Je vymaľované. Nová vláda má za sebou niekoľkodňovú rozpravu v parlamente, po ktorej jej bola v utorok vyslovená dôvera. Kabinet Roberta Fica (59) sa môže opierať o 79 poslancov, čo predstavuje pomerne tesnú väčšinu.

Zároveň bolo schválené aj programové vyhlásenie vlády, ktoré opozícia podrobila tvrdej kritike. Považuje ho totiž za slabé či neambiciózne. Novopečení ministri si z toho však ťažkú hlavu nerobia a podľa vlastných slov sú s jeho obsahom spokojní. Nový Čas sa pozrel na to, kde môžu nastať počas štyroch rokov medzi koaličnými stranami vážne trenice.

1. Volebný systém

Sporným bodom môže byť aj plánovaná zmena volebného systému, na ktorú je však potrebná ústavná väčšina. Nositeľom tejto myšlienky je najmä Hlas. Ten žiada zrušiť jeden volebný obvod, ktorý tu máme ešte od deväťdesiatych rokov. V parlamente by mal každý okres alebo kraj svojho zástupcu. Detaily ešte nie sú známe, s návrhom však už teraz koketuje aj KDH, ktoré by mohlo koalícii pomôcť nájsť potrebných 90 hlasov. Naopak, ostatné opozičné strany ho kritizujú. V samotnej koalícii sa názory môžu líšiť, SNS to podľa Danka zatiaľ ako tému nepostrehla. Keďže Smeru a Hlasu by táto zmena vzhľadom na silnejšie regionálne štruktúry vyhovovala viac, dá sa od predsedu národniarov očakávať, že pri riešení tejto problematiky vystrčí rožky.

2. Vyššie dane

Vláda si dala za cieľ zdaniť tabak, lieh, ako aj hazardné hry. Zvážia aj zavedenie dane zo sladených nápojov, bankovú daň a viac zaplatia tí, ktorí vlastnia dve nehnuteľnosti. Problém s týmito opatreniami by mohol mať Danko. Ten už v 2019 v koalícii so Smerom nepodporil zdražovanie cigariet.

3. Rozdelenie RTVS

Smer si od volieb berie na paškál tradičné médiá a premiér Robert Fico s niektorými z nich dokonca odmieta komunikovať. V odborných kruhoch vyvoláva emócie aj avizované rozdelenie RTVS na dve mediálne inštitúcie. Za to kope napríklad predseda národniarov Andrej Danko, ktorý daný krok považuje za liek a chce pristúpiť dokonca k zoštátneniu rádia a televízie. Z opozície však zaznievajú hlasy, že by to mohlo ohroziť nezávislosť verejnoprávneho vysielateľa, pričom to považujú za snahu o jeho ovládnutie. Keď pôjde do tuhého a koalícia bude smerovať ku konkrétnemu riešeniu, môžu nastať trenice medzi Hlasom a SNS. Peter Pellegrini totiž tvrdí, že rozdelenie RTVS je len jedným z možných variantov. Nie je teda jasné, ako sa napokon dohodnú.

4. Hodnotové otázky

Kameňom úrazu sa môžu stať kultúrno-etické otázky. V minulom období sme boli svedkami toho, že jablko sváru predstavovali aj v Matovičovej koalícii. Teraz to nemusí byť inak, aj v súčasnej koalícii sa totiž nájdu silní konzervatívci, ktorých má vo svojich radoch najmä SNS. Z čerstvo schváleného programového vyhlásenia síce vyplýva, že vláda ohľadom týchto záležitostí plánuje zachovať status quo, s tým však určite nie sú spokojní všetci jej členovia. V tejto súvislosti je výraznou postavou Tomáš Taraba, ktorý sa pre Postoj vyjadril, že chce spraviť zo Slovenska konzervatívnejšiu krajinu. Otázkou ostáva, čo na to povie umiernený Hlas s liberálnejšie ladenými kolegami.

5. Zahraničná politika

Pred voľbami mali Ficovi oponenti strach zo zmeny zahraničnopolitickej orientácie Slovenska. Hoci sa chce nový kabinet riadiť heslom Slovensko na prvom mieste, v programe nezabudol zdôrazniť, že členstvo v NATO a EÚ je „nenahraditeľné“. Nie je jasné, či s týmto tvrdením súhlasia všetci poslanci. Rudolf Huliak z SNS napríklad v minulosti chcel iniciovať referendum o vystúpení zo spomínaných inštitúcií. Strana následne takúto snahu poprela. Nie je však vylúčené, že sa dostanú na svetlo sveta aj iné kuriózne názory poslancov. Hlas sa stavia do roly garanta nášho ukotvenia v štruktúrach, zatiaľ čo Smer a SNS apelujú na väčšiu kritiku medzinárodných inštitúcii.

Zdroj: https://www.cas.sk