SNS by nebola žiadna národná, sociálna ani kresťanská vláda,“ povedal Danko s tým, že víťazstvom je pre neho aj to, že Hlas sa nakoniec rozhodol ísť do koalície so Smerom a SNS.

Líder SNS okrem toho dúfal, že „teraz si už Robert Fico bude ctiť koalíciu“. „Ako tomu ja rozumiem, tak má obrovský záujem budovať túto stranu a byť na dlhé roky zakotvený na slovenskej politickej scéne,“ reagoval šéf Smeru. „Chápem, že od samého začiatku bojuje za dobré meno SNS, za silné postavenie strany napriek tomu, že mu patrí iba taký podiel na moci, ktorý zodpovedá výsledku parlamentných volieb,“ dodal s tým, že s jeho vyjadreniami nemá problém.

2. Súhlas s vojenskou pomocou

Danka rozladili aj Ficove kroky na jeho po niekoľkých rokoch prvom summite v Bruseli v pozícii premiéra. Či už v Bruseli, na tlačovkách, alebo na sociálnych sieťach, predseda vlády si nedal pred voľbami ani po nich ujsť ani jednu príležitosť, aby zdôraznil, že Slovensko pod jeho vedením viac Ukrajinu vojensky podporovať nebude. Napriek tomu bol aj on medzi lídrami, ktorí jednomyseľne súhlasili okrem iného aj s vojenskou pomocou.

Tento postoj opakoval aj po stretnutiach s jednotlivými šéfmi príslušných ministerstiev, napriek tomu boli závery Európskej rady prijaté jednomyseľne. „To, že to Robert Fico podpísal, s tým nesúhlasím,“ reagoval v rozhovore pre Hospodárske noviny líder SNS. „Treba vždy v politike jedno rozprávať a tak aj konať. To, že sami vidíte v texte vojenskú podporu, pričom jasne komunikoval, že vojenskú podporu odmietame, to bolo pre mňa dosť prekvapivé,“ povedal.

Či si túto vec vykomunikovali, alebo nie, nie je jasné. Keď však Robert Fico o týždeň na rokovaní vlády spolu s ministrami neschválil štrnásty balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 40,3 milióna eur, problém sa zrejme vyriešil. Balík pomoci odmietli všetky tri koaličné strany. Návrh na darovanie pripravilo bývalé vedenie ministerstva obrany. Prezidentka Zuzana Čaputová sa však zhodla s vtedajším premiérom Ľudovítom Ódorom, že so schvaľovaním sa má počkať na novú vládu.

3. Vlastný názor? Cesta do pekla

Problémom však pre Danka boli aj vyjadrenia ministrov za Hlas, konkrétne ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej o očkovaní a ministra školstva Tomáša Druckera o mimovládkach. Líder SNS to uviedol na margo oznámenia, že bude kandidovať do europarlamentu. Ak sa mu podarí získať mandát, až potom sa rozhodne, čo s ním. „Budem sa rozhodovať aj od politickej situácie, lebo pokiaľ pani ministerka Dolinková bude rozprávať o povinnom očkovaní a Drucker o tom, že mimovládky na školách nie sú problém, tak neviem, dokedy taká vláda môže vydržať,“ povedal.

Dolinková pre Pravdu uviedla, že nie je zástankyňou povinného očkovania proti covidu, no musí zohľadniť vysoký záujem. Preto hľadala také riešenia, ktorými sa dosiahne väčšia kapacita očkovania proti covidu a skrátenie čakacích lehôt. Drucker pri preberaní rezortu uviedol, že nezdieľa predstavu koaličných partnerov Smeru či SNS, čím reagoval na otázku, či bude presadzovať zákon, aby sa zabránilo vstupu mimovládok do škôl.

