Lídri strán Smer, Hlas a SNS Robert Fico, Peter Pellegrini a Andrej Danko v pondelok podpísali koaličnú zmluvu. Stalo sa tak 16. deň od parlamentných volieb, ktoré boli 30. septembra. Potvrdili rozdelenie rezortov, o ktorom pred pár dňami informoval aj denník Pravda. Slovensko ešte stále čaká na definitívny zoznam budúcich ministrov vo Ficovej štvrtej vláde. V pondelok zasadli príslušné orgány koaličných strán. Hlas už má mená nominantov, ktorých predstaví v utorok.

Na podpisovaní koaličnej zmluvy boli prítomní zvolení poslanci za koaličné strany, medzi ktorými bolo viacero potenciálnych ministrov aj štátnych tajomníkov. Zoznam mien by mal byť hotový v priebehu niekoľkých dní.

Rozdelenie ministerstiev

Fico v úvode poďakoval v mene strany Smer za vzájomnú dôveru. „Po podpísaní koaličnej dohody nám nič nebráni predložiť pani prezidentke SR mená kandidátov na členov vlády SR. Rovnako už nie sú žiadne prekážky na zvolanie ustanovujúcej schôdze SR,“ povedal.

„Dohodli sme sa, okrem iných podstatných prvkoch aj na prerozdelení pozícii tak v Národnej rade, ako aj vo vláde SR,“ oznámil predseda Smeru. Každá strana bude mať v parlamente jedného podpredsedu parlamentu, štvrtého podpredsedu nominuje najsilnejšia opozičná strana. Nominantom za PS bude Michal Šimečka.

Súčasťou koaličnej zmluvy bolo aj rozdelenie rezortov, no mená sú stále otázne. „Po zasadnutí príslušných orgánov koaličných politických strán budem mať k dispozícii zoznam nominantov na pozície ministrov a členov vlády Slovenskej republiky,“ povedal Fico. Danko aj Pellegrini sa zhodli na tom, že po zasadnutí straníckych orgánov najprv o menách informujú šéfa Smeru. S finálnym zoznamom mien príde Fico za prezidentkou najprv neoficiálne, potom oficiálne a následne lídri predstavia mená aj verejnosti. Mená by mohli byť známe v utorok alebo v stredu.

Smer

• predseda vlády
• ministerstvo obrany (jeden štátny tajomník za Smer, druhý za SNS)
• ministerstvo spravodlivosti (dvaja štátni tajomníci za Smer)
• ministerstvo dopravy (dvaja štátni tajomníci Smer)
• ministerstvo financií (dvaja štátni Smer),
• ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (dvaja štátni tajomníci za Smer)
• ministerstvo pôdohospodárstva (jeden štátny tajomník za Smer, jeden za SNS)

Hlas

• predseda parlamentu
• podpredseda vlády pre plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov
• ministerstvo vnútra (dvaja štátni tajomníci za Hlas)
• ministerstvo hospodárstva (dvaja štátni tajomníci za Hlas)
• ministerstvo práce (jeden štátny tajomník za Hlas, jeden za SNS)
• ministerstvo školstva (jeden štátny tajomník za Hlas, jeden za SNS pre oblasť športu)
• ministerstvo zdravotníctva (dvaja štátni tajomníci za Hlas)
• MIRRI (štátni tajomníci za Hlas)

SNS

• ministerstvo životného prostredia (jeden štátny tajomník za SNS, jeden za Smer)
• ministerstvo kultúry (dvaja štátni tajomníci za SNS)
• ministerstvo cestovného ruchu a športu (dvaja štátni tajomníci za SNS)

Krížová kontrola na štyroch rezortoch

Smer teda získal post premiéra, ktorým bude Fico, a šesť ministerstiev – obranu, spravodlivosť, dopravu, financie, pôdohospodárstvo a zahraničné veci. Hlasu ostáva post predsedu parlamentu pre Pellegriniho, post podpredsedu vlády pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov a ďalších šesť rezortov – vnútro, hospodárstvo, práca, školstvo, zdravotníctvo a ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizicácie. Najmenšia strana získala rezort životného prostredia, kultúry a nové ministerstvo cestovného ruchu a športu.

V niektorých rezortoch bola zachovaná krížová kontrola, to znamená, že štátny tajomník je z inej koaličnej strany než minister. SNS tak získa okrem štátnych tajomníkov vo svojich troch rezortoch ďalších štyroch. Pri Smere ide o rezort obrany a pôdohospodárstva, pričom v oboch bude jeden štátny tajomník za Smer, druhý za SNS.

Čo sa týka strany Hlas, ide o rezort práce a školstva, kde bude jeden štátny tajomník za Hlas a druhý takisto za SNS. Pri Dankovej strane bude krížová kontrola zachovaná v rezorte životného prostredia a druhý štátny tajomník bude zo strany Smer.

Každá strana bude mať v parlamente jedného podpredsedu parlamentu, štvrtého podpredsedu nominuje najsilnejšia opozičná strana. Nominantom za PS bude Michal Šimečka. Okrem toho sa dohodli aj na rozdelení pozícií v jednotlivých výboroch Národnej rady SR. Opozícii majú patriť pozície predsedov kontrolných výborov. „Plne rešpektujeme zákony a tradície,“ uviedol Fico. V ostatných výboroch bude mať väčšinu predsedníckych pozícií koalícia. Zároveň v nich má mať aj väčšinu členov.

Hlas už má nominantov

Predsedníctvo Hlasu už schválilo nominácie na post predsedu parlamentu a na posty ministrov novej vlády. „Sme presvedčení, že nová vláda musí začať od prvého dňa tvrdo pracovať na riešení zásadných problémov ľudí na Slovensku. Preto sme našich nominantov vyberali s maximálnou zodpovednosťou – tak, aby každý nový minister nebol nováčikom vo svojej oblasti, ale mal s ňou už doterajšiu skúsenosť. V súlade s politickou kultúrou oznámim tieto mená predsedovi Smeru Robertovi Ficovi, ktorý je poverený zostavením vlády, a následne ich v utorok predstavíme aj verejnosti,“ uviedol po rokovaní Pellegrini.„Hlas s plnou vážnosťou preberá najväčšiu zodpovednosť v rámci novej vládnej koalície za rezorty, ktoré najviac ovplyvňujú život ľudí na Slovensko. Zároveň hovorím veľmi otvorene, že sú to ministerstvá náročné a mnohé z nich sú po vládach Igora Matoviča a Eduarda Hegera v katastrofálnom stave. Ale spravíme presne to, čo sme pred voľbami sľubovali. Budeme sa snažiť čo najrýchlejšie upratať neporiadok, ktorý tu po predchádzajúcich vládach ostal, a potom dať všetkým týmto oblastiam výrazné impulzy, aby sme štyri roky neprešľapovali na mieste a aby ľudia pocítili skutočné výsledky,“ zdôraznil.

Danko bránil Huliaka

Finálny zoznam mien by mohol byť známy už v utorok alebo v stredu. Fico však uviedol svoju predstavu o rezorte zahraničných vecí. Zatiaľ nie je isté, či ho povedie kariérny diplomat, alebo politik. V prípade politika sa hovorí aj o Jurajovi Blanárovi, po ktorého boku sa aktuálne objavuje aj Ľuboš Blaha známy svojimi proruskými postojmi. „Ministerstvo zahraničných vecí už nebude hovorcom cudzích záležitostí, ale slovenských záležitostí,“ povedal Fico.

Tvrdil však, že Slovensko ostane pevnou súčasťou Európskej únie aj NATO. Vášne rozpútalo aj meno Rudolfa Huliaka, ktorý by mal riadiť rezort životného prostredia za SNS. Kultúrna obec nebola nadšená ani Tomášom Tarabom ako potenciálnym ministrom kultúry. Vyše päťdesiat umelcov sa v reakcii na jeho nomináciu podpísalo pod petíciu, v ktorej Tarabu ako prípadného ministra kultúry odmietli. „V žiadnom prípade nesúhlasíme s tým, aby rezort kultúry viedol človek, ktorý sa len pred pár rokmi dostal do parlamentu na kandidátke fašistickej Ľudovej strany Naše Slovensko,“ argumentovali signatári. Poslanec za SNS však na sociálnej sieti poprel, že by sa mal stať ministrom kultúry a informáciu označil za hoax.

Čo sa týka envirorezortu, Huliak čelil podobnej situácii. Poslanec SNS bol ešte pred voľbami kritizovaný za viaceré výroky a dezinformácie, ktoré šíril, a podobne ako Taraba a Kuffovci kandidoval v minulých voľbách za ĽS NS. Na sociálnych sieťach sa zviditeľňuje šírením nenávisti voči ochranárom, klimatickým aktivistom a LGBTI+ ľuďom. Kvôli jednému z výrokov u neho v pondelok zasahovala NAKA.

„Išlo o výrok, kde som hovoril o tom, že podporujú, aby sa nám slovenská spoločnosť otepľovala. Zakladajú teplárne a podobné podniky, v ktorých sa kumuluje teplo, kde vzniká CO2. Nechcem vidieť tie sexuálne praktiky dvoch mužov, pri ktorých CO2, siričitany a ostatné záležitosti vznikajú ako vedľajší produkt pri používaní telesných otvorov, ktoré na tieto veci nie sú vôbec určené,“ uviedol pre Startitup Huliak.

Keďže musel vypovedať, nestihol podpis koaličnej zmluvy. Dlhodobo vedie kampaň proti ochrane medveďa hnedého, o ktorom hovoril ako o „biologickej zbrani“ určenej na vyhubenie vidieka. V jednom zo svojich videí na Facebooku hovorí o obesení ľudí, ktorí boli za štúdiou o počte medveďov na Slovensku, a menuje v tejto súvislosti ochranára Mariána Hletka, spoluautora štúdie. „Ľudia by uprostred futbalového zápasu vypratali štadión cez prestávku, postavili by tam kôl a takéhoto človeka by obesili,“ opísal. Danko uviedol, že išlo o „fejkové video“.

Pridal aj ďalšie detaily. ako by si to predstavoval, a potom ešte pridáva ďalšie detaily. „Potom by pohrabličkovali, tú mŕtvolu by niekde rozprášili v mori a pokračoval by futbalový zápas ďalej,“ hovoril. V ďalšom videu spred roka Huliak hovorí, že Slovensko je rukojemníkom vo vojne medzi Ruskom a Amerikou a politici mali sadnúť do vládnych lietadiel a ísť odprosiť Moskvu.

V spojení s envirorezortom sa spomínajú aj Štefan Kuffa a jeho syn Filip. Ochranári a odborníci v otvorenom liste potenciálne nominácie odmietli. Danko na margo vyjadrení Huliaka uviedol, že boli vytrhnuté z kontextu. V pondelok hovoril o šikanovaní zo strany médií a o spoločenskom tlaku. „Ohradzujem sa voči útokom na jednotlivých kandidátov. Nechápem ani návštevu polície u pána Huliaka dnes ráno o desiatej. Nechápem tú šikanu voči pánovi Tarabovi. SNS a jej predsedníctvo mi dalo mandát, aby som v prvom kroku rokoval o ambíciách jednotlivých poslancov. Pre nás je jednota poslaneckého klubu v súčinnosti so SNS hlavnou prioritou,“ skonštatoval s tým, že majú plné právo navrhnúť svojich kandidátov. NAKA však pre Pravdu uviedla, že sa informácie predsedu strany nezakladajú na pravde, zásah sa nekonal a na termíne výsluchu boli s Huliakom vopred dohodnutý.

Niektorí opoziční lídri podľa lídra SNS prekračujú svoje kompetencie. Danko doplnil, že v SNS čítajú politickú realitu, no odmietajú sa riadiť hlasom tých, „ktorí majú reálnu obavu, že sa im niekto pozrie na tých ministerstvách na prsty“. „Skončila éra, keď v tejto krajine vládli mimovládne organizácie,“ vyhlásil Fico.

Čaputová čaká na mená

Keď sa trojkoalícia dohodne na menách, šéf Smeru zoznam doručí prezidentke Zuzane Čaputovej. „Rovnako už nie sú žiadne prekážky na zvolanie ustanovujúcej schôdze NR SR,“ povedal. Najprv sa s ňou stretne neoficiálne a neskôr oficiálne. Čaputová už informovala, že podpisom memoranda o porozumení z minulého týždňa a dnešným podpisom koaličnej dohody bola naplnená podmienka poverenia zabezpečiť novej vláde väčšinovú podporu v parlamente.

Zoznam s menami jej zatiaľ nedoručili. „Prezidentka je pripravená ďalej konať a ďalšie kroky oznámi po tom, ako sa bude môcť oboznámiť s menami navrhovaných členov vlády,“ uviedol hovorca prezidentky Martin Strižinec. Predseda Smeru zároveň dodal, že po odovzdaní mien ministrov môže očakávať naťahovanie času prezidentkou, keďže prezidentská kancelária podľa neho už vopred spochybňovala niektorých možných nominantov. „Očakávam náročnú komunikáciu s pani prezidentkou,“ povedal.

Fico prezidentku už cez víkend obviňoval z toho, že naťahuje vymenovanie novej vlády a zároveň očakáva, že Čaputová zostavovanie jeho vlády skomplikuje. Rozprával o tom vo videu, v ktorom reagoval na pozastavenie členstva v Strane európskych socialistov. Prezidentka podľa neho vyhlásila, že chce „kádrovať mená navrhnutých členov vlády“. „Bude mať vraj problém, ak niekto z nich je stíhaný. Zvláštne, že nemala problém postaviť sa za stíhaných vyšetrovateľov NAKA, ktorí sú podozriví zo zverstiev, ktoré nemajú v modernej slovenskej histórii obdobu,“ povedal.

Spochybnil aj to, že by mala prezidentka hodnotiť odbornosť kandidátov. „Nominácie demokraticky zvolených strán rešpektujem a nekádrujem ich, inak by žiadna koalícia nemohla vzniknúť,“ vyhlásil o zostavovaní vlády s Hlasom a SNS.

Čaputová v sobotu poobede na Ficove slová zareagovala v stanovisku. Zopakovala, že nevyhnutnou podmienkou vymenovania vlády je doručenie mien nominantov, ktorí majú byť jej členmi. „Robert Fico prezidentke doteraz žiadny takýto návrh nedoručil, takže prezidentka ani nemá čo odkladať. Pri kreovaní novej vlády prezidentka koná striktne v súlade s ústavou a jej postup bol doteraz vecný a profesionálny. Na rozdiel od Roberta Fica, ktorý opäť prešiel do útoku,“ uviedol hovorca prezidentky Martin Strižinec. Čaputová koncom minulého týždňa zrušila svoj pracovný program pre chorobu.Terčom ďalších útokov zo strany šéfa Smeru sa stala po tom, čo v diskusnej relácii Na telo naznačila, že môže mať výhrady k niektorým nomináciám na ministrov. „Prezident či prezidentka nie je iba poštárom vôle medzi navrhovateľom a navrhovaným, možnosti však nie sú nekonečné,“ povedala. Konkrétne pri poste ministra vnútra hovorila o tom, že za „veľmi spornú“ by považovala nomináciu obvineného človeka a menovite spomenula Roberta Kaliňáka. Šéfom rezortu vnútra by sa mal podľa predbežného zoznamu stať nominant Hlasu Matúš Šutaj Eštok, Kaliňák by mal viesť rezort obrany.

Kaliňák momentálne nie je obvinený, jeho stíhanie dvakrát zrušili prostredníctvom sporného paragrafu 363, no ďalej ho vyšetrujú. V podobnej situácii sa ocitol aj bývalý prezident Andrej Kiska, ktorý odmietal pri vzniku vlády Petra Pellegriniho v roku 2018 vymenovať za ministra vnútra Jozefa Ráža mladšieho, známeho Roberta Kaliňáka. Problémom bola aj nominácia Denisy Sakovej, vtedajšej štátnej tajomníčky Kaliňáka. Ministrom sa stal Tomáš Drucker. Keď však po niečo vyše troch týždňoch z postu odišiel, Pellegrini za ministerku navrhol Sakovú. Keďže ministrov smie prezident blokovať len v okamihu vzniku celej vlády, Kiska musel ustúpiť.

Prezidentka nemôže členov vlády nevymenovať svojvoľne. „Dikcia ústavy je taká, že prezident má menovať ministrov na základe odporúčania premiéra, prezidentka môže blokovať nomináciu premiéra. Ústava neupravuje žiadne dôvody, ktoré by prezidenta oprávňovali zablokovať niektoré menovania,“ vysvetlil pre Pravdu politológ z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Marušiak.

Ústava takisto tvrdí, že premiérom a členom vlády sa môže stať ktokoľvek, kto je voliteľný do parlamentu. „Teda z právneho hľadiska fakt obvinenia nie je prekážkou menovania za ministra. De iure ide totiž stále o nevinného človeka, až kým nebude právoplatne odsúdený,“ skonštatoval.

„Na druhej strane v politike platí skôr „prezumpcia viny“, t. j. v prípade obvinenia by sa politik mal stiahnuť z verejného života, kým sa nedokáže jeho nevina. Ak sa takýto politik dostane do riadiacej funkcie vo výkonnej moci, môže vzniknúť podozrenie, že bude chcieť trestné stíhanie ovplyvňovať, samozrejme, vo svoj prospech,“ zhodnotil Marušiak.

Tento princíp „prezumpcie viny“ u politikov bol však podľa politológa na Slovensku mnohokrát spochybnený nielen v prípade trestného stíhania, ale aj morálnych deliktov, akým bolo plagiátorstvo a pod. „Premiér rozhodnutie prezidentky musí akceptovať, ale zrejme v takomto prípade sa dostane k slovu Ústavný súd. Zároveň môže poveriť vedením rezortu štátneho tajomníka, ktorého menuje vláda a hlava štátu toto menovanie nemá ako ovplyvniť,“ uviedol politológ SAV.

Situáciu by mohlo ovplyvniť aj avizované neformálne stretnutie, o ktorom hovoril Fico. „Môže vyriešiť niektoré spory, ale s ohľadom na stav vzťahov medzi prezidentkou a Robertom Ficom sa nemusí skončiť konsenzuálne,“ dodal. Fico na tlačovke neodpovedal ani na otázku, ktorá strana dostane Slovenskú informačnú službu.

Fico chce, aby vládny program odhlasovali v parlamente do 17. novembra

Fico chce, aby sa o programovom vyhlásení a dôvere vláde hlasovalo v parlamente do 17. novembra. Termín by chceli stihnúť v prípade, že vláda bude menovaná na budúci týždeň. „Základné piliere nového programového vyhlásenia vlády sme veľmi jasne zadefinovali v memorande o porozumení, ktoré sme schvaľovali a podpisovali minulý týždeň,“ dodal.

Cieľom novej vlády bude podľa Fica konsolidovať verejné financie tempom, ktoré neohrozí dosiahnutý sociálny štandard a zároveň umožní veľké investície na podporu hospodárskeho rastu. Zámerom je do roku 2027 rast životnej úrovne a reálnych miezd. Zahraničnopolitická orientácia Slovenska zostáva nemenná, zdôraznil ďalej Fico.

„Bude založená na členstve Slovenskej republiky v Európskej únii a NATO, ale pri veľmi razantnom pôsobení pri ochrane národno-štátnych záujmov,“ vyhlásil. Ministerstvo zahraničných vecí už podľa neho nebude hovorcom cudzích, ale slovenských záujmov. „Bude sa robiť slovenská zahraničná politika, bude sa budovať zdravé vlastenectvo, bude sa posilňovať suverenita,“ dodal. Chce, aby bolo Slovensko solídnym partnerom, no s odvahou odmietnuť opatrenia, ktoré by poškodzovali jeho záujmy.

Načrtol tiež zmeny v trestnom práve a mechanizme ochrany ľudských práv. „Nám je zbytočné mať mechanizmus ochrany ľudských práv, ak od podania, v ktorom sa upozorňuje na vážne defekty v právnom systéme, uplynú tri roky a až po troch rokoch príslušný orgán rozhodne, či niečo je alebo nie je v súlade s Ústavou SR. Musíme sa pozrieť na celý trestný systém z pohľadu efektívnosti sankcií, na manipulácie, ku ktorým došlo za posledné obdobie,“ uviedol.

Hlas sa rozhodol pre koalíciu so Smerom a SNS

Fico, Pellegrini a Danko podpísali 11. októbra memorandum o porozumení, v ktorom sa dohodli na uzatvorí koaličnej zmluvy, na základe ktorej vytvoria vládu. Dohodli sa na tom, že predsedom vlády bude kandidát navrhnutý stranou Smer a predsedom Národnej rady SR bude kandidát Hlasu. Smeru bude okrem postu predsedu vlády patriť šesť ministerstiev, Hlasu sedem. SNS obsadí tri rezorty, z toho jedno ministerstvo bude nové a vznikne od 1. januára 2024.

K podpisu došlo deň po vyhlásení lídra Hlasu Petra Pellegriniho. Predsedníctvo Hlasu podľa neho jednomyseľne rozhodlo, že o budúcej vláde bude rokovať so Smerom a SNS a v žiadnych ďalších rokovaniach pokračovať nebude. Pellegrini kritizoval spôsob, akým prebiehali rokovania zo strany PS a to, že si potenciálni partneri navzájom odkazovali, čo naznačovalo „vážnu politickú nestabilitu“. „Rokovania budeme viesť tak, že Hlas bude garantom, že členstvo v EÚ a NATO nebude nijako ohrozené. Dúfam, že to tak bude aj u koaličných partnerov,“ povedal.

Vo voľbách zvíťazila strana Smer-SD s 22,94 percentami hlasov, Hlas-SD bol na treťom mieste za Progresívnym Slovenskom s podielom hlasov 14,70 percenta a SNS s 5,62 percentami je v poradí poslednou zo siedmich strán, ktoré sa dostali do parlamentu.

Zdroj: pravda.sk