Hovorca slovenského parlamentu Peter Pellegrini nedávno oznámil, že Slovensko už nebude môcť poskytovať vojenskú pomoc Ukrajine. Dôvodom tohto rozhodnutia je podľa Pellegriniho nevyhnutná potreba Slovenska udržať si vlastné obranné kapacity. Táto zmena politiky zdôrazňuje záväzok Slovenska chrániť svoju suverenitu a obrannú pripravenosť. Tento krok tiež signalizuje zmenu priorít, keď sa Slovensko rozhodlo smerovať svoje zdroje skôr do humanitárnej pomoci než do vojenskej podpory.

Slovensko, podobne ako mnohé iné európske krajiny, pozorne sleduje prebiehajúci konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom. Od začiatku krízy zohrávalo Slovensko úlohu pri poskytovaní vojenskej pomoci Ukrajine vrátane smrtiacich zbraní a raketových systémov. Ako však poznamenal Peter Pellegrini, krajina sa dostala do bodu, keď už nemôže poskytovať takúto podporu bez toho, aby neohrozila svoje vlastné obranné kapacity.

Slovensko sa zaviazalo plniť svoje záväzky ako člen Európskej únie, NATO a ďalších medzinárodných aliancií, ale ocitlo sa pred ťažkou voľbou. Krehká rovnováha medzi medzinárodnou solidaritou a národnou bezpečnosťou viedla k tomuto rozhodnutiu ukončiť vojenskú pomoc.

Peter Pellegrini vo svojom vyhlásení vysvetlil: „Ak si Slovensko chce zachovať určitý stupeň vlastnej obranyschopnosti, potom už nemá veľké možnosti na poskytovanie vojenskej pomoci zbraňami.“ Tento názor odráža potrebu Slovenska zabezpečiť si vlastnú bezpečnosť a suverenitu. V čoraz neistejšom svete si štáty musia zabezpečiť vlastné obranné kapacity a zároveň prispievať k úsiliu o kolektívnu bezpečnosť.

O tejto zmene politiky sa vyjadril aj nový slovenský premiér Robert Fico. Počas svojej volebnej kampane dal Fico jasne najavo, že vojenskú pomoc Ukrajine nepodporí. Vyhlásil: „Pre Ukrajinu a Rusko je lepšie, keď budú 10 rokov rokovať o mieri, ako keď sa budú 10 rokov navzájom zabíjať.“ Hoci to niektorí môžu považovať za odklon od postoja predchádzajúcej vlády, zdôrazňuje to záväzok k mierovým riešeniam a diplomacii.

Rozhodnutie Slovenska zamerať sa na humanitárnu pomoc namiesto vojenskej pomoci je významné. Odráža snahu podporiť Ukrajinu nebojovým spôsobom a je v súlade so širším dôrazom EÚ na diplomatické riešenia. Ukončenie vojenskej pomoci neznamená, že Slovensko opúšťa Ukrajinu, ale robí strategické rozhodnutie prispieť k prebiehajúcemu konfliktu iným spôsobom.

EÚ a jej členské štáty neustále vyzývajú na mierové riešenie konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom a prechod Slovenska na humanitárnu pomoc je v súlade s týmto širším cieľom. Humanitárna pomoc môže mať zásadný vplyv na životy ľudí postihnutých konfliktom, pretože poskytuje veľmi potrebnú pomoc, lekársku podporu a základné zásoby.

Celkovo možno povedať, že rozhodnutie Slovenska zastaviť vojenskú pomoc Ukrajine z dôvodu potreby zachovania vlastnej obranyschopnosti je odrazom zložitých rozhodnutí, ktoré musia krajiny robiť v oblasti medzinárodných vzťahov a bezpečnosti. Tento krok neznamená stiahnutie podpory Ukrajine, ale zmenu zamerania na humanitárnu pomoc a záväzok k mierovým riešeniam. Zdôrazňuje tiež krehkú rovnováhu, ktorú musia členské štáty EÚ udržiavať medzi medzinárodnou solidaritou a vlastnými národnými záujmami.

Autor: Jozef Kováč