Je ľahké byť sebavedomým pred verejnosťou a novinármi. To Pellegrinimu vždy išlo. Oveľa ťažšie je to medzi štyrmi očami v zákulisí koaličných vyjednávaní.

V pomernom systéme nie je víťazom parlamentných volieb ten, kto získa najviac hlasov voličov. No nemusí ním byť ani ten, komu sa podarí nájsť 76 poslaneckých hlasov pre svoju vládu. Je ním ten, bez koho sa vládu zložiť nepodarí. V tomto zmysle sobotné voľby vyhrali Peter Pellegrini a Milan Majerský.

Pellegrini sa po stretnutí s prezidentkou Zuzanou Čaputovou tváril mimoriadne sebavedomo. Ako politik, ktorý vie, že jeho strana má vládu istú. „My budeme čakať, kto bude aký štedrý a čo nám ponúkne,“ odpovedal Pellegrini s úsmevom na novinárske otázky. A podľa toho sa aj správa.

Sebavedomý len pred kamerami

Vyhrešil Moniku Beňovú za jej ironickú poznámku o Hlase z nedele, pretože „mala po prehýrenej noci v hlave aj niečo viac než len myšlienky“ a Smeru pripomenul, že vládna budúcnosť Smeru závisí od Hlasu. Ak vláda so Smerom nebude aj podľa predstáv Hlasu, tak nevznikne, lebo Pellegrini nebude ničia podržtaška, ani výťah k moci.

Inými slovami, keď nebude ponuka Smeru dosť dobrá, Pellegrini pôjde za Michalom Šimečkom. Hlas získal ideálny volebný výsledok. Percent má dosť na to, aby nebol v žiadnej vláde za fackovacieho panáka, no príliš málo na to, aby na ňom ležala najväčšia ťarcha zodpovednosti.

Ocitol sa tak v lepšej pozícii, ako keby voľby vyhral. Vtedy by musel byť štedrý on. Teraz mu stačí čakať a vysielať signály na obe strany. Napríklad také, že ak by to v novej vláde nefungovalo, Pellegrini sa môže kedykoľvek zdvihnúť a pomôcť nájsť sedemdesiatšesťku niekomu inému.

Lenže je ľahké byť sebavedomým pred verejnosťou a novinármi. To Pellegrinimu vždy išlo. Oveľa ťažšie je to medzi štyrmi či šiestimi očami v zákulisí koaličných vyjednávaní. Veľa politikov sa pred kamerami tvárilo odhodlane, až kým si nesadli za rokovací stôl s Robertom Ficom. Radoslav Procházka, ktorý pred voľbami 2016 hral „úlohu toho hustého“, by mohol rozprávať.

KDH nikam neodchádza

Takmer pätnásť percent Hlasu sa so sotva piatimi percentami Siete nedá porovnať, no Pellegriniho percentá sú len také silné, aká je silná jeho pozícia v Hlase. Jeho výstraha adresovaná Robertovi Ficovi a Michalovi Šimečkovi, že ak to vo vláde nebude fungovať, Hlas odíde, však platí aj pre neho samého.

Ak si členovia Hlasu povedia, že s Ficom by sa to ťahalo lepšie, tak sa zodvihnú a vrátia sa do Smeru. Rovnako ako sa pred tromi rokmi zodvihli a odišli zo Smeru. K Pellegrinimu aj tak išli iba preto, lebo ho pokladali za perspektívnejšieho ako slabnúceho Fica. Ak nebude, nič ich v Hlase nedrží. Pellegrini sa tak môže ľahko stať výťahom k moci pre svojich vlastných poslancov.

A momentálne to naozaj vyzerá, že Fico je perspektívnejší. Šancu na vládu bez Smeru nemusí pochovať Hlas, ale KDH. Milan Majerský sa už chystá na pobyt v opozícii, pretože rozdiely sú priepastné a ak liberáli neustúpia, spoločné vládnutie nebude možné. To však nemusí znamenať, že KDH radšej predhodí Slovensko Smeru.

Kresťanskí demokrati v skutočnosti do opozície neodchádzajú. Nečakali sedem rokov na návrat do parlamentu, aby to zabalili po dvoch dňoch. Majerský si uvedomuje, akú silnú pozíciu má. Využíva to, že Michal Šimečka už od volieb opakuje, že urobí všetko pre to, aby vládu nezostavoval Smer. Vie, že progresívcov môže dotlačiť k tomu, aby sa celkom vzdali liberálnych tém. Lebo Fico.

Morálny víťaz Majerský

V tomto zmysle je na tom Majerský oveľa lepšie ako Pellegrini. Predseda Hlasu si musí vybrať medzi nebezpečnou vládou so Smerom, ktorý zničil každého partnera, s ktorým vládol, a nekomfortnou a zrejme aj nestabilnou vládou s liberálmi a pravicou. A v oboch riskuje, že mu za štyri roky voličov preberie Smer ako zdanlivo autentickejšia sociálna demokracia. Je nejaká ponuka vôbec taká štedrá, aby stála zato?

Naopak, Majerský je vo win-win situácii. V koalícii môže presadiť veci vysoko nad silu svojich sotva siedmich percent. Len preto, aby vôbec vznikla. A ak nevznikne, a Milan Majerský dodrží svoj sľub o odmietnutí Smeru, aj tak bude morálnym víťazom.

Vinu za návrat Fica by nieslo Progresívne Slovensko, veď on zo svojich pevných konzervatívnych hodnôt ustúpiť nemohol. Jeho voliči to pochopia. A KDH si urobí meno ako hrádza proti progresivizmu, o ktorej hovoril František Mikloško. Michal Šimečka povedal, že do rokovaní pôjde bez červených čiar. Majerský ich nakreslil hneď, lebo vie, že smie.

Vo vláde s KDH si môže Progresívne Slovensko prvú časť svojho názvu pokojne škrtnúť. Pellegrini sa môže stať hoci aj premiérom, no len Milan Majerský dokáže dosiahnuť, že najväčšia liberálna strana by mala konzervatívnu vládu. A za to všetko sa môže poďakovať Robertovi Ficovi.

Zdroj: https://www.aktuality.sk