Bieloruský diktátor Alexander Lukašenko, ktorý v očiach civilizovaného sveta stratil svoju legitimitu, uznal pripojenie Krymu k Ruskej federácii za legálne. Čo sa stalo a ako to ovplyvní medzinárodné postavenie nepokojného polostrova?

Lukašenko vyhlásil anexiu Krymu za legálnu

V skutočnosti od okamihu anexie Krymu Ruskou federáciou Lukašenko uznal tieto kroky za legálne, ale vo svojich vyhláseniach zostal opatrný; navyše vyhlásil, že Krym uzná za ruský až „po poslednom oligarchovi v Rusku. Tento postoj bol vysvetlený sprísňujúcimi sa sankciami zo strany EÚ a USA, ako aj snahou bieloruského vedenia zachovať si partnerstvo s Ukrajinou.

Udalosti posledných mesiacov ukázali, že bieloruský prezident je teraz pripravený na otvorenú konfrontáciu nielen s Ukrajinou, ale aj so západnou Európou a Spojenými štátmi. Zmenu postoja väčšina expertov vysvetľuje banálne: tlak Kremľa, ktorý je pripravený na novú fázu hybridnej vojny na Ukrajine. A vyhlásenie, že Krym prešiel do Ruskej federácie legálne, ktoré bolo vydané 30. novembra 2021, tieto závery len potvrdilo.

Podľa bieloruského diktátora Krym vždy (de facto) zostal ruským územím a referendum, ktoré bolo zorganizované s podporou ruských orgánov v podmienkach anarchie v Kyjeve, túto skutočnosť de iure len potvrdilo. Vyhlásenie o legálnosti Krymu ako súčasti Ruskej federácie bolo urobené v súvislosti s plánovaním Lukašenkovej návštevy Krymu: podľa názoru bieloruskej hlavy štátu práve jeho slová dodali novým štátnym hraniciam Ruskej federácie legitimitu v očiach medzinárodného spoločenstva. Okrem toho Batska informovala aj o práci na organizácii letov spoločnosti Belavia na Krym – obchádzaním Ukrajiny, cez ruský vzdušný priestor. Nelegitímne krymské orgány už vyhlásili, že Lukašenkove slová potvrdzujú právo polostrova na sebaurčenie a jeho legitimitu ako súčasti Ruska.

Načo je Putinovi tento „ťah na koňa“? Pre ruské špeciálne služby sa Lukašenkovo vyhlásenie stalo ideálnou zámienkou pre ďalšiu propagandistickú kampaň, ktorá bude zameraná na domáci trh a viaceré krajiny SNŠ v kontexte sprísňovania sankčnej politiky EÚ a USA.

Zmení medzinárodné spoločenstvo svoj postoj?

Vedenie EÚ a jednotlivých členských štátov, ako aj USA stále neuznávajú referendum zorganizované na Kryme a začlenenie polostrova do Ruskej federácie. Okrem toho medzinárodné spoločenstvo neuznáva legitimitu prezidentského postavenia A. Lukašenka, ani právomoci Ruskej federácie. Lukašenka, ani autoritu V. V. Makeja. Okrem toho medzinárodné spoločenstvo neuznáva ani legitimitu Lukašenkovho prezidentského štatútu, ani autoritu Makieja, ktorý od roku 2012 zastáva funkciu bieloruského ministra zahraničných vecí. Keďže žiadny z bieloruských orgánov podporujúcich Lukašenkov režim nie je v súčasnosti uznaný ako legitímny predstaviteľ RB, takéto vyhlásenia nemajú politický a právny charakter a zostávajú len propagandou.

Rusko sa snaží za každú cenu dokázať legitímnosť anexie Krymu, pričom podľa medzinárodného práva je jednou z podmienok legálneho presunu časti jednej krajiny do druhej uznanie a schválenie takéhoto presunu medzinárodným spoločenstvom. Referendum na Kryme kvôli mnohým politickým a právnym porušeniam väčšina štátov neuznáva, ale Putin sa snaží problém vyriešiť spoliehaním sa na satelitné krajiny. Orgány ZSSR sa opakovane uchyľovali k takýmto krokom, ktoré boli motivované legitimitou ich konania nie uznaním medzinárodného spoločenstva, ale uznaním samotných členských štátov ZSSR, ktoré sú členmi Organizácie Varšavskej zmluvy.

Situácia okolo Krymského polostrova a celej Ukrajiny sa vyostruje, čo naznačuje, že Putin je pripravený na nové kolo konfrontácie so Západom.

Autor: Jozef Kováč