„Máme tu stovky rôznych občianskych, odborných, rodičovských združení a ďalších, ktoré pôsobia, samozrejme, v školstve pri vzdelávaní,“ povedal. „To všetko je pojem „mimovládky“. To je absolútna neznalosť a je nevhodné používať tento terminus technicus,“ reagoval na Dankove slová vtedy minister. Minister životného prostredia Tomáš Taraba vtedy v reakcii pre Pravdu uviedol, že ministri majú rozprávať len to, na čom sa zhodnú.

„Pokiaľ budú jednotliví ministri rozprávať veci, ktoré nie sú v programovom vyhlásení vlády a ktoré sú absolútne v rozpore s tým, čo je základná politická agenda napríklad SNS alebo Smeru, tak je to cesta do pekla,“ povedal. „Chcem veriť, že niektorí ministri si uvedomili, že toto nie je Hyde Park, kde si môžu rozprávať vlastné názory,“ skonštatoval.

4. Zrušenie usmernenia

Ďalším narušením stability v koalícii sa mohlo stať usmernenie umožňujúce transrodovým ľuďom zmeniť si údaje v dokladoch aj bez toho, aby museli podstúpiť chirurgický zákrok. Usmernenie bolo schválené ešte za minulej vlády ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským, ktorého nominovalo OĽaNO (dnes hnutie Slovensko, pozn. red.).

Verejnosť sa však dozvedela až výsledok vnútrokoaličných tlakov. Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) totiž platnosť usmernenia k zmene pohlavia zrušila. Aj keď ministerka aj líder Hlasu Peter Pellegrini hovorili, že ide o vysoko odborné rozhodnutie, nie politické, vysvetlenie rezortu aj slová lídra SNS ukazujú opak. Usmernenie totiž bude zrušené z politických dôvodov, a to na „žiadosť koaličného partnera SNS“.

„V záujme deklarovania stability vládnej koalície pristúpi ministerstvo zdravotníctva k zrušeniu tohto usmernenia,“ komentovala svoje rozhodnutie Dolinková. Podľa vysvetlenia rezortu to súviselo s vyslovením dôvery vláde. „Koaličný partner SNS túto problematiku považoval zo svojho hľadiska za dôležitú pri hlasovaní o dôvere vláde,“ uviedlo ministerstvo.

Danko Dolinkovej poďakoval s tým, že ide o kompromis. „Vyhláška je nešťastná a nie je v súlade s naším programom alebo politickým bojom,“ reagoval líder SNS. „Áno, je to politická požiadavka SNS a aj vďaka SNS bude táto vyhláška zrušená,“ dodal. Usmernenie by malo byť zrušené v najbližších dňoch. Ministerstvo hovorí, že problematiku bude riešiť v rámci prijatia novej medzinárodnej klasifikácie chorôb.

5. Rodičovský bonus

Kým predošlé škriepky spôsobili len nespokojnosť SNS, rodičovský bonus vyvolal v koalícii prvý väčší spor. Minister práce Erik Tomáš (Hlas) oznámil spolu so svojím straníckym šéfom, že tohtoročný 13. dôchodok dostanú seniori vo výške 300 eur miesto pôvodných 150. Znamená to však obmedzenie tzv. rodičovského dôchodku alebo bonusu. Ak by mal byť vyplatený 13. dôchodok aj rodičovský bonus v plnej výške, štát by to stálo o 440 miliónov vi­ac.

No a to sa nepáčilo dankovcom. Poslanci SNS na čele s Rudolfom Huliakom oznámili, že síce vyplatenie 13. dôchodku podporujú, no zároveň trvajú na zachovaní rodičovského bonusu bez zmeny. Podľa Tomáša však bude rodičovský dôchodok už pretavený do nového 13. dôchodku, ktorý bude pre drvivú väčšinu seniorov výhodnejší.

