Tri predvolebné prieskumy z posledných štyroch dní od agentúr NMS Market Research, AKO a Focus na prvý pohľad akoby ukazovali tri paralelné reality, ktoré sa navzájom vylučujú.

NMS vyskúmala, že do parlamentu by sa nedostali koalícia OĽaNO-KÚ-ZĽ, SaS a KDH, podľa prieskumu Focusu by sa, naopak, SaS a KDH do parlamentu dostali, zatiaľčo spolu s OĽaNO by mimo parlamentu skončila Sme rodina.

Agentúra AKO zas namerala, že všetky tieto strany by boli úspešné a v parlamente by tak bolo až deväť strán.

V skutočnosti sa všetky tri prieskumy v trendoch voličského správania zhodujú. Denník SME zostavil odpovede na otázky, ktoré z pohľadu na prieskumy vyplývajú.

1. Má PS šancu vyhrať voľby?

Všetky tri prieskumy zachytávajú trend pokračujúceho rastu popularity Progresívneho Slovenska:

• vo volebnom modeli NMS narástlo PS medzi júlom a septembrom z 15,6 na 18,1 percenta voličov, teda o 2,5 percenta za dva mesiace,
• v prieskume Focusu narástlo PS v rovnakom období z 14,3 na 16,5 percenta voličov, čo je nárast o 2,2 percenta,
• v agentúre AKO poskočilo PS medzi júlom a septembrom z 15,4 percenta hlasov na 18,2, čo je nárast o 2,8 percenta.

Dve z troch agentúr zároveň namerali v septembri Smeru nižšiu podporu než v predošlých prieskumoch z augusta. V prípade NMS ide o pokles popularity o 1,3 percenta z 23,3 na 22 percent voličov. Focus zistil pokles v rovnakom období o 1,1 percenta z 20 na 18,9 percenta voličov.

Ak by išlo o trend, pravdepodobnosť víťazstva PS vo voľbách by sa ešte zvýšila. Rozdiely v podpore Smeru medzi augustom a septembrom sú však nízke a neprekračujú odchýlku merania. Zároveň nevyjadrujú trend, keďže by ho museli potvrdiť ešte ďalšie dve merania do volieb.

Popularita Smeru tak mohla mierne klesnúť, môže ísť aj o trend, ale rovnako je pravdepodobné, že Smer si v skutočnosti udržuje nezmenený počet priaznivcov. Naznačuje to prieskum AKO, kde si Smer, naopak, polepšil medzi augustom a septembrom o štatisticky nevýznamné dve desatiny percenta.

Zo všetkých troch prieskumov však vyplýva, že PS stále rastie, zatiaľčo Smer nateraz dosiahol svoj vrchol podpory.

Rozdiel medzi PS a Smerom sa v porovnaní s augustom zmenšil z 6,3 percenta na rozdiel 3,9 percenta podľa NMS. Vo Focuse tento rozdiel klesol z päť percent v auguste na rozdiel 2,4 percenta. PS dobieha Smer aj podľa AKO. V prvom augustovom meraní bol rozdiel medzi nimi 3,5 percenta, v septembri 2,4 percenta.

Pravdepodobnosť, že by PS mohlo voľby vyhrať, je teraz vyššia než v auguste.

2. Môže byť už PS najpopulárnejšie?

Hoci v žiadnom prieskume PS neskončilo na prvom mieste, v skutočnosti už môže byť najpopulárnejšou stranou.

Všetky prieskumy a volebné modely totiž pracujú s odchýlkou merania. Agentúry a médiá síce zvyčajne zverejňujú tzv. stredovú hodnotu popularity strán, v skutočnosti sa však takto presne zmerať nedá. Reálna podpora strany môže byť o niečo vyššia alebo aj nižšia.

Sociológovia preto zverejňujú podporu strán cez interval, v ktorom sa podpora strany pohybuje. Napríklad septembrový volebný model NMS Smeru odmeral podporu od 19,8 do 24,1 percenta sympatizantov, PS zas 16,1 až 20,1 percenta.

Podpora Smeru tak môže byť v skutočnosti 24 percent, ale rovnako aj 20 percent.

V meraniach NMS sa práve v septembri tieto intervaly medzi PS a Smerom po prvý raz prekryli. Existuje teda možnosť, že PS už dosahuje podporu 20,1 percenta hlasov, teda na hornej hranici odchýlky, a je už lídrom prieskumov, zatiaľ čo Smer má podporu 19,8 percenta voličov a skutočná podpora strany Roberta Fica sa môže nachádzať na spodnej hranici odchýlky.

Výrazné prekrytie intervalov podpory PS a Smeru zaznamenali aj Focus a AKO.

Odchýlky sa z prieskumov podľa sociológa Martina Slosiarika z Focusu nedajú úplne odstrániť, a to ani keby nepracovali so vzorkou okolo tisíc respondentov, ale s desiatkami tisíc oslovených.

Pre porozumenie aktuálnych prieskumov je podstatné vedieť, že čím viac sa budú intervaly PS a Smeru (alebo iných strán) prekrývať, tým menej bude zrejmé, ktorá strana je v skutočnosti populárnejšia.

3. Prečo má Hlas vo Focuse a AKO okolo 15 percent a v NMS len 11 percent?

Hlas sa už pred letom v prieskumoch aj volebných modeloch prepadol na tretie miesto. V prieskumoch Focusu a AKO strana Petra Pellegriniho medzi júlom a augustom stratila do 1,8 percenta voličov a medzi augustom a septembrom už ďalších priaznivcov nestrácala.

AKO strane namerala v septembri 15,1-percentnú podporu, Focus 14,6. NMS zachytila pokles voličov o mesiac skôr, v júni. Zo 14,1 percenta priaznivcov Hlas klesol na hladinu jedenástich percent, kde sa drží doteraz. V septembri mal v prieskume NMS 11,4 percenta voličov.

Rozdiel je spôsobený metodikou. Kým AKO a Focus robia tzv. prieskum preferencií, NMS robí volebný model.

Focus aj AKO sa oslovených pýtajú, či pôjdu voliť a ak áno, akú stranu by volili. Tej je potom za každého respondenta započítaný jeden hlas.

NMS sa však pýta aj to, ako silne je respondent presvedčený, že danú stranu skutočne bude voliť. Ak odpovie „určite“ agentúra tejto strane pripočíta jeden celý hlas. Ak odpovie, že je „skôr rozhodnutý“ alebo „skôr nerozhodnutý“, agentúra strane započíta len časť tohto hlasu.

Vo volebnom modeli má potom Hlas menej podporovateľov. Kým Focus a AKO zisťujú, akú podporu mali strany v čase zberu, volebný model NMS predpokladá, že časť z voličov zmení názor a buď voliť nepôjdu, alebo budú voliť inú stranu.

„V prípade Hlasu vidno pomerne jednoduché prekrytie so Smerom. Keď Smer rástol, Hlasu ubúdali podporovatelia,“ hovorí analytik NMS Michal Hanes.

4. Je Republika štvrtou najsilnejšou alebo na hranici zvoliteľnosti?

Výsledok Republiky v troch prieskumoch je jedným z najspornejších.

Kým podľa NMS a Focusu ide o štvrtú najsilnejšiu stranu s podporou 8,3 a 8 percent hlasov, AKO Republike nameralo len 5,2 percenta voličov.

„Rozdiel je zrejme spôsobený odlišným spôsobom zberu dát, stále však ide o rozdiely, ktoré sú v rozpätí intervalu spoľahlivosti, teda odchýlky merania,“ vysvetľuje riaditeľ AKO, sociológ Václav Hřích.

NMS zbiera dáta kombinovane online a telefonicky, Focus cez anketárov v teréne a AKO telefonicky.

5. Vypadávajú OĽaNO, Sme rodina, SaS, KDH alebo nikto či všetci?

Z každého z troch septembrových prieskumov na prvý pohľad vychádza iný záver, ktorým stranám by sa podarilo dostať do parlamentu. V skutočnosti sa ich merania vôbec nevylučujú.

Podľa volebného modelu NMS by mimo parlamentu zostali KDH, SaS aj koalícia OĽaNO-KÚ-ZĽ, podľa merania Focusu by to boli OĽaNO-KÚ-ZĽ a Sme rodina a podľa agentúry AKO by sa do Národnej rady dostali všetci.

Podľa intervalov spoľahlivosti zo všetkých troch meraní sa v skutočnosti dané strany pohybujú v podobnom pásme preferencií.

To, či sú strany s malými odchýlkami v jednom prieskume nad hranicou zvoliteľnosti a v ďalšom pod ňou, totiž nevypovedá, či sa do parlamentu napokon dostanú, alebo nie.

Napríklad koalícia OĽaNO-KÚ-ZĽ potrebuje vo voľbách dosiahnuť sedem percent. Presne také preferencie koalícii v septembri nameralo AKO, podľa Focusu by získala nedostatočných 6,3 percenta a podľa NMS 6,1 percenta.

Podľa intervalu spoľahlivosti už so zarátanou odchýlkou sú rozmedzia podpory pre OĽaNO-KÚ-ZĽ vo všetkých troch agentúrach podobné.

Podľa Focusu sa preferencie koalície môžu hýbať od 4,4 po 8,2 percenta, podľa NMS od 4,8 do 7,3 percenta a podľa AKO od 5,1 do 8,9 percenta.

Podobne aj pri SaS. Podľa NMS by sa s 4,2-percentnou podporou do parlamentu nedostala, Focus jej nameral 5,1 percenta.

V skutočnosti ide o minimálne rozdiely, ktoré sú štatisticky nevýznamné. Agentúry nedokážu popularitu zmerať tak presne, aby s istotou určili, či je strana nad, alebo pod hranicou zvoliteľnosti.

Vyššie preferencie SaS nameralo AKO, 7,4 percenta. Aj interval spoľahlivosti je preto vyšší.

Riaditeľ agentúry AKO Hřích rozdiely vysvetľuje podobne ako v prípade Republiky – stále ide o odlišnosti na úrovni štatistickej odchýlky.

Septembrové meranie AKO pritom v prípade SaS naznačuje možný rastúci trend, museli by to však potvrdiť aj ďalšie merania. Podľa Focusu SaS nerastie a aj podľa NMS sa jej preferencie ukazujú ako stabilné.

V prípade koalície OĽaNO-KÚ-ZĽ merania AKO za posledné tri mesiace ukazujú, že v preferenciách nerastie, podobne ako dáta z Focusu a NMS.

Preferencie KDH sa v meraniach AKO pohybujú stabilne okolo šiestich percent, podobne ako vo Focuse. V NMS strana klesla od júna zo šiestich na 4,7 percenta, čo ju v poslednom meraní zaradilo mimo parlamentu, podľa intervalu spoľahlivosti však KDH nádej na parlament ešte má.

Sme rodina od júna pod tlakom káuz s bývalými partnerkami Borisa Kollára v meraniach AKO a Focusu postupne klesá. V NMS si za posledné tri mesiace drží stabilnú podporu.

6. Koľko voličov je nerozhodnutých?

Na Slovensku sa vo voľbách 2016 na poslednú chvíľu, teda menej ako jeden týždeň pred voľbami, rozhodovala tretina voličov, vo voľbách 2020 takmer polovica.

Podobná situácia pretrváva dva týždne pred predčasnými voľbami 2023 aj podľa prieskumov AKO, Focusu a NMS.

Podľa NMS je len 49,3 percenta z voličov, ktorí chcú ísť voliť, už pevne rozhodnutých, ktorú stranu podporia. Zvyšná časť sa rozhoduje medzi dvoma alebo viacerými stranami. V poslednej chvíli to môže aj výraznejšie zmeniť rozloženie podpory strán, ktoré teraz ukazujú agentúry.

Stále početnou skupinou sú aj voliči, ktorí tiež chcú ísť voliť, ale ešte vôbec nevedia koho.

Takých voličov je osem percent podľa Focusu a 13 percent podľa AKO.

7. Budú do volieb zverejnené ďalšie prieskumy?

Všetky menované agentúry plánujú do volebného moratória zverejniť ešte aspoň jeden prieskum či volebný model.

Sme.sk