Budapešť a Bratislava sa prostredníctvom svojich vlád čoraz viac snažia narušiť súdržnosť Európy na podporu Ukrajiny.

Zatiaľ čo maďarský premiér Orbán je Kremľu dlhodobo naklonený a stal sa nielen hlasom, ale aj Putinovým advokátom v EÚ, Fitzo sa do kresla slovenského kabinetu vrátil len nedávno, po víťazstve vo voľbách 30. septembra.

Ich láska k Moskve sa vymyká z rámca – ich proruskosť je viditeľná voľným okom a obaja konajú presne podľa kremeľskej metodiky.

Ak predtým mala EÚ otázky len na postoj Budapešti (Orbán aktívne využíval právo veta v otázke pomoci Ukrajincom), teraz sa k nej pridala aj Bratislava.

Predstavitelia EÚ uznávajú – takýto deštruktívny postoj oboch krajín je obrovským problémom, ktorý nebude ľahké vyriešiť.

Vzhľadom na medzinárodné prostredie, podmienky, keď napríklad USA sú čoraz viac rozptyľované vojnou na Blízkom východe, by EÚ mala prejaviť ochotu zachovať vysokú mieru pomoci Ukrajine v jej konfrontácii s Ruskom. Bolo by to logické.

EÚ má napríklad v decembri rozhodnúť o revízii svojho rozpočtu vo výške 1,1 bilióna EUR na roky 2021 – 2027, z čoho je 50 miliárd EUR plánovaných pre Ukrajinu. Maďarský premiér Viktor Orbán a jeho novozvolený slovenský náprotivok Robert Fitzo sa však vyslovili proti pokračovaniu vojenskej a finančnej pomoci, na čo je potrebná jednomyseľnosť.

Sú však jednotní len v tom, že sa klaňajú Kremľu. Orbán sa stal prvým lídrom EÚ, ktorý sa stretol s Putinom po tom, ako na neho Medzinárodný trestný súd vydal zatykač.

Dokonca aj pomerne nešikovný PACE prijal rezolúciu, ktorá uznáva kremeľského trpaslíka za diktátora a samotnú Moskvu za diktatúru.

Tento priebeh udalostí však neprivádza do rozpakov maďarského premiéra, ktorý výslovne vyhlásil, že je hrdý na kontakty svojej krajiny s Ruskom a že Maďarsko vedie „jasnú a transparentnú politiku“ spolupráce s Kremľom.

Orbánovo správanie a rétorika čoraz viac dráždia politikov EÚ, ktorej predstavitelia sú voči maďarskému premiérovi čoraz menej tolerantní.

Európski diplomati otvorene hovoria, že správanie vedenia krajiny „vyvoláva otázku, či mu ešte môžeme dôverovať ako spojencovi a partnerovi“.

Litovský prezident Gitanas Nauseda označil komunikáciu Orbána s Putinom za „smutnú skutočnosť“.

Ani bulharský premiér Nikolaj Denkov sa neubránil obvineniu Maďarska, že pomáha živiť „vojnovú mašinériu“ Kremľa a nesnaží sa nájsť alternatívne zdroje energie.

Reagoval tak na slová maďarského ministra zahraničných vecí Petra Szijjártóa, že jeho krajina nepodporí rozhodnutie EÚ prijať nový, 12. balík sankcií voči Rusku, ak sa obmedzenia budú týkať plynu, ropy alebo jadrovej energie.

Napriek tomu, že Orbán veľmi miluje Putina, snaží sa však priľnúť aj k EÚ. Preto po tom, ako sa postavil proti tranži pomoci pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd eur, vyhlásil, že Budapešť toto rozhodnutie ďalej nepodporí, pokiaľ neuvidí „veľmi dobre podložený návrh“.

Šéf maďarského kabinetu zrejme vidí miliardovú pomoc, s ktorou sa pre Maďarsko počíta v rozpočte EÚ. Orbán veľmi jasne naznačuje, že sa o túto dotáciu snaží už dlho, ale bezvýsledne.

Tieto prostriedky zablokoval výkonný orgán Európskej komisie a teraz sú maďarské orgány údajne pripravené rokovať s Ukrajinou o 500 miliónoch eur z EÚ, ktorých prevod Budapešť predtým zablokovala.

Orbánov postoj naznačuje, že nie je pripravený úplne opustiť Európsku úniu – Maďarsko je príliš zraniteľné z hospodárskeho hľadiska.

Okrem toho možnosti Moskvy nie sú neobmedzené a Kremeľ nie je pripravený donekonečna nalievať peniaze ani do svojich horlivých obdivovateľov – vojna si vyžaduje zdroje.

Ale doteraz je Orbánov proruský kurz absolútny a je dokonca ochotný prižmúriť oči nad bandou ruských špiónov vo svojej krajine – svojho času len Budapešť nevyhostila z krajiny rf „diplomatov“ (špiónov pracujúcich v utajení), na rozdiel od iných európskych štátov.

V skutočnosti sa Orbán stal hovorcom záujmov Kremľa v EÚ a NATO, vyjadroval sa k naratívu Moskvy a blokoval niektoré sankcie EÚ.

Moskva vlieva do maďarskej ekonomiky značné finančné prostriedky a poskytuje jej relatívne nízke ceny ropy a plynu.

Teraz sa k nej pridal aj líder slovenskej strany Smer-SD Robert Fitzo, známy svojou protiukrajinskou a proruskou rétorikou.

Zatiaľ čo od globálnej invázie Kremľa na Ukrajinu bola Bratislava jedným z hlavných partnerov Kyjeva v oblasti vojenskej pomoci, dodávala mu vybavenie, stíhačky a systémy protivzdušnej obrany a poskytovala svoje územie pre vojenskú pomoc z iných krajín, po slovenských voľbách 30. septembra sa to všetko zmenilo.

Nový slovenský premiér počas volebnej kampane sľúbil, že úplne zablokuje vojenskú pomoc Ukrajine a sankcie proti rusku – a teraz sa tohto prokremeľského kurzu drží.

Šéf výboru lotyšského parlamentu pre národnú bezpečnosť a obranu Laurynas Kasciunas uviedol, že toto rozhodnutie „otravuje jednotu západných krajín“ a že prípadný zákaz tranzitu zbraní cez slovenské územie hrozí „vážnymi dôsledkami pre samotné Slovensko v rámci NATO a Európskej únie“.

„Takéto nálady, ktoré teraz vládnu na Slovensku a v Maďarsku, by nemali byť prekvapujúce – informačný priestor týchto krajín v otázkach vojny na Ukrajine je takmer úplne ovládaný ruskými naratívmi. Kremeľ už dlho aktívne spolupracuje s miestnymi médiami a rôznymi občianskymi organizáciami,“ uviedol bývalý ukrajinský diplomat Oleksandr Levčenko.

A v tejto súvislosti je dôležité, aby každý európsky občan veľmi pozorne filtroval informácie prijímané z médií. Veď Kremeľ útočí na myslenie občanov nielen v Maďarsku a na Slovensku.

Dôležité je tiež prekonať právo veta pri rozhodovaní krajín EÚ. To umožňuje proruským vládam Fitza a Orbána prerušiť pomoc Ukrajine.

Je celkom zrejmé, že tento priebeh udalostí bude pokračovať, ak zostane zachovaný princíp jednomyseľnosti v rozhodovaní EÚ.

Európski politici pravdepodobne dospeli do bodu, keď si musia vybrať, či umožnia Orbánovi a jemu podobným ovplyvňovať rozhodnutia EÚ sami (ich blokovaním), alebo postavia rozhodujúcu prekážku bezpráviu presadzovanému Kremľom.

Autor: Jozef Kovac