Pred rokmi sme s kolegom v jednom článku analyzovali smiech. Zaznel pri rozprávaní o príhode počas normalizačných previerok.

Preverujúci prerušili previerku a poslali preverovaného kamaráta na chodbu. Mal si premyslieť, či bude trvať na relativistickej odpovedi, že vstup vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 znamenal niečo iné pre obyvateľov Československa a niečo iné pre tých, ktorí o zásahu rozhodli. Ten na chodbe zvážil, že jeho deti majú predpoklad študovať na univerzite a rozhodol sa pre žiaducu odpoveď.

Keď si môj otec prečítal článok rozoberajúci smiech pri rozprávaní o kolektívnom zahryznutí do jazyka a previerkovom predstavení, ktorým sa predišlo možným životným drámam, poznamenal lakonicky: „Mať tak Rothschildove peniaze a vaše starosti!“

Týmto prehovorom zvyčajne reagoval na témy, ktoré považoval za prízemné a nehodné odháňať spánok. Vo vzťahu k môjmu bádaniu to bolo aj niečo iné. Akési dodatočné zabuchnutie dverí za udalosťou, na ktorú už nechcel myslieť a chcel ju tým smiechom, lebo to bolo jeho rozprávanie a jeho (hoci v článku starostlivo anonymizovaný) smiech, presunúť do sféry, ktorá je od skutočného života oddelená aj bez medikamentóznej podpory. A ten smiechom utvrdzovaný múr okolo biografického momentu, v ktorom sa sám sebe nepodobal, mu nemá nik právo rozbíjať.

Mať tak Rothschildove peniaze a vaše starosti! Tento prehovor už dávno počúvam len vo fiktívnych debatách. A v nich by otec azda uznal, že jeho diagnóza na máločo sedí tak dobre ako na správu, že sa experti okolo Európskej centrálnej banky a národných bánk začínajú zaoberať myšlienkou na inovovanie symbolov na bankovkách euromeny. Správa je možno poplašná, no neviem ju dostať z hlavy, aj keď som si niekoľkokrát zopakovala otcov prehovor o Rothschildových peniazoch.

Myslím si, že otec by si pri poobedňajšej nedeľnej káve vypočul moje lamentácie o tom, prečo práve teraz a čomu pomôže, ak na európskych bankovkách nebudú otvorené okná, dvere a tiež mosty a či sa opúšťa myšlienka otvorenosti a spolupráce. A moje úvahy o tom, či niekto považuje tieto symboly za pripomienky neuskutočnených cieľov alebo za falošné prísľuby, ktoré do Európy lákajú nepotrebných biednych ľudí z chudobných svetadielov a či sa očakáva, že inovovaný dizajn bankoviek prinesie dôverčivejšiu myseľ pri splácaní vysokých dlhov, ktoré Európanom kladú na plecia projekty obnovy a odolnosti.

Otec by mi napokon určite povedal, že to mám pustiť z hlavy. Väčšina ľudí predsa platí kartami alebo mobilom. Vzhľad bankoviek znamená možno niečo pre tých, čo majú málo starostí a pre naplnenie dní si potrebujú niečo vymyslieť. A áno, je dôležitý aj pre tých, ktorí nemajú ani bankový účet a sociálne dávky im vyplácajú na pošte. Pre nich má však význam ich nominálna hodnota. Nové symboly im nezväčšia objem peňaženky a neuľahčia v núdzi. A dodal by, že expertom mám nechať potešenie z lámania hlavy nad novou symbolikou. A rozmýšľať mám radšej nad ľuďmi, ktorých symbolické starosti nepovznášajú. Nech má slovo expert aj iný význam.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk