Po niekoľkých povolebných dňoch sa unavení a vypísaní komentátori a analytici snažia objaviť ešte čosi nové. Dobrá i zlá správa znie rovnako: nič nové neexistuje. A ak sa niečo tak tvári, nemá to žiadny veľký význam alebo ide o nesplniteľné prianie.

Rizikové sú všetky scenáre

Zostavovanie novej vlády je zatiaľ komornejšie ako vývoj volebnej noci, keď o štvrtej ráno bolo všeličo inak ako v predošlý večer o jedenástej tesne po zatvorení volebných miestností.

V princípe sú pre vyjednávania uplynulého týždňa k dispozícii len dve základné vysvetlenia.

Buď je budúca vláda už „predpečená“ a dotyční len hrajú pre publikum divadlo s jej komplikovaným pôrodom. Alebo Pellegriniho (a hádam aj Majerského) dilema je naozaj tak komplikovaná a bez ideálnych riešení, že sa môže prihodiť čokoľvek. Dokonca aj pat bez novej vlády…

Pri prvom scenári si stačí predstaviť zachrípnutého Roberta Fica ako svojmu politickému odchovancovi diktuje podmienky vládnej spolupráce a žiada ho, nech si niektoré riadky zvýrazní. Kruh je uzavretý, dve polovičky jedného socialistického srdca sú opäť spojené.

Dobrý pocit z romantického večera vo dvojici kazí predstava toho tretieho do partie. Nie je úplne jasné, kto príde a v každom prípade bude s ním ťažšia reč i spolužitie.

Pri druhej možnosti situáciu komplikujú všelijaké pred voľbami ohlasované červené čiary. Sú dnes na obtiaž. A kto ich dokáže všetky popreskakovať alebo prestriekať bielou, bude vo finále najúspešnejší.

Peter Pellegrini si evidentne užíva pozíciu majiteľa vzácneho obrazu, ktorý na dražbe v kúte sleduje ako sa navyšuje jeho cena. A hoci to v politike na rozdiel od aukčnej siene pôsobí odpudzujúco, zvykli sme si. Kto sa ešte nad tým pohorší?

Kádeháci akoby prijali za svoju inú úlohu. Znovu a ešte dôraznejšie potvrdiť svoj starý imidž svätuškárskych špekulantov, ktorí zahlienení peknými rečami robia nepekné veci. Všeobecná mienka bola voči nim aj v minulosti viackrát nespravodlivá (začalo to rozbitými družstvami ako Čarnogurského hriechom), ale teraz ukazujú jej odôvodnenosť.

KDH môže ďalej zostať iba politickým krídlom slovenskej katolíckej cirkvi (s dôrazom na slovenskej) alebo modernou aj autonómnou stranou, ktorá rozumie, že (napríklad) registrované partnerstvá na rozdiel od korupcie neohrozia kvalitu žiadneho občana. Alebo je už projekt očisty štátu úplne neatraktívny a bez morálnej hodnoty?

Jediným vážnym alibi pre Majerského je vôľa voličov. Tú nemožno podceňovať ani sa z nej vysmievať. Na druhej strane ak by aj ďalší a inokedy a vo všetkom rešpektovali vôľu voličov, mali by sme tu koncentračné tábory, rómske rezervácie, pravidelné vešanie zločincov a nehrdzavejúcim drôtom obohnané hranice.

Za niekoľko dní stihli pozorovatelia pomenovať toľko rizík možných scenárov, že vlastne všetky budú nanič, ale nie úplne. O žiadnej inej istote v tejto chvíli ani nechyrovať.

Vláda už nebude ani svietiť, len kúriť?

Ódorova vláda sa zviditeľnila práve vo chvíli, keď je už skoro isté, že končí. Stačí niekoľko kľúčových slov: úsporné lego, zaobstaranie nových protivzdušných systémov, vojenská pomoc Ukrajine, hraničné kontroly, zonácia Veľkej Fatry.

Viac ako obsah rozhodnutí bolo v hre, čo všetko ešte môže a už nemôže vláda odborníkov. Opäť si mnohí vystačili len s averziou.

Pri nákupe protivzdušných systémov vláda nespravila zásadné rozhodnutie, len ukázala možnosti (nákup z Poľska alebo Izraela). Nič definitívne sa v tejto veci nestalo.

Podobne je to s „legom“, ktoré môže poslúžiť budúcej vláde ako manuál šetrenia. Jedinou reálnou katastrofou je, že nová vláda z princípu odmietne nápady Ódorovej vlády alebo – to bude úplne najhoršie – aj odhodlanie šetriť. Potom si už len vyskúšame novú cestu k predčasným voľbám. Úplný krach verejných financií ako spôsob výmeny sme ešte nemali.

Národný park Veľká Fatra so zonáciou meškal, šlo o starý legislatívny záväzok. Výhrady spolitizovaných odporcov sú neoprávnené, ale dotyční to popri svojom kriku ani náhodou nepočujú.

Nový balík vojenskej pomoci Ukrajine sa zmenil na mrzutosť. Titulky v štýle „Prezidentka brzdí pomoc Ukrajiny“ sú nešťastné. Opäť ide o to, čo provizórna vláda môže alebo nemôže vo chvíli, keď už sú jasné výsledky volieb. Nie je však zrejmá nová vládna zostava, a tak výhovorka „víťaz volieb sľúbil, že ani náboj na Ukrajinu“ je predčasná a pomerne zbabelá.

Ochrana hraníc v súvislosti s migrantmi ukázala, že tému vedia politicky zneužiť aj v iných štátoch. Predvolebné Poľsko podľa všetkého nie je o nič príťažlivejšie ako ešte minulý týždeň predvolebné Slovensko.

Hrdina týždňa

Pápež František najprv pomerne otvorene a zásadne reagoval na tzv. pochybnosti skupiny postarších kardinálov. Nejde ani tak o zhovievavý prístup k požehnávaniu párov ľudí rovnakého pohlavia, ale predovšetkým o vyhlásenia typu: „Kultúrne zmeny a nové výzvy dejín nemenia Zjavenie, ale môžu nás podnecovať k novému vyjadreniu niektorých aspektov jeho bohatstva.“

Prebiehajúca cirkevná synoda môže mať nakoniec búrlivý priebeh aj nečakané výsledky.

Vzťah medzi vývojom svetovej cirkvi a slovenskou politikou nemožno umelo vymýšľať, ale isté zmeny v atmosfére vzťahov cirkvi k svetu by si mohli všimnúť napríklad aj miestni kresťanskí demokrati. Inak sa budú musieť nakoniec odtrhnúť od Bruselu aj Ríma…

Zdroj: https://www.aktuality.sk