Slovenské banky majú dobrých klientov na strane sporiteľov aj dlžníkov. Majitelia úspor sa príliš nezaoberajú tým, že im banky neplatia za odložené úspory skoro žiadne úroky.

Miliardy eur ležia napríklad s nulovým úrokom ako prostriedky fondov údržby a opráv bytových domov. Bytových správcov pritom znehodnocovanie týchto úspor vôbec nezaujíma. Pre banky, naopak, tieto peniaze prinášajú enormné zisky. Spoliehajú sa na pasivitu klientov a zvyšovanie úrokov na vkladoch je to posledné, čo ich zaujíma, pretože vyššie úročenie by im znižovalo mastné úrokové marže.

Sporitelia s peniazmi v konzervatívnych podielových fondoch nie sú na tom o nič lepšie. V časoch rastu úrokov klesá cena dlhopisov a tým aj hodnota ich majetku prepočítaná cez podielové jednotky fondov. Veľa závisí od finančnej gramotnosti obyvateľstva, ktorá je žalostne nízka.

Vklady v krajinách EÚ sú chránené do výšky 100-tisíc eur na klienta štátom. V tých vyspelých nie je preto žiadnym prekvapením vysoký záujem sporiteľov o vklady v zahraničí. Ľudia zo západných krajín si dnes ľahko otvárajú elektronicky termínované vklady napríklad v Litve, Estónsku, Bulharsku alebo na Malte bez toho, aby túto krajinu vôbec navštívili. Vklady s viazanosťou nad dva roky sú v niektorých prípadoch úročené až 5 % ročne.

Naše banky majú radosť aj z úverových dlžníkov, najmä ak ide o hypotéky. Klientom v poslednom čase prudko zvyšujú úroky pri skončení fixácie úrokovej sadzby. Pohodlnosť klientov, ktorí nie sú ochotní podstúpiť administratívu spojenú s refinancovaním hypoték v inej banke, je vodou na mlyn zvyšovaniu výnosov bánk z úverových obchodov. Vzhľadom na katastrofálny stav verejných financií sú veľké zisky bánk tŕňom v oku vládnych politikov, ktorí volajú po zavedení bankového odvodu. Ten síce platil do roku 2020, ale vybrané peniaze štát nemal priamo na plátanie dier v štátnom rozpočte. Teraz by mali putovať priamo do štátnej pokladnice.

Banky a opoziční politici bijú na poplach a absolútne nesúhlasia so zavedením bankového odvodu odkazujúc na riziko zvyšovania bankových poplatkov a horšou dostupnosťou úverov. Na trhu však stále budú pôsobiť menšie banky ako šťuky v rybníku, ktoré naďalej dokážu viesť účty klientom zadarmo. Zarábajú totiž hlavne na platbách platobnými kartami využívajúc skutočnosť, že množstvo úhrad je v menách susedných krajín, ktoré nemajú euro. Preto si môžu dovoliť svojim klientom umožniť k bezplatnému účtu ponúknuť napríklad dva výbery z cudzích bankomatov mesačne.

Všetky banky čaká v budúcom roku zaťažkávacia skúška v povinnosti sprístupniť svojim klientom expresné platby v eurách bez ohľadu na pracovnú dobu, víkendy alebo sviatky. Okamžité platby naprieč celou úniou v eurách s pripísaním peňazí do 10 sekúnd zatiaľ ponúka u nás len päť bánk. Ostatné zatiaľ iba tŕpnu, či klienti požadujúci platby v reálnom čase neodídu ku konkurencii.

Ryžovisko bankových ziskov bude slabšie ako doteraz. Bankový odvod v minulosti nebol naviazaný na zisk bánk a platili ho aj málo výkonné banky. Kalkulovaný bol vo výške 0,4 % z objemu prijatých vkladov. To bankám zvyšovalo náklady a znižovalo marže. Nový bankový odvod mala vláda zaviesť už pred rokom. Teraz by už bol čas na jeho zrušenie.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk