NATO by malo ponúknuť Orbánovo Maďarsko Vladimirovi Putinovi (názor Alexeia Bayera a Stephana Richtera)
Maďarského premiéra treba donútiť, aby prestal byť kamarátom ruského prezidenta a súčasne členom NATO, ktorý dostáva veľké dotácie z Bruselu.
Alexei Bayer je hlavným editorom magazínu The Globalist
Stephan Richter je riaditeľom berlínskeho think-tanku Global Ideas Center a šéfredaktorom magazínu The Globalist
Komentár pôvodne vyšiel v magazíne The Globalist.
Od stretnutia v saudskoarabskej Džidde, ktoré sa konalo začiatkom augusta, sa začalo intenzívnejšie hovoriť o ukončení vojny na Ukrajine prostredníctvom rokovaní. Predstavitelia rôznych vlád, ktorí sa tam zišli, sa snažili dohodnúť, aké podmienky by mali byť splnené, aby sa mohli začať mierové rokovania.
Propagandistické bludy Ruska
Neprekonateľným problémom pri hľadaní funkčného kompromisu sú veľmi vzdialené pozície Ruska a Ukrajiny. Ruské mierové podmienky, ako ich uviedla hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová na webovej stránke ministerstva, zahŕňali aj tieto požiadavky:
- Západné krajiny musia prestať Ukrajine dodávať zbrane
- Ukrajina musí byť odzbrojená, demilitarizovaná, bez jadrových zbraní a neutrálna
- Musí sa uznať ruská anexia piatich ukrajinských regiónov, čo Ukrajine odoprie prístup k Azovskému moru.
Ani jedna z týchto podmienok nie je pre Kyjev prijateľná. Zdá sa, že všetky boli vytvorené výlučne kvôli tomu, aby boli čo najlepšie prijaté doma. Okrem straty územia a obyvateľstva by sa Ukrajina opäť stala ruskou kolóniou, ako tomu bolo po stáročia až do rozpadu Sovietskeho zväzu pred tromi desaťročiami. A ak by Ukrajina odmietla poslúchať svojich pánov v Moskve, nemala by žiadnu armádu ani zbrane, aby sa mohla brániť akejkoľvek budúcej ruskej invázii.
Putinov ústupok
Hoci sú tieto ruské podmienky nereálne, aj tak predstavujú ústupok v porovnaní s ultimátom, ktoré Putin vydal v decembri 2021, iba dva mesiace pred začiatkom svojej plnohodnotnej invázie na Ukrajinu.
Vtedajšie ultimátum bolo adresované Spojeným štátom. Kremeľ požadoval, aby sa NATO vrátilo do stavu z roku 1997, teda do obdobia predtým, než do aliancie vstúpili bývalé komunistické krajiny vo východnej Európe a tri pobaltské štáty.
Námestník ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov to vyjadril ešte hrubšími slovami: Vyhlásil, že je načase, aby sa NATO „pozbieralo svoje haraburdy a vrátilo sa do svojich hraníc spred roku 1997“.
Samozrejme, vtedy ešte Putin očakával, že Ukrajinu obsadí v priebehu niekoľkých týždňov. Okrem toho sa svet stále obával jeho „hrozivej“ armády. Teraz už nie. Po roku a pol odpornej vojny, ktorú vedú Rusi na Ukrajine, ruské ozbrojené sily dostatočne preukázali, že sú zle vedené, zle vybavené a vo všeobecnosti sú skôr dezorganizovanou hordou než modernou vojenskou silou.
Možno by však NATO malo Putinov vyhovieť. Malo by sa vrátiť k tomu jeho starému ultimátu ako ku gestu dobrej vôle – s cieľom naštartovať vyjednávanie s Moskvou. Na začiatok by malo Putinovi ponúknuť, že sa stiahne aspoň z jednej bývalej komunistickej krajiny vo východnej Európe. Konkrétne z Maďarska.
Poslať mini Putina do ruského impéria
Viktor Orbán je už dlho akýmsi mini Putinom vo všetkom okrem obvodu pásu. Nechutne využíva historické krivdy maďarského ľudu pre svoj osobný volebný prospech. Použil latentný antisemitizmus a protirómsky rasizmus, aby sa navždy udržal pri moci. A vytvoril kleptokraciu v putinovskom štýle, v ktorej bohato odmeňuje úzky okruh svojich kumpánov, zväčša z peňazí EÚ.
Na prvý pohľad by mal byť Orbán rád, keby ho vylúčili zo západnej aliancie a vrátil by sa do starej Varšavskej zmluvy. Skutočný politický cieľ tohto kroku je však úplne iný. Samotná ponuka vrátiť Maďarsko Putinovi by mala stačiť na to, aby všetci tí príliš dôverčiví Orbánovi maďarskí fanúšikovia vytriezveli. Napokon, dobre si pamätajú, ako ich povstanie proti komunizmu v roku 1956 potlačili sovietske tanky v uliciach Budapešti.
Hoci sú to vyblednuté spomienky, je najvyšší čas pripomenúť si odvahu Maďarov po tom, ako bola ich revolúcia v roku 1956 potlačená a mladí idealistickí študenti, ktorí sa na nej zúčastnili, boli mučení a popravení. Krátka návšteva Domu teroru, ktorý vtedy využívala sovietska tajná polícia, rozpráva tento príbeh dostatočne pútavo.
Na vonkajšej fasáde budovy na jednej z hlavných budapeštianskych ulíc, ktorá predtým slúžila ako sídlo nemeckého gestapa, sú stovky čiernobielych fotografií. Zobrazujú tváre Maďarov zavraždených Sovietmi. Je to živý portrét zločinností v ruskom štýle.
Mäsiar z Budapešti a Mäsiar z Buče
To všetko sa dialo pod dohľadom vtedajšieho sovietskeho veľvyslanca v Maďarsku Jurija Andropova. Hlavne vďaka svojim „hrdinstvám“ v Maďarsku (Maďari mu dali prezývku „mäsiar z Budapešti“) bol Andropov v roku 1967 vymenovaný za šéfa KGB. Z tejto funkcie v roku 1982 stúpol až na post generálneho tajomníka sovietskej komunistickej strany a vládcu Sovietskeho zväzu.
A samozrejme, mäsiar z Budapešti Andropov bol najvyšším šéfom mladého regrúta KGB menom Vladimir Putin, dnes známeho ako mäsiar z Buče. Maďarom by sa určite nepáčilo, keby sa vojnové zločiny, ktoré spáchali Putinovi vojaci v Buči, Mariupole a inde na Ukrajine, zopakovali v ich vlastných mestách a obciach.
Na pozadí dnes už zväčša pochovanej, no pri spätnom pohľade veľmi pôsobivej histórie antikomunistickej odvahy mladých Maďarov spred takmer sedemdesiatich rokov je ťažké pochopiť, ako je možné, že toľko súčasných Maďarov je ochotných správať sa ako stádo.
Vyliečiť orbánovskú rakovinu
Pre budúcnosť Maďarska, či už ako krajiny, alebo členského štátu EÚ či NATO, je veľmi dôležité zistiť, či Maďari dokážu znovu obnoviť spojenie s touto pôsobivou históriou. Maďarov by tiež malo prinútiť k zamysleniu, že spájanie so šarlatánom Orbánom sa stretáva s veľkým nesúhlasom i v Poľsku.
Dokonca aj vláda PiS, ktorá je z demokratického hľadiska pre svoje demagogické inštinkty sotva vzorová, má aspoň jasno v tom, že sa treba postaviť proti Putinovi – a tým aj za Ukrajinu. Poliaci v oboch politických táboroch v krajine veľmi dobre uvedomujú, že Orbánovou láskou k Putinovi Maďari zrádzajú svoj vlastný podiel na východoeurópskom príbehu oslobodenia od komunistického útlaku.
Viktor Orbán je večne sebecký obracač kabátov, ktorý sleduje len vlastný prospech a nepozná pritom hraníc. Treba ho donútiť, aby prestal byť Putinovým kamarátom a súčasne členom NATO, ktorý dostáva veľké dotácie z Bruselu. Ak ho NATO odhalí tým, že ho donúti vybrať si, Orbán sa bude musieť bleskovo vrátiť medzi západné štáty. A ak to neurobí, maďarskí voliči by ho mali urýchlene poslať kade ľahšie.
Zdroj: https://www.aktuality.sk