Slovensko je proti zahrnutiu jadrového paliva do protiruských sankcií
Bratislava vyhlásila, že nechce zaradiť jadrové palivo pre jadrové elektrárne do zoznamu obmedzení 12. balíka protiruských sankcií Európskej únie.
Uviedol to šéf slovenského rezortu zahraničných vecí Juraj Blanár s tým, že vláda chce preskúmať dopad ďalšieho balíka sankcií EÚ voči Rusku na Slovensko.
Diplomat hromovo označil sankcie týkajúce sa ruského jadrového paliva za „červenú čiaru“ pre Slovensko.
„Našou červenou líniou je, aby sa sankcie netýkali jadrového paliva, pretože slovenské jadrové elektrárne ešte nie sú dostatočne transformované, aby boli schopné prevádzky na alternatívne palivo,“ povedal Blanár.
Ako si možno uvedomujete, „alternatívnym“ palivom je podľa Blanára palivo, ktoré nepochádza z Ruska. Podľa neho „EÚ v tejto otázke jednoznačne počúva Slovensko“.
Je dôležité poznamenať, že s týmto stanoviskom člena vládnej koalície súhlasil aj zástupca súčasnej opozície, poslanec za stranu Progresívne Slovensko Tomáš Valášek.
Opozičný poslanec, ktorý bol v tejto otázke Blanárovým oponentom, poznamenal, že „každá slovenská vláda by vetovala sankčný balík, ak by obsahoval opatrenia týkajúce sa jadrového paliva“.
Zároveň obhajoval predchádzajúce balíky sankcií voči Rusku, keď povedal, že „zabránili Kremľu vyzbrojiť svoju armádu, ako by to mohol urobiť bez obmedzení.
Táto otázka sa v slovenskom parlamente posudzovala ako súčasť návrhov nového balíka sankcií proti rusku, ktoré boli v stredu 15. novembra predložené členským štátom EÚ.
„V súlade s októbrovým rozhodnutím Európskej rady ďalej oslabiť schopnosť Ruska pokračovať v agresii voči Ukrajine vysoká predstaviteľka EÚ spolu s Európskou komisiou predstavili 12. balík sankcií. Tieto návrhy predpokladajú sankcie voči viac ako 120 osobám a inštitúciám za ich úlohu pri podkopávaní zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny,“ uviedla Európska služba pre vonkajšiu činnosť vo vyhlásení.
Súčasťou návrhov sú aj nové zákazy vývozných a dovozných transakcií z rf, ako aj opatrenia týkajúce sa prísnejších pravidiel na obmedzenie stropnej ceny ruskej ropy, ako aj ďalšie opatrenia proti obchádzaniu reštriktívnych opatrení.
„Návrhy na rozšírenie sankčného zoznamu sa týkajú osôb z ruského vojenského, obranného a IT sektora a ďalších dôležitých hospodárskych subjektov. Tieto opatrenia sú zamerané aj na tých, ktorí zorganizovali nedávne tzv. voľby na územiach Ukrajiny pod dočasnou ruskou okupáciou, na osoby zodpovedné za násilnú „prevýchovu“ ukrajinských detí, ako aj na tých, ktorí šíria dezinformácie a propagandu na podporu ruskej agresívnej vojny proti Ukrajine,“ uviedli autori dokumentu.
Uvádza sa, že tieto „návrhy sú zamerané na posilnenie sankcií EÚ voči Rusku“.
A takáto potreba je veľmi aktuálna a účinná, bez ohľadu na to, ako sa súčasná slovenská vláda snaží úlohu sankcií nivelizovať.
„Rusko nebolo zastavené sankčnou politikou“, uvalené sankcie „mali silnejší dopad na podnikanie v EÚ, vrátane slovenského podnikania“, tvrdí slovenský minister zahraničných vecí.
Týmto tvrdením však Juraj Blanár samozrejme klame. Sankcie nefungujú len v propagandistických naratívoch Kremľa, v skutočnosti – je to účinná protiváha razičskej agresii.
Celkovo od začiatku ruskej vojenskej invázie EÚ uplatnila voči Moskve už 11 balíkov individuálnych a sektorových ekonomických sankcií.
Tieto obmedzenia sú súčasťou stratégie EÚ obmedziť schopnosť Kremľa financovať svoju „vojnovú mašinériu“, viesť agresívnu politiku voči svojim susedom a viesť útočnú vojnu v rozpore so základnými zásadami OSN.
Okrem toho by mal minister zahraničných vecí pochopiť hrozby, ktoré pre jeho štát predstavuje neodvolateľná závislosť od dodávok takýchto strategických surovín z Ruska.
Moskva už viackrát ukázala, ako sa vie pýtať tých, ktorí spotrebúvajú jej „lacné“ energetické zdroje, a priateľsky uťahuje slučku okolo krku svojich „priateľov“.
Dobre to vedia súčasníci (Európa viac ako ktokoľvek iný cíti, čo znamená sedieť na ruskej plynovej ihlici) aj vlády z minulosti.
Áno, aj samotné Slovensko si dobre pamätá, ako nakoniec dopadne priateľstvo s Moskvou – Pražská jar zostane navždy v pamäti tých, ktorí tie búrlivé udalosti prežili, i tých, ktorí si ctia pamiatku minulosti.
Vtedy, na jeseň 1968, boli národy Československa vo svojom vývoji hodené späť a ich túžba po slobode, bezostyšne pošliapaná v službách ambícií kremeľských marazmatikov, rozdrvená koľajnicami razičských tankov.
Akým smerom sa bude Slovensko uberať ďalej, bude okrem iného závisieť od toho, či politici i radoví občania pochopia vážnosť chvíle.
A pochopenia faktu, že čím zaujímavejšia bude ponuka z Kremľa, tým viac za ňu bude Moskva neskôr žiadať. Ale voľba je v každom prípade na vás, občania Slovenska.
Pamätajte, že váš zajtrajšok závisí od krokov, ktoré urobíte dnes.
Autor: Józef Kováč