Ministra práce postoj SNS prekvapil, keďže o zmene rokoval so všetkými lídrami vrátane Andreja Danka, ktorý s tým súhlasil. Tomáš sa o tomto postoji dozvedel len z médií. „Predtým, než som to riešenie predstavil, som mal súhlas od Andreja Danka na toto riešenie. Samozrejme, pokiaľ došlo k zmene názoru, tak sme pripravení rokovať,“ povedal Tomáš s tým, že už má pripravené riešenie. Rodičovský dôchodok je podľa šéfa envirorezortu Tomáša Tarabu (SNS) odmena rodičom, ktorí svoje deti vychovali a považuje ho za dobrý inštitút. „Budeme sa baviť o vylepšení, ak je potrebné ho vylepšiť,“ reagoval.

„Budeme sa rozprávať o tom, do akej miery sa vôbec dá rodičovský dôchodok aplikovať. SNS ho však chce zachovať,“ uviedol. Nesúlad medzi vyjadreniami Danka a Huliaka nastal podľa Tarabu ešte vo fáze, keď nebola vláde vyslovená dôvera. „Vtedy ešte nefungoval inštitút koaličnej rady. Bolo stretnutie medzi pánom Dankom a Tomášom, ktoré nebolo detailné natoľko, aby sa dal spraviť záver, že SNS súhlasí so zrušením rodičovského dôchodku. Súhlasili sme s tým, že akceptujeme výhrady vzhľadom ku katastrofálnemu stavu financií a sme ochotní baviť sa o doladení, nie zrušení,“ reagoval pre Pravdu s tým, že to nepredstavuje problém a postoj Huliaka aj Danka je konzistentný. Pravda oslovila aj Huliaka a stranu SNS, v akom štádiu sú rokovania a za akých podmienok sú ochotní ustúpiť, no na otázky nereagovali. Aktuálne sa tak čaká na riešenie.

Vydrží koalícia štyri roky?

Nová koalícia funguje len niečo vyše mesiaca a aj keď ide o skúsených politikov, nefunguje to úplne hladko. V žiadnej koalícii to nie je ideálne. Nepomohli tomu ani pomerne nejasné vyjadrenia šéfa Smeru na straníckom sneme. Členov Smeru požiadal, aby dôverovali súčasnému vedeniu až do nasledujúcich volieb, ktoré môžu byť veľmi rýchlo.

„Môžu byť po eurovoľbách, môžu byť po prezidentských voľbách. Ten okamih príde pomerne rýchlo, pretože ako som povedal, mapa slovenskej politickej scény sa môže výrazne meniť,“ dodal. Aj keď to ako náznak predčasných volieb pochopili viacerí politici vrátane koaličných, s ktorými sa Pravda rozprávala, Fico na sociálnej sieti poprel, že hovoril o predčasných voľbách. Na mysli mal tie vnútrostranícke.

„Sú tu rôzne interpretácie toho vyjadrenia. Ako povedal náš predseda, strana Hlas je samostatná strana s plnými štruktúrami, ktorá bude pôsobiť samostatne a strana Hlas bude aj samostatne kandidovať v ďalších parlamentných voľbách, nech už budú kedykoľvek,“ reagoval Erik Tomáš v relácii TV Joj Na hrane.

To, že ide o voľby vnútri Smeru, povedal aj generálny manažér strany Marián Saloň. „Podľa mňa tam bola reč o straníckych voľbách, že po eurovoľbách alebo prezidentských voľbách môžu prísť tie klasické vnútrostranícke, “ povedal pre Pravdu. Pridal sa k nemu aj minister obrany Robert Kaliňák. „Pán Fico hovoril o straníckych voľbách do hlavných orgánov strany, ktoré bývajú po voľbách. Keďže toto boli predčasné voľby, tak v zásade budú v najbližšom období,“ povedal.

Stranícke voľby sa v Smere konajú každé štyri roky, zväčša po riadnych voľbách. Keďže išlo o predčasné voľby, Fico chce počkať, ako dopadnú eurovoľby a prezidentské voľby. „Bude sa to (stranícke voľby, pozn. red.) konať niekedy v závere budúceho roka, kedy môže byť aj nová politická mapa,“ povedal.

Kaliňák dodal, že zatiaľ nevidí dôvod na to, aby bol predsedom niekto iný ako Fico. Líder je podľa neho jednoznačný. „Pokiaľ je spoločenská objednávka na to, aby či už vláde, alebo strane predsedal Robert Fico, dovtedy má byť predsedom Robert Fico,“ dodal. Zvyšní koaliční lídri veria, že koalícia vydrží. „My v Hlase urobíme všetko pre to, aby táto vláda vydržala,“ povedal predseda Hlasu Pellegrini.

„To by som musel byť veštec. Bol som pri tom, keď sa dostala SNS prvýkrát a teraz druhýkrát z mimoparlamentnej opozície do parlamentu. Mám také veľké zadosťučinenie a urobím všetko pre to, aby vláda fungovala, napriek tomu, že si vyhradzujeme právo na kritiku a tak ako sme rivali, tak sme aj vzájomne prepojení a verím, že to zvládneme štyri roky,“ uviedol.

Čo si myslia poslanci?

• Marián Saloň (Smer): „Samozrejme, inak by sme do toho nešli.“
• Robert Kaliňák (Smer): „K politickému životu patria diskusie. Vždy to tak je. My sme sa snažili vždy predostrieť nejakú dohodu a nevytláčať partnerov na kritické diskusie smerom k verejnosti práve preto, že ľudia potrebujú pokoj, potrebujú sa venovať svojim problémom. Politika ich nemá vyrušovať, má ich len sprevádzať v ťažkých situáciách života, aby im štát pomohol. Samozrejme, vždy sa nájde chvíľa, keď bude mať niekto opačný názor, ale budeme sa to snažiť zvládnuť s gráciou.“
• Ľubica Laššáková (Hlas): „Samozrejme, že koalícia vydrží štyri roky, preto sme tu. Budeme robiť všetko preto, aby tá koalícia vydržala. Nemôžu byť v krajine každé dva roky nejaké voľby. Ja som o tom presvedčená, že koalícia vydrží a budeme v Národnej rade SR štyri roky doručovať ľuďom pomoc, ktorú sme sľúbili. Myslím si, že naši predsedovia sú natoľko skúsení politickí bojovníci, že sa dokážu dohodnúť tak, aby sa ľuďom nepoškodilo.“
• Ľubomír Galko (hnutie Slovensko): „Ťažko povedať, či vydržia. Určite tam budú turbulencie, lebo SNS je minimálne veľmi nesúrodý klub. Na druhej strane je tam lepidlo. Robert Fico je veľký technológ moci a dokáže v prípade, že mu horí za zadkom, nejakými inými benefitmi poslancov si udržať. My síce urobíme všetko preto, aby vláda skončila čo najskôr, no netrúfam si to odhadnúť. Nechajme sa prekvapiť.“
• Igor Matovič (hnutie Slovensko): „Myslím si, že určite vydržia štyri roky, lebo majú lepidlo, ktoré sme my nemali a ani sme ho mať nechceli, a to je biznis, rozkrádanie, korupcia, peniaze ukradnuté chorým ľuďom. Napríklad včera tak hlasovali, vzali onkologickým pacientom garantovaný termín na operácie. Haščák ušetrí a peniaze budú mať. Tie peniaze ich zlepia tak, aby vydržali.“
• Michal Truban (Progresívne Slovensko): „Ako to interpretujem ja, tak sa pozerá na prezidentské voľby, či Peter Pellegrini bude kandidovať, či vyhrá, v parlamente sa možno potom trochu premiešajú noví ľudia. Mapa siločiar medzi Hlasom a Smerom sa prekreslí, takže tu bude nejaká nestabilita. Uvidíme. V minulých voľbách mala koalícia na čele s OĽaNO viac ako 90 hlasov a po dvoch rokoch sa to začalo rozbíjať. Takže oni sa teraz ešte po tom víťazstve budú pár mesiacov, možno rok, dva ešte snažiť spolu držať pokope. Postupne tam budú rôzne praskliny a verím tomu, že to štyri roky nevydrží. Budeme pre to robiť všetko.“
• Alojz Hlina (klub SaS): „Trénujem snažiť sa odhadnúť ľudí, nie som odborník, ale niečo odhadnúť viem. Myslím si, že pán Robert Fico tú istotu, ktorú v niečom má, ktorá z neho priam vyžaruje, tak v niečom ju nemá. Ja by som to odhadol tak, že aj on vie, že to nevydrží. Ale kedy to padne, nevieme ani ja, ani on. No je tam veľký predpoklad, že to bolo postavené zle a začne sa to rozsýpať.“
• Veronika Remišová (Za ľudí): „Robert Fico by sa mal namiesto filozofovania o predčasných voľbách radšej sústrediť na problémy, ktoré občanov trápia. Sľubovali nižšie ceny potravín, nižšie ceny energií, ani jeden sľub nenaplnili. Robert Fico by sa mal radšej venovať sľubom, ktoré dal občanom.“

Pokojné vládnutie to zrejme nebude

Vládne koalície sú vždy plné sporov a taktických bojov o získanie silnejšej pozície v koalícii. „Niektoré spory preniknú na verejnosť, iné nie. Stabilita koalície bude záležať na straníckej disciplíne, dodržaní dohôd a komunikácii vnútri koalície, aby sa takmer všetko konzultovalo a predchádzalo sa tak možnému napätiu,“ zhodnotil Cirner.

„Dôležité je, či to dokážu zvládnuť, hodnotovo a charakterovo sú si blízki, majú podobné zámery, takže by to mohli zvládnuť, najhoršie to bude s poslancami klubu SNS,“ uviedol politológ z Prešovskej univerzity. „Domnievam sa, že vláda má predpoklady na to, aby zostala stabilnou až do riadneho termínu volieb, no rozhodne to nebude pokojné vládnutie,“ zhodnotil Lenč.

Zásadná zmena podľa Cirnera nastane, ak by sa Pellegrini stal prezidentom a Hlas by rozmýšľal, ako ďalej a kto by bol jeho ďalším lídrom. „SNS bude robiť problémy, pretože tam sú ambiciózni politici, ktorí by chceli nielen ovládnuť SNS, ale aj sa presadiť do exekutívy. Dôležité bude aj to, či sa podarí konsolidovať financie a neprídu ďalšie krízy, pokiaľ koaličníci uvidia, že sa im to rúca, aj útek z boja je riešenie, aby neprišli o zásadnú časť voličskej podpory,“ myslí si politológ.

Ak by sa podľa Lenča stalo, že Danko by sa dostal do europarlamentu, tak by to bol problém najmä pre lídra SNS. „S ťažkosťami by koordinoval taký heterogénny poslanecký klub. Domnievam sa, že by toto bola šanca pre to, aby došlo k zmene vo vedení SNS. Najmä, ak si jej členovia uvedomia, že v portfóliu poslaneckého klubu je politicky zručnejší potenciálny líder strany,“ uviedol politológ z trnavskej univerzity.

Ako chápu prekresľovanie politickej mapy? „Myslel to podľa mňa tak, že ak sa Pellegrini stane prezidentom je tu strana Hlas, ktorá by sa mala vrátiť späť odkiaľ sa odštiepila, a to k Smeru. Fico by pre to urobil všetko, i keď by to nebolo jednoduché, lebo istá menšina v Hlase by mohla stranu opustiť, čo by mohlo znamenať stratu vládnej väčšiny a viesť k predčasným voľbám alebo sformovaniu novej koalície,“ myslí si Cirner.

Podľa Lenča to boli nateraz len slová, ktoré mali sondovať situáciu vnútri Hlasu. „Nemyslím si, že by Robert Fico chcel akoukoľvek aktivitou smerom k Hlasu ohroziť existenciu súčasnej koalície. Predsa len ešte nestihli vyčerpať všetky potenciálne benefity vládnutia,“ dodal.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk