Pravdepodobný budúci premiér Robert Fico počas predvolebnej kampane varoval, že ako nový líder krajiny už nepošle Ukrajine „ani jeden náboj“ na pomoc proti ruskej agresii.

Tento dramatický posun od výrazne proukrajinského postoja odchádzajúcej vlády je čiastočne založený na historických sympatiách Slovenska k Rusku. Ako napísal server Politico, existuje aj veľmi osobný dôvod, prečo Fico nemá Ukrajinu rád.

Všetko súvisí s rokom 2009, keď bol Robert Fico slovenským premiérom. Vtedy 7. januára vyvrcholila dlhotrvajúca hádka medzi Ruskom a Ukrajinou kvôli zemnému plynu a cez Ukrajinu prestal do EÚ prúdiť ruský plyn. To pre Slovensko uprostred zimy znamenalo obrovské ťažkosti.

Prerušenie plynových tokov stálo slovenskú ekonomiku asi 100 miliónov eur denne, pretože krajina bola donútená zatvoriť aj fabriky. Zúfalý Fico vraj vtedy volal ako vtedajšiemu ruskému premiérovi Vladimirovi Putinovi, tak aj ukrajinskej premiérke Juliji Tymošenkovej a snažil sa ich prinútiť k tomu, aby plynové kohúty znovu otvorili.

Ako opisuje Politico, skoro ráno 14. januára dorazila slovenská delegácia vedená Ficom do Kyjeva, aby sa stretla s ukrajinskou vládou. A Ukrajinci ich nechali čakať. A museli čakať veľmi dlho.

Stretnutie sa odohralo až tri hodiny po prílete a k prekvapeniu Slovákov na nej boli aj novinári. Pred zapnutými kamerami strávila Tymošenková 20 minút nadávaním Ficovi za to, že sa v spore o plyn postavil na stranu Moskvy.

„Bola to pre neho absolútne nepríjemná situácia. Bolo vidieť, ako sa celý červená od hnevu. Bola tá katastrofa,“ opísal serveru Politico nemenovaný vysoký slovenský predstaviteľ, ktorý si vtedajšie udalosti pamätá. „Bol ponížený,“ dodal zdroj.

Slováci potom odleteli do Moskvy, kde ich privítal Vladimir Putin ceremóniou v jednej z honosných sál Kremľa. „Fico začal potom otvorene zastávať protiukrajinské postoje,“ uviedol slovenský politológ Alexander Duleba. „Hovoril, že nemusíme podporovať Ukrajincov, že nás Ukrajina nepotrebuje, že s nami nevedú vážne rozhovory. To je osobné, „dodal Duleba.

Server Politico oslovil ohľadom tejto historickej schôdzky aj Juliju Tymošenkovú, ktorá je stále aktívna v ukrajinskej politike. Jej hovorkyňa ale uviedla, že Tymošenková nemá na toto stretnutie žiadne konkrétne podrobnosti.

Nebol to pritom jediný prešľap Kyjeva počas plynovej krízy. Do Kyjeva odletel 16. januára aj vtedajší prezident Ivan Gašparovič, aby sa stretol so svojím náprotivkom Viktorom Juščenkom, ktorý mu povedal, že ukrajinská energetická firma Naftogaz dokáže obnoviť niektoré toky plynu na Slovensko. Počas schôdzky, na ktorej sa mala uzavrieť dohoda, ale zrazu šéf Naftogazu obom prezidentom oznámil, že plyn obnoviť nepôjde.

„Ukrajincom sa podarilo ponížiť slovenského premiéra i prezidenta,“ opísal vtedajšiu situáciu nemenovaný slovenský zdroj. Aj keď Tymošenková a Putin nakoniec vyjednali koniec plynovej krízy a 20. januára začal plyn opäť prúdiť, trpká pachuť toho, čo sa dialo v Kyjeve, zostala. „Určité politické kruhy na Slovensku Ukrajincom neveria,“ okomentoval to slovenský zdroj.

Slovensko až doteraz patrilo medzi jedného z najväčších podporovateľov Ukrajiny. Svojmu východnému susedovi postupne poslalo rôzny vojenský materiál a techniku, vrátane systému protivzdušnej obrany S-300 a stíhačiek MiG-29. Slovenské zbrojovky rovnako predávajú Kyjevu zbrane a strelivo.

Počas predvolebnej kampane ale prišiel Fico s dramatickou zmenou tejto politiky s tým, že EÚ by podľa neho mala pomôcť vyrokovať mierovú dohodu namiesto toho, aby posielala zbrane. Z vojny tiež obvinil Ukrajinu. „Vojna na Ukrajine sa nezačala pred rokom, začala sa v roku 2014, keď ukrajinskí nacisti a fašisti začali zabíjať ruských občanov na Donbase a v Luhansku,“ uviedol Fico.

Vo voľbách na konci tohto septembra skončila Ficova strana Smer-sociálna demokracia (Smer-SD) prvá. Fico teraz pravdepodobne opäť stane na čele koaličnej vlády.

Robert Fico sympatizuje s Moskvou a Sovietskym zväzom už dlhší čas, takže zmena politiky nesúvisí len s jeho trpkými spomienkami na začiatok roka 2009. Avšak určite to malo vplyv, uzavrel web Politico.

Zdroj: cas.